5Stk/3/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Teta drogérie SR s. r. o., Hlohovecká 6, Lužianky, IČO: 35694254, právne zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36857548, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0316/99/2018 z 12. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/230/2019-107 z 10. decembra 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/230/2019-148 z 13. júla 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 24S/230/ 2019-107 z 10. decembra 2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0316/99/2018 z 12. augusta 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č. P/0025/06/2018 z 13. júna 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 2. Prvostupňový orgán vykonal dňa 10. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na

Správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť na tom skutkovom základe, že v období predajnej akcie trvajúcej od 9. januára 2018 do 19. januára 2018, alebo do vypredania zásob, ponúkal v akciovom letáku TETA Vaša rodinná drogéria na predaj okrem iného výrobky značky L´ORÉAL PARIS, pri ktorých bolo uvedené „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 € získate cestovnú kefu zadarmo“, pričom v čase kontroly sa aj v prevádzkach nachádzal priamo na výrobkoch oznam v znení „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 € získate cestovnú kefu zadarmo“ (ďalej aj len „Akcia“), ktorý predávajúci ku kontrolnému nákupu nevydal napriek tomu, že v čase kontroly sa predmetný darček v kontrolovaných prevádzkach nachádzal.

3. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil a text výroku v jeho závere doplnil nasledovne „Akcia platí od 9. januára do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob“ a v pravom dolnom rohu bolo menšími písmenami napísané: „Darček si vypýtajte pri pokladnici“. Žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 1500,- eur.

5. Krajský súd poukázal na právny rámec práv spotrebiteľov a povinností predávajúcich (aj iných subjektov) pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb, upravený zákonom o ochrane spotrebiteľa smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení

Krajský súd poukázal na to, že pojmom ,,priemerný spotrebiteľ“ sa označuje taký spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov a nezakladá sa na štatistickom zistení.

Tiež tvrdili, že na ozname pri výrobkoch bola táto informácia uvedená menším písmom než ostatný text oznamu a v letáku bola táto informácia obsiahnutá až v jeho závere, teda nie priamo pri akciových výrobkoch, a preto si ju priemerný spotrebiteľ nemusel

Vnímavý spotrebiteľ prijíma informácie ľahko a pozorne a obozretný spotrebiteľ je dostatočne opatrný, prezieravý a ostražitý, aby zužitkoval získané informácie vo svoj prospech, teda, aby si darček pri pokladni vyžiadal. Vymedzenie typického správania priemerného spotrebiteľa, k akému dospeli správne orgány, podľa krajského súdu nezodpovedá jeho charakteristike v zmysle čl. 18 preambuly smernice, pretože jeho hanblivosť, nedostatok komunikačných zručností, či nevšimnutie si oznamu „Darček si vypýtajte pri pokladni“ je v rozpore s jeho informovanosťou, vnímavosťou a ostražitosťou. Ďalej krajský súd uviedol, že priemerný spotrebiteľ je schopný absorbovať poskytnuté informácie a riadiť sa postupom, ktorý bol nimi

Vzhľadom na uvedené konštatoval, že správne orgány nezistili v rozsahu dostatočnom pre vydanie napadnutého rozhodnutia skutkový stav veci, keď inšpektori SOI kontrolné nákupy neukončili vyžiadaním si sľúbeného darčeka k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS, a to v dôsledku toho, že sa nesprávali ako priemerný spotrebiteľ. Bez toho, aby kontrolný nákup ukončili vyžiadaním si darčeka, nemohli dospieť k skutkovému záveru, že žalobca napriek prísľubu k akciovému nákupu spotrebiteľom cestovnú kefu nevydal, a preto bol ich právny záver o porušení zákonných povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 7 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa predčasný. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bola dôvodná.

praktiky. K uvedenému krajský súd konštatoval, že zodpovednosť za správne delikty je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že ide o zodpovednosť za zistené protiprávne konanie. K tomu ďalej uviedol, že v prípade objektívnej zodpovednosti sú právne irelevantné (bezvýznamné) akékoľvek okolnosti, či dôvody, ktoré viedli k zistenému protiprávnemu stavu, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje liberáciu, t.j. vyvinenie sa predávajúceho z porušenia zákonných povinností, na čo správne orgány v rozhodnutiach správne poukázali.

Podľa krajského súdu tým mohlo dôjsť k porušeniu zásad ukladania trestov, pretože žiadny trest nemôže byť uložený bez zistenia porušenia zákona (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege). Vzhľadom na to, že bol vo veci daný iný zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle uplatnených žalobných bodov, uvedenou skutočnosťou sa ďalej nezaoberal, avšak vyzval správne orgány aby v ďalšom konaní prihliadali aj na uvedenú zásadu. 10. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

predajcu. 12. Namietal, že informáciu o potrebe vyžiadania darčeka predávajúci skrýval alebo poskytoval nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom, pričom aj keď táto informácia bola obsiahnutá v akciovom letáku i v oznámení priamo pri uvedených výrobkoch, tak to nebolo dostatočné z dôvodu, že v akciovom letáku bola informácia o poskytnutí darčeka za nákup príslušných výrobkov uvedená na siedmej strane v strede a informácia „Darčeky k výrobkom si vypýtajte pri pokladnici“ bola uvedená až na dvanástej strane akciového letáku úplne dole podstatne menšími písmenami, a aj na oznámení pri príslušných výrobkoch bola uvedená informácia uvedená v pravom dolnom rohu malými písmenami, ktoré boli podľa sťažovateľa v zjavnom veľkostnom nepomere s ostatným textom oznámenia. Ďalej poukázal na to, že za podstatnú sa pokladá informácia, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii. V tomto prípade klamlivým opomenutím predajca zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (§ 8

Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že žalobca už v minulosti bol za obdobné porušenie povinnosti sankcionovaný rozhodnutím č. SK/0036/99/2018 z 26. júna 2018. 14. Sťažovateľ uviedol, že nevydanie darčeka pri kontrolnom nákupe nemožno obhajovať tvrdením, že je viac ako pravdepodobné, že skoro každý spotrebiteľ upozorňuje na poskytnutie darčeka. Ďalej namietal, že informovanie neurčitého počtu spotrebiteľov o tom, že kúpou určitého výrobku získajú darček, ktorý im po kúpe nebude vydaný, môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľov pri kúpe výrobkov, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

spotrebiteľov. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

22. Vyššie uvedená právna úprava je výsledkom transpozície smernice o nekalých obchodných praktikách, pričom vychádzajúc z tabuľky zhody (so zohľadnením prípadných zmien pri novelizácii zákona o ochrane spotrebiteľa), ktorá v detailoch približuje transpozíciu dotknutej smernice do zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že vyššie zmienená dotknutá vnútroštátna úprava v značnej miere preberá znenia konkrétnych článkov smernice.

23. Zohľadňujúc skutkové okolnosti ako aj obsah kasačnej sťažnosti sa kasačný súd úvodom zameria na posúdenie toho, či poskytnutie informácií k Akcii: „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Darček k nákupu si vyžiadajte pri pokladni“ v reklamnom letáku aj v oznámení na dotknutých výrobkoch bolo možné považovať za poskytnutie informácie nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom tak ako namietal sťažovateľ, čo by malo za následok definovanie uvedeného konania ako klamlivého opomenutia podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 4 cit. zákona.

že priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. V zmysle čl. 7 ods. 3 smernice o nekalých obchodných podmienkach, ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky ukladá priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, sa vezmú do úvahy tieto obmedzenia a akékoľvek opatrenia prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami. Uvedenému korešponduje normatívny text uvedený v § 8 ods. 3 až 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vo vzťahu ku skutkovej súvislosti a obmedzeniam použitého komunikačného prostriedku je v rámci posudzovania toho, či bolo opomenuté poskytnutie podstatných informácií, potrebné vziať do úvahy priestorové a časové obmedzenia použitého komunikačného prostriedku, ako aj akékoľvek opatrenia prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami. K tomu kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2016, Canal Digital Danmark, C-611/14, ECLI:EU:C:2016:800, v zmysle ktorého sa čl 7 ods. 1 a 3 smernice o nekalých obchodných praktikách má vykladať v tom zmysle, že na posúdenie toho, či sa obchodná praktika má považovať za klamlivé opomenutie konania, treba zohľadniť kontext, v akom sa táto praktika uskutočňuje, predovšetkým obmedzenia vlastné komunikačnému prostriedku použitému na účely uvedenej obchodnej praktiky, priestorové alebo časové obmedzenia kladené týmto komunikačným prostriedkom, ako aj akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami, hoci taká podmienka výslovne nevyplýva zo znenia dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že informácia o potrebe vyžiadania si darčeka bola poskytnutá, kasačný súd sa bude ďalej zaoberať tým, či bola ,,sporná“ informácia o potrebe vyžiadaní si darčeka poskytnutá riadne a teda nebola zo strany obchodníka skrytá alebo poskytnutá nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom.

iným produktom. Na dotknutej strane sa okrem informácie o potrebe vyžiadania si darčekov pri pokladni nachádzala taktiež informácia vzťahujúca sa ku všetkým akciovým produktom spočívajúca v tom, že akcie platia len do vypredania zásob. Okrem uvedených sa tam nachádzali aj iné informácie, ktoré taktiež možno vyhodnotiť ako informácie vzťahujúce sa všeobecne k viacerým akciovým produktom (napr. aj informácia ohľadom časovej platnosti akcií). Informácia o možnosti získania darčeka v reklamnom letáku nebola zamlčaná a bola uvedená dostatočne zrozumiteľným spôsobom. Kasačný súd vzal do úvahy skutočnosť, že komunikačný prostriedok, akým je reklamný leták môže mať v tomto prípade obmedzenie vo vzťahu k jeho grafickému znázorneniu, keďže je potrebné aby sa produkty a základné podstatné informácie k nim ,,zmestili“ na jeho rozmer a pod. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že informácia ohľadom potreby vyžiadania si darčeka bola osobitne uvedená aj priamo pri ozname na výrobkoch pri tejto Akcii, z čoho je zrejmé, že žalobca v pozícii obchodníka prijal opatrenie na ešte dôslednejšie sprístupnenie informácií spotrebiteľom takýmto iným prostriedkom.

Kasačný súd preto neakceptuje argument sťažovateľa, že v tomto prípade klamlivým opomenutím predajca zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (§ 8 ods. 1 písm. c/, ods. 2, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).

29. Pri skúmaní otázky nekalej obchodnej praktiky je však potrebné zamerať sa na jej posúdenie aj vo vzťahu k aplikácii § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého: ,,Obchodná praktika sa považuje za nekalú, a) ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“ K uvedenému kasačný súd upresňuje, že dotknuté ustanovenie je transpozíciou čl. 5 ods. 2 smernice o nekalých obchodných podmienkach, podľa ktorého: ,,Obchodná praktika je nekalá, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“

išlo o klamlivú obchodnú praktiku v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2013, CHS Tour Services, C-435/11, ECLI:EU:C:2013:574, bod 45). Kasačný súd tak konštatuje, že neobstojí záver sťažovateľa, že išlo o porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože už len z formálneho hľadiska nemožno charakter nekalej obchodnej praktiky odôvodňovať len § 7 ods. 2 písm. b) zákona ochrane spotrebiteľa. Kasačný súd k

31. K tomu ďalej kasačný súd uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov v odôvodnení neobsahujú argumentáciu, resp. odôvodnenie, ktoré by dostatočne preukazovalo, že obchodná praktika žalobcu by vykazovala nekalý charakter v zmysle § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane

32. Kasačný súd aj s poukazom na vyššie uvedené zistil, že krajský súd sa vzhľadom na predmet posudzovaného konania nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by poprel jej účel a význam. Napadnutý rozsudok nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval skutočnosti a námietky dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie vo veci. Súčasne kasačný súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spochybňoval závery napadnutého rozsudku, pretože tieto sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

podľa § 461 SSP. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalobcovi trovy nepriznal z dôvodu, že mu v kasačnom konaní nevznikli.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022