5Stk/3/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): N. C., G. XX. A. XXXX, K. Z. XXXX/ XXX, O., právne zastúpená advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom advokátskej kancelárie Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kollárova 31, Trnava, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2020/ 005489-002 z 18. novembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/2/2021 - 72 z 25. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

Krajský súd svoj rozsudok založil na zisteniach vyplývajúcich z administratívneho spisu, podľa ktorých mala žalobkyňa dňa 7. novembra 2019 v čase o 06:44 hod. viesť bicykel značky Kellys Twist v Piešťanoch po ulici Žilinskej, pričom v riadenej križovatke ulíc Žilinská - A. Hlinku vošla do križovatky na signál zelenej farby „voľno“, následne v križovatke na istý čas s bicyklom zastavila a po chvíli pokračovala v jazde ďalej, pričom v jej smere jazdy už svietil signál červenej farby „stoj“, následkom čoho vošla do jazdnej dráhy vozidla značky Toyota Auris s evidenčným číslom O. XXXDE, ktoré ako vodič viedla K. W., ktorá prichádzala do križovatky z ulice A. Hlinku na signál zelenej farby „voľno“.

3. Práve nedostatočné vyhodnotenie zmienených znaleckých posudkov (súčasťou spisového materiálu je odborné vyjadrenie znalca v odbore cestná doprava T.. Š. R. a znalecký posudok č. 91/2020 vyhotovený na základe požiadavky žalobkyne znalcom z odboru cestná doprava T.. M. B.) rozporovala žalobkyňa v podanej správnej žalobe ako prvé, keď do popredia stavala závery vyslovené znalcom T.. M. B., ktoré mali znieť v jej prospech a teda že sa priestupku nedopustila.

4. Z odborného vyjadrenie T.. Š. R. vyplynulo, že z technického hľadiska príčinou nehody bol nesprávny spôsob prejazdu a prechodu križovatky žalobkyňou, čím vytvorila kolíznu situáciu. V križovatke sa zdržala dlhší čas, ako bol čas rozsvietenia zelenej na semafore v smere jej chôdze a čas potrebný na vyprázdnenie križovatky. Križovatku už prechádzala následne na

červenú. Vozidlá z ulice A. Hlinku začali premávať do križovatky na zelené svetlo v ich smere jazdy, čo viedlo k vzniku zrážky. 5. Pokiaľ sa jednalo o znalecký posudok č. 91/2020 vypracovaný T.. M. B., technickú príčinu dopravnej nehody vyhodnocoval vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, z akého dôvodu zastavila žalobkyňa na križovatke a či mala povinnosť predpokladať, že takéto zastavenie vyvolá kolíznu situáciu. Ak totiž žalobkyňa povinnosť predpokladať vznik kolíznej situácie mala, potom práve nesprávna technika jazdy žalobkyne vyvolala kolíznu situáciu, no zároveň pričítal nesprávnu techniku jazdy aj vodičke osobného motorového vozidla, ktorá v dôsledku neskorej reakcie dopravnej nehode nezabránila jej vzniku.

čím sa z chodca stal cyklista a ďalej pokračovala v jazde cez križovatku smer ulica Bratislavská až do miesta zrážky. Od rozsvietenia zelenej farby na semafore po nasadnutie žalobkyne na bicykel uplynul čas 28,763 sekundy. Žalobkyňa ako cyklistka sa s bicyklom nachádzala ešte pred vjazdom do križovatky, cca 32 metrov od miesta zrážky. Žalobkyňa zostala bezdôvodne za križovatkou, kde ako chodec tlačila svoj bicykel.

V tomto smere vodička vozidla Toyota Auris neporušila žiadne ustanovenie tohto zákona a jazdila podľa predpisov. 9. Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne, že jej bola uložená nižšia pokuta ako umožňuje rozmedzie v ustanovení § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, na základe ktorého je umožnené uložiť pokutu za takýto priestupok od 150,- - 800,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov, podľa názoru správneho súdu nemožno uloženie pokuty v nižšej sume ako umožňuje zákon, považovať v prípade žalobkyne za skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodzovať akékoľvek porušenie práv žalobkyne v súvislosti s jej obvinením zo spáchaného priestupku a rozhodnutím o uložení sankcie.

13. Sťažovateľka vyjadrila svoje pochybnosti o náležitom zistení priebehu celej dopravnej nehody, keď trvala na tom, že do križovatky vošla na zelenú a následne v dôsledku situácie spôsobenej objektívnymi okolnosťami (za ktoré označila odvracanie inej prípadnej dopravnej nehody a uhýbanie sa iným vozidlám) bola nútená zastať, v dôsledku čoho v križovatke zotrvala a v ďalšom smere v jazde pokračovala až keď na svetlách svietila červená „stoj“. To však nezbavovalo ostatných účastníkov cestnej premávky sledovať situáciu v cestnej premávke len preto, že títo majú vo svojom smere zelenú. V dôsledku uvedeného bola toho názoru, že priestupok nebol dôkazne objasnený a sama sa priestupku nedopustila. 14. Brojila aj voči záveru, že ďalší dôvod preukazujúci úplnú vinu sťažovateľky spočíva v jej nesprávnom použití komunikácie, keď nepoužila cestičku pre cyklistov, pretože táto cestička nebola v čase dopravnej nehody dokončená. 15. Čo sa týka sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, sťažovateľka poukázala na výšku pokuty, ktorá jej bola za údajné spáchanie priestupku uložená. Podľa zákonnej úpravy možno za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, ktorý je jej kladený za vinu, uložiť pokutu vo výške od 150,- do 800,- €. Tým že jej bola uložená pokuta vo výške 20,- €, teda pokuta v inom rozsahu, ako zákon pripúšťa, nemohol byť spáchaný ani priestupok a vôbec jej preukázaná vina za daný priestupok. 16. Na výzvu správneho súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18. Kasačný súd úvodom konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľky síce má rozsah 17 strán, no jednotlivé sťažnostné body a v rámci nich uplatnené námietky sú naformulované stroho a príliš všeobecne (väčšina rozsahu je navyše rekapitulácia konania pred správnym súdom alebo doslovná citácia príslušných právnych predpisov a judikatúry bez prepojenia na prejednávanú vec) na to, aby mohol kasačný súd jednoznačne uchopiť, v čom sťažovateľka vidí naplnenie kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Sťažovateľka síce naznačuje, že rozhodnutie správneho súdu vykazuje vady, či už v jeho odôvodnení alebo právnom posúdení, no následne nerozvinie do zrozumiteľných argumentov, v čom konkrétne pochybenia krajského súdu badá. Kasačný súd je preto pri posudzovaní dôvodnosti kasačnej sťažnosti postavený do sťaženej situácie.

20. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 642.). 21. S konkretizáciou na prejednávanú vec kasačný súd zistil, že správny súd dokazovanie nevykonával, pretože to nepovažoval za potrebné. Ako skonštatoval v bode 16 napadnutého rozsudku, zistenie skutkového stavu nebolo možné považovať za nedostatočné (celý priebeh dopravnej nehody bol koniec koncov zachytený na videonahrávke), resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze, v dôsledku čoho by malo byť voči žalobkyni postupované v zmysle zásady in dubio pro reo. Inými slovami, správny súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistili orgány verejnej správy.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zároveň zrejmé, ako sa po právnej stránke vysporiadal s námietkou sťažovateľky obsiahnutej v podanej správnej žalobe, v ktorej namietala, že z predloženého znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. M. B. malo údajne vyplývať, že žiaden priestupok nespáchala. Krajský súd rozobral oba znalecké posudky v bodoch 10, 11 a napokon v bode 16 napadnutého rozsudku konštatoval, že aj znalec T.. M. B. v posudku dospel k záveru, že pokiaľ mala sťažovateľka povinnosť predpokladať, že svojím spôsobom jazdy, teda zastavením v križovatke, vyvolá kolíznu situáciu, bolo možné pripísať jej technike jazdy zavinenie vo vzťahu k dopravnej nehode. Na uvedené závery znalca nadviazali orgány verejnej správy ako aj správny súd, ktorí boli toho názoru, že neštandardným pohybom v križovatke presiahla čas potrebný na opustenie križovatky a teda aj čas, po ktorý v nej mohla zotrvať. V dôsledku uvedeného mala preto predpokladať, že vyvolá kolíznu situáciu. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa znaleckých posudkov kasačný súd preto nevzhliadol.

25. Nepresvedčivo sa v tejto súvislosti javia argumenty sťažovateľky, podľa ktorej mala vodička osobného motorového vozidla venovať osobitnú pozornosť cestnej premávke (a teda osobitne jej ako cyklistke), a to napriek skutočnosti že v jej smere svietil zelený signál „voľno“. Rovnakou optikou, ak nie ešte kritickejšou, by mala sťažovateľka vzhliadnuť práve na svoju vlastnú povinnosť účastníčky cestnej premávky, ktorá síce do križovatky vošla v čase kedy svietil na semafore zelený signál „voľno“, avšak v dôsledku svojvoľného zastavenia zotrvala v križovatke aj v čase, kedy už v jej smere svietil červený signál „stoj“.

27. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že priestupok, zo spáchania ktorého bola sťažovateľka uznaná vinnou, bol najprv prejednávaný v rámci rozkazného konania. Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o priestupkoch možno v rozkaznom konaní za priestupok, za ktorý bola sťažovateľka uznaná vinnou uložiť pokutu do 650,- €. Tým, že v tomto prípade zákonodarca nestanovil spodnú hranicu výšky pokuty, umožnil orgánu, ktorý priestupok prejednáva, sankcionovať obvineného z priestupu aj pokutou vo výške 20,- € tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Zároveň podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch platí pravidlo, že ak obvinený z priestupku podá voči rozkazu včas odpor, ten sa zrušuje a orgán verejnej správy pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku zároveň nemožno uložiť vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. Inými slovami, ak už raz konajúci orgán verejnej správy v rámci rozkazného konania ustálil výšku pokuty, táto sa prenesie aj do riadneho konania, hoci zákon umožňuje za daný priestupok v riadnom konaní uložiť aj niekoľkonásobne vyššiu pokutu.

IV. Záver a trovy konania

29. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu, dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 30. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. mája 2023