5Stk/2/2023

1. Okresný úrad Stropkov, organizačný odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-SP-OO-2020/002210-009 zo dňa 29.06.2020 (ďalej „prvé prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 87,84 eur podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

. . Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/003189-002/MEA zo dňa 07.01.2021 (ďalej ako „prvé rozhodnutie žalovaného“) prvé prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol:

. . Uložená pokuta má byť vyššia ako samotná výška nezaplateného povinného zmluvného poistenia. V tejto časti je preto rozhodnutie nepreskúmateľné. 3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-SP-OO-2021/000222-018 zo dňa 19.02.2021 (ďalej ako „druhé prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP, tentokrát vo výške 187,20 eur. K výške uloženej pokuty prvostupňový orgán

Správny orgán podľa tohto údaja vypočítal dennú sadzbu poistného, ktorú vynásobil počtom nepoistených dní, teda vo výške 187,20 €. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/013926-002/MEA zo dňa 14.05.2021 (ďalej ako „druhé rozhodnutie žalovaného“) aj toto druhé prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a

5. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-SP-OO-2021/000222-045 zo dňa 02.08.2021 (ďalej ako „tretie prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP, tentokrát vo výške 890,18 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Zistil, že aj napriek výhradám a tvrdeniam žalobcu, že on na základe rozsudku Okresného súdu Svidník nie je majiteľom predmetného nákladného vozidla, v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ žalobca, túto skutočnosť potvrdil ODI v Stropkove, kde uviedol, že pri lustrácii v evidencii vozidiel je stále ako držiteľ vozidla zapísaný žalobca. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. K výške uloženej pokuty prvostupňový orgán uviedol:

aj výpisu zo stánky www.netfinancie.sk nedal účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s nimi, prípadne sa k nim vyjadriť alebo ich doplniť. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/035628-002/MEA zo dňa 29.10.2021 (ďalej ako „tretie rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tretie prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vypočítal výšku pokuty správnym spôsobom. Poukázal na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP expressis verbis pertraktuje, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

Nepoistenie vozidla malo trvať od 05.12.2018 do 01.12.2019; zároveň tak bola zachovaná aj lehota troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

7. Žalobca podal proti tretiemu rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu a navrhol ho zrušiť spolu s tretím prvostupňovým rozhodnutím alebo alternatívne, aby správny súd uloženú pokutu znížil. V správnej žalobe namietal, že prvostupňový orgán mu uložil pokutu ako držiteľovi zapísanému v evidencii vozidiel DI Stropkov. Mylne následne uvádzal, že: - v konaní išlo o traktor (preskúmanie uloženia pokuty vo veci neuzatvorenia povinného zmluvného postenia zo strany žalobcu na uvedený traktor však bolo predmetom iného konania vedeného na správnom súde),

Po dátume 29.06.2020 F. D., potom ako bol zo strany DI Stropkov vyzvaný k ústnemu prejednaniu ako vlastník traktora, požiadal DI v Stropkove o jeho vyradenie z evidencie. Z uvedeného je zrejmé, že ako vlastník disponoval pri odhlásení papiermi od predmetného traktora a tým, že F. D. prevzal podľa rozsudku Okresného súdu Svidník v máji 2011 predmetný traktor do svojho vlastníctva, odňal žalobcovi dispozičnú možnosť urobiť prepis traktora v evidencii vozidiel DI Stropkov z držiteľa žalobcu na faktického vlastníka F. D.. 8. Žalobca ďalej žiadal správny súd v rámci peňažnej moderácie upravenej v § 192 SSP, aby zvážil primeranosť uloženej pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu žalobcu, jeho vek a zdravotný stav. Žalobca tiež žiadal súd, aby v zmysle ustanovení o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a § 195 písm. e) SSP preskúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a ak dospeje k inému názoru ako prvostupňový orgán, aby následne podľa § 198 písm. a) a b) SSP použil

10. Následne správny súd doručil účastníkom konania výzvu v súlade s ust. § 196 SSP, aby sa vyjadrili k možnému obsahu vád trestania v rozhodnutí žalovaného, a to podľa § 195 písm. c) SSP - základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, konkrétne zákaz reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu) a podľa § 195 písm. d) SSP - dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona - uloženie jednej sankcie za viaceré čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu (neuzatvorenie poistných zmlúv na nákladné autá v jednom prípade AVIA a v druhom prípade traktor kolesový poľnohospodársky). Žalovaný sa s názormi správneho súdu nestotožnil.

mal svojimi čiastkovými útokmi za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019 (časová súvislosť) naplniť rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 zákona o PZP, v obidvoch prípadoch tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo (rovnaký spôsob páchania čiastkových útokov) - v jednom prípade druh vozidla: AVIA a v druhom prípade druh vozidla: traktor kolesový poľnohospodársky (podobný predmet útoku). 12. Ďalej uviedol, že postavenie žalobcu ako odvolateľa v administratívnom konaní, bolo podaním odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu o uložení pokút zhoršené a boli mu zakaždým uložené vyššie pokuty.

14. V ďalšom konaní zaviazal správne orgány opätovne posúdiť konanie žalobcu a vyhodnotiť, či sankcionovateľnosť čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ktorý má: 1. rovnakú skutkovú podstatu, 2. všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť, a to v čase, v spôsobe ich spáchania a predmete útoku a 3. subjektívnu súvislosť danú jednotiacim zámerom žalobcu, teda pokračujúci správny delikt. Ohľadne výšky uloženej sankcie (pokuty) správny súd konštatoval, že s poukazom na zásadu zákaz reformatio in peius táto nemôže byť vyššia ako bola pokuta uložená prvým rozhodnutím prvostupňového orgánu. Súčasne správny súd poznamenal, že v rámci ukladania pokuty a použitia správnej úvahy môže správny orgán prihliadať len na kritéria dané zákonom, pričom podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu; zákon o PZP nezmieňuje prihliadanie na výšku poistného, preto prihliadať na výšku poistného pri ukladaní pokuty nie je v súlade § 19 ods. 3 zákona o PZP.

15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nesprávnym právnym posúdením a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že povinnosťou správneho orgánu pre rozhodnutie o uznaní viny žalobcu bolo v konaní spoľahlivo zistiť, že sa dopustil porušenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP. V konaní žalobca neuviedol relevantné skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že sa na neho nevzťahovala povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, resp. že vozidlo poistené mal. Podľa sťažovateľa bol žalobca ako držiteľ dvoch motorových vozidiel zapísaný v dokladoch týchto vozidiel povinný podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP uzavrieť poistnú zmluvu pre každé vozidlo samostatne a keďže tak nespravil, išlo o dve porušenia povinností podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP a správne bola za každé porušenie žalobcovi uložená samostatná pokuta. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné tieto samostatné porušenia považovať za čiastkové útoky jedného pokračovacieho správneho deliktu. Sťažovateľ tiež uviedol, že prevádzkovatelia viacerých motorových vozidiel (vrátane majiteľov autobazárov a autosalónov) by tak nemuseli mať uhradené povinné zmluvné poistenia ani u jedného svojho vozidla a pokutu by dostali iba jednu; narušená by bola aj doterajšia prax orgánov verejnej moci na úseku povinného zmluvného poistenia. 17. Ďalej sťažovateľ namietal, že na výšku priemerného poistného pri ukladaní pokuty je nutné prihliadať pri posudzovaní závažnosti porušenia povinnosti. Ak by pokuta bola uložená v nižšej výmere ako poistné, ktoré mal páchateľ uhradiť, pokuta by nenaplnila svoju represívno- výchovnú funkciu a nemala by silu odradiť páchateľa od budúceho porušenia povinnosti. 18. Podľa názoru sťažovateľa nebola porušená ani zásada zákaz reformatio in peius, keďže nedošlo k zvýšeniu uloženej pokuty odvolacím orgánom, ale prvostupňovým orgánom po tom, čo odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nepreskúmateľnosť práve v časti uloženia pokuty a jej výpočtu. 19. Sťažovateľ tiež poukázal, že vo výroku napadnutého rozsudku správneho súdu absentuje zákonné ustanovenie (konkrétne paragrafové znenie), podľa ktorého správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a je teda nepreskúmateľný. 20. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 19. januára 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako

22. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

PZP. V obidvoch prípadoch mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu tým, že ako držiteľ vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na vozidlo - v jednom prípade druh vozidla traktor kolesový poľnohospodársky a v druhom

eur. V oboch prípadoch však išlo až o v poradí tretie rozhodnutie prvostupňového orgánu. V prípade traktora bola uložená pokuta najprv vo výške 47,52 eur, potom vo výške 56,88 eur a až tretím rozhodnutím vo výške 190,65 eur. V prípade vozidla AVIA bola uložená pokuta najprv vo výške 87,84 eur, potom vo výške 187,20 eur a až tretím rozhodnutím vo výške 890,18 eur.

25. K potrebe posúdenia skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho správneho deliktu a rovnako tak vo vzťahu k porušeniu zákazu reformatio in peius kasačný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 25/2022 (ďalej len „R 25/2022 ZNSS“), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy, keďže z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje. Kasačný súd práve s poukazom na toto rozhodnutie uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť, či v danom administratívnom konaní bolo potrebné posudzovať skutky žalobcu

26. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Stk 1/2023 vo vzťahu k aplikácii zásady zákazu reformatio in peius uviedol, že je potrebné v zmysle rozhodnutia R 25/2022 ZNSS vyhodnotiť jej potrebnosť použitia v práve posudzovanej veci. Konkrétne má správny súd vyhodnotiť, či sa má táto zásada v posudzovanej veci použiť, prípadne v akom rozsahu, pričom na tento účel je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte a predmet a účel daného konania.

27. Pokiaľ ide o záver kasačného súdu uvedený v rozsudku sp. zn. 3Stk 1/2023, týkajúci sa potrebnosti vyhodnotiť v zmysle záverov uvedených v R 25/2022, či ide v prípade žalobcu o samostatné správne delikty alebo o čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu, tak s týmito sa kasačný súd v tu posudzovanej veci stotožňuje. Správny súd v napadnutom rozsudku v bodoch 42 a 43 naznačil konajúcim orgánom verejnej správy, že v prípade žalobcu by sa mohlo jednať o čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu (správny súd sa vyhol záveru, že sa o pokračovací správny delikt jedná, avšak jeho úvahy k tomuto záveru smerovali). Sťažovateľ však zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že ide o

Teda aj z tohto pohľadu nie je nateraz vylúčené, že bolo potrebné aplikovať zásady ukladania trestov. 28. Úlohou správneho súdu tak bude v ďalšom konaní opätovne podľa kritérií nastavených v rozhodnutí R 25/2022 vyhodnotiť, či sa v prípade žalobcu jedná o pokračovací správny delikt alebo o dva samostatné správne delikty a svoj záver náležite vyargumentovať.

automaticky, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zákonného znenia už spomínaného ustanovenia. 29. V súvislosti s potrebou aplikácie zásady zákazu reformatio in peius správny súd vychádzal z odbornej spisby, ktorá k aplikácii tejto zásady zaujala jednoznačný záver, a to, že účinnosťou Správneho súdneho poriadku je nutné bez výnimiek túto zásadu aplikovať nielen na prejednávanie iných správnych deliktov v rámci správneho konania, ale i vo vzťahu k § 82 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) z dôvodu, že ide o bezvýhradne sa aplikujúcu zásadu trestného konania (§ 195 písm. c) SSP). Pre takýto záver však nemožno ešte v súčasnej rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ako aj jeho kompetenčného predchodcu - správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, nájsť jednoznačnú oporu. Rôznorodosti v rozhodovacej činnosti prispieva aj to, že samotná zásada zákazu reformatio in peius pre oblasť správneho trestania prináša variabilné situácie.

Veľmi jednoducho povedané „uložil si málo“, „ulož viac“. 30. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Asan 17/2017 z 11. júna 2019 v bode 38 skonštatoval, že ustanovenie § 82 zákona o priestupkoch vyjadruje zásadu zákazu reformatio in peius, keď odvolací správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. Toto rozhodnutie však nerieši situáciu, či k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius dôjde v situácii, keď odvolací správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie, avšak nie za účelom doplnenia dokazovania ale s pokynom na zvýšenie sankcie.

32. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3 Asan 14/2017 z 24. októbra 2018 Najvyšší súd SR v bode 38 na jednej strane uviedol, že zákaz zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa nie je možné pre oblasť správneho trestania vyvodiť z ústavnoprávnych predpisov, ani z práva na spravodlivý proces priznaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na strane druhej skonštatoval, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe uvedeného potom uzavrel, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v jeho neprospech.

34. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 4Asan 1/2020 z 9. decembra 2021 posudzoval práve situáciu, keď odvolací správny orgán sprísnil uloženú sankciu prihliadajúc na skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie nezobral do úvahy (touto skutočnosťou bolo, že účastník konania sústavne od roku 2015 porušoval svoje zákonné povinnosti). Kasačný súd k tejto situácii v bode 37 skonštatoval, že u žalovaného neexistovali žiadne zákonné prekážky na to, aby zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu s vysloveným právnym názorom, že má na recidívu ako na priťažujúcu okolnosť prihliadať. Podľa názoru kasačného súdu by týmto spôsobom v danej veci došlo k zabezpečeniu vyššej miery ochrany procesných práv sťažovateľa, ktorý by následne mal právo proti takejto novej sankcii opäť podať opravný prostriedok.

konanie. V súlade s rozhodnutím R 25/2022 je na tento účel potrebné posudzovať, či (i) uplatnenie trestnoprávnej úpravy je spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a (ii) či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu.

37. Po exkurze do rozhodovacej činnosti bude kasačný súd vyhodnocovať kritéria, na základe ktorých správny súd uzavrel, že v práve posudzovanej veci došlo k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius, ktorá mala byť v posudzovanom prípade aplikovaná.

38. Kasačný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na samotný účel zásady zákazu reformatio in peius, ktorým je neodrádzať účastníka konania, ktorému bola prvostupňovým rozhodnutím uložená sankcia, podať opravný prostriedok z dôvodu, že sa jeho situácia/ postavenie môžu ešte zhoršiť. V rámci trestného konania prichádza do úvahy zhoršenie postavenia obžalovaného iba z dôvodu podania odvolania prokurátorom v jeho neprospech, čím je chránený verejný záujem v podobe záujmu spoločnosti na tom, aby boli páchatelia trestných činov spravodlivo potrestaní. V rámci správneho trestania však subjekt chrániaci verejný záujem absentuje. Verejný záujem je tak chránený konajúcimi orgánmi verejnej správy, ktoré v prípade kolízie verejného záujmu a zákazu reformatio in peius musia preukázať a náležite odôvodniť, že požiadavka ochrany verejného záujmu spočívajúca v potrebe uloženia vyššej pokuty v podstatnom prevyšuje uplatnenie základnej zásady, ktorá má odvolávajúcemu zabezpečiť istotu, že jeho situácia sa na základe ním podaného odvolania nezhorší.

Treba pripomenúť, že prvostupňový správny orgán mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii zákonnú sadzbu od 16,16 eur do 3319,39 eur (od 01.08.2024 od 500 eur do 5000 eur). Žalobcovi bola postupne prvostupňovým správnym orgánom ukladaná pokuta vo výške 87,84 eur, 187,20 eur a napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 890,18 eur, s ktorou výškou bol už sťažovateľ/žalovaný spokojný. Pokiaľ ide požiadavku sťažovateľa/žalovaného, ktorý pre výpočet výšky pokuty stanovil ako kritérium výšku ročného poistného pre dané motorové vozidlo a z tohto dôvodu dochádzalo k navyšovaniu pokuty, kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že takéto kritérium zákon v § 19 ods. 3 nestanovuje, keď konajúci orgán verejnej správy má pri svojom rozhodovaní prihliadať iba na závažnosť porušenej povinnosti a dĺžku protiprávneho konania.

41. Následne však bolo potrebné vyhodnocovať, či zvyšovanie pokuty za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyžadovala v konkrétnych okolnostiach daného prípadu ochrana verejného záujmu. Konkrétne má kasačný súd na mysli, aký bol dôvod zrušenia prvostupňových rozhodnutí, a to či najmä (i) bol nedostatočne zistený skutkový stav, (ii) boli u žalobcu identifikované priťažujúce okolnosti, ktoré prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené neboli, (iii) bol dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia aj výrok o vine alebo len výrok o sankcii, (iv) bola dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia

42. S poukazom na dôvody uvedené v bode 41 kasačný súd zastáva názor, že v prípade žalobcu nie sú dané také okolnosti prípadu, ktoré by uprednostňovali verejný záujem na uložení vyššej pokuty za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. pred legitímnym očakávaním žalobcu, že v prípade, ak si podá odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa jeho situácia nezhorší tým, že mu bude uložená vyššia pokuta.

Je nevyhnutné si totiž uvedomiť, že podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku je prvostupňový správny orgán po zrušení svojho rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Preto porušenie princípu zákazu reformatio in peius je možné identifikovať aj v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, ak prvostupňové rozhodnutie nebolo zrušené na základe niektorého z demonštratívne uvedených dôvodov v bode 41 tohto rozsudku, ktoré by neaplikáciu tejto zásady mohli odôvodňovať. Opačným výkladom by totiž mohol odvolací orgán prostredníctvom svojho záväzného pokynu dosiahnuť navýšenie pôvodne uloženej sankcie a obchádzať tým zákaz reformatio in peius, pričom takýto postup je z pohľadu kasačného súdu neprípustný.

veci. 45. Z dôvodu, že prvá posudzovaná právna otázka, teda či ide o pokračovací správny delikt alebo samostatné správne delikty, bude musieť byť opätovne posudzovaná správnych súdom, je aj v práve posudzovanej veci daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Uvedený záver platí aj z dôvodu, že kasačný súd už vo veci sp. zn. 3Stk 1/2023 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu súdu, pričom ide o veci, ktoré spolu nesporne súvisia.