5Stk/4/2021

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno («RVPS») na podklade e-mailového podnetu doručeného 19. januára 2020 (ku ktorému boli pripojené fotografie) vykonala 20. januára 2020 na adrese E. (ktorej vlastníčkou je žalobkyňa) veterinárnu kontrolu. Pri obhliadke miesta inšpektori nadobudli podozrenie, že je ohrozený život a zdravie zvierat podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov («Veterinárny zákon»), a za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru bez vedomia žalobkyne vstúpili na predmetný pozemok. Na ňom v provizórnej budove zistili prítomnosť štyroch psov v kotercoch, ktoré boli znečistené, pričom aj zdravotný stav psov bol nevyhovujúci, čo potvrdila správa veterinárnej lekárky z vyšetrenia vykonaného toho istého dňa. Ďalej zistili, že psy neboli identifikované transpondérom, a tým nebolo možné zistiť, či boli očkované proti besnote. Z miesta kontroly vyhotovili fotografickú dokumentáciu.

Za to jej bola uložená úhrnná pokuta podľa § 48 ods. 5 písm. e/ Veterinárneho zákona vo výške 700,- €. 3. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie RVPS, precizoval výrok o vine žalobkyne (najmä pokiaľ ide o rozmery kotercov, v ktorých boli zvieratá umiestnené) a v ostatných častiach ponechal napadnuté prvostupňové rozhodnutie nedotknuté. Uviedol, že skutkový stav bol dostatočne zistený, a výrok preformuloval len preto, aby bol presnejšie popísaný skutkový stav.

4. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, v relevantnom rozsahu pre práve súdenú priestupkovú vec, že pred kontrolou vykonanou RVPS sa do jej objektu na predmetnom pozemku niekto vlámal, celú situáciu zinscenoval, vyhotovil fotografie z miesta a následne podal podnet RVPS. Z týchto nezákonne vyhotovených fotografií mala RVPS nadobudnúť podozrenie, na základe ktorého vykonala kontrolu, ba dokonca ich aj použiť pre svoje rozhodnutie. Ďalej namietala, že RVPS sa do budovy na jej pozemku vlámala, bola na ňom prítomná bez jej účasti a vpustila naň i neoprávnené osoby. Argumentovala, že RVPS nemohla na jej pozemok a do objektu na ňom umiestneného vstupovať bez jej súhlasu, pričom toto odvodzovala od jeho statusu ako obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Dôkaz (fotografie) takto získaný je nezákonný a bol navyše získaný aj trestným činom.

Fotografie vyhotovené inými osobami a pripojené k podnetu podanému RVPS neboli použité ako dôkaz proti žalobkyni; ako dôkaz proti nej poslúžili fotografie vyhotovené priamo správnym orgánom. Aj uložená sankcia nevybočuje zo zákonných medzí, je primeraná chránenému záujmu (osobitne s vyvíjajúcou sa právnou úpravou, ktorá na zviera už viac nenazerá ako na vec) a nie je pre žalobkyňu likvidačná. Je zrejmé, že zvieratá sa v nevyhovujúcich podmienkach nachádzali po dlhšiu

II. Argumentácia účastníkov konania

6. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.

7. Argumentuje, opätovne v relevantnom rozsahu, že RVPS vstúpila na jej pozemok na základe nezákonne získanej fotografie, ktorá bola prílohou podnetu doručeného RVPS. V ostatnom rozsahu namieta, že jej psy neboli vrátené (keď RVPS nariadila opatrenie podľa Veterinárneho zákona a umiestnila tieto zvieratá do opatery inej osoby, a to dočasne). 8. Navrhuje, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie. Požaduje aj trovy konania na kasačnom stupni. 9. Žalovaný uviedol, že považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, pričom zdôraznil, že nemal žiadne poznatky o tom, že by tretie osoby nezákonne vnikli na pozemok a do objektu sťažovateľky, pričom pripomenul, že z fotografií, ktoré boli vyhotovené inými osobami, nevychádzal pri svojom rozhodovaní. Rovnako uviedol, že umiestnenie zvierat do opatery inej osoby bolo v súlade so zákonom a bolo dočasné. 10. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 13. októbra 2021.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

12. Kasačný súd identifikoval jeden sťažnostný bod, a síce že správne orgány mali byť navedené na vykonanie veterinárnej kontroly fotografiami, ktoré boli vyhotovené protiprávnym vstupom na pozemok a do objektu sťažovateľky. Ostatné námietky uvedené v kasačnej sťažnosti absolútne s práve rozhodovanou vecou nesúvisia, pretože sa týkajú odobratia zvierat na základe dočasného opatrenia nariadeného RVPS podľa § 14 ods. 2 Veterinárneho zákona, a nie priestupku, ktorého sa mala sťažovateľka dopustiť.

14. Kasačný súd sa však nemohol obmedziť iba na prieskum vymedzený kasačnou sťažnosťou. V zhode s § 195 Správneho súdneho poriadku sa oboznámil s pripojeným administratívnym spisom a vo veci vydanými správnymi rozhodnutiami, pričom nezistil, že by tu bol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súbežne s prvostupňovým rozhodnutím pre dôvody uvedené v § 195 Správneho súdneho poriadku.

Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného je presvedčivé a podrobné, pričom výrok napadnutého rozhodnutia je precízny. Sťažovateľka absenciu očkovania predmetných zvierat a ich príslušného označenia nespochybňovala. 16.

17. Na dôvažok sa kasačnému súdu žiada uviesť, že RVPS postupovala prostredníctvom svojich veterinárnych lekárov postupom, ktorý predpokladá zákon, ako bolo uvedené vyššie v bode 13 tohto rozsudku, no RVPS mohla postupovať i podľa písm. a/ ods. 2 § 12 Veterinárneho zákona, pretože nevstupovala do obydlia sťažovateľky v zmysle čl. 21 ods. 1 Ústavy SR.

19. Pritom pojem obydlie podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR je potrebné vykladať v zhode s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vzťahujúcou sa na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uznesenie Ústavného súdu zo 7. augusta 2018 sp.zn.

20. Európsky súd pre ľudské práva ďalej uviedol, že nepôjde o obydlie, ak je zrejmé, že majetok nebol nikdy alebo len zriedkavo obývaný, alebo ak nebol obývaný počas dlhej doby (vec Andreou Papi v. Turecko, č. sťažnosti 16094/90, rozsudok z 22.09.2009, bod 54), či ak pôjde o majetok, ktorý nie je obývaný a je prázdny (vec Halabi v. Francúzsko, č. sťažnosti 66554/14, rozsudok zo 16. mája 2019, bod 41). Európsky súd pre ľudské práva vyslovene

Vstup RVPS na pozemok a do objektu sťažovateľky tak mal zákonný základ, ktorý vyhovuje požiadavkám čl. 21 ods. 1 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a dôkazy takto získané sú zákonné. Legitímnosť a proporcionálnosť

V tejto súvislosti sa nejaví, že došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vzhľadom na argumenty prezentované v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku aj prípadne čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Pričom vstup na pozemok a do objektu sťažovateľky bez a priori súdnej autorizácie bol náležite a pri ústretovom čítaní jej kasačných bodov riadne preskúmaný zo skutkovej (dôkladné oboznámenie sa s administratívnom spisom), ako aj z právnej stránky kasačným súdom (vec Gutsanovi v. Bulharsko, č. sťažnosti 34529/10, rozsudok z 15.10.2013, bod 22 a tam citovaná judikatúra; pričom opäť raz išlo o vstup do obydlia, o to viac ja takéto opatrenie možné pri vstupe do majetku, ktorý nie je možné považovať za obydlie).

24. Kasačný súd nezistil ani iné vady uvedené v § 195 Správneho súdneho poriadku. 25. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a postupom podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ju zamietol.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.