5Stk/4/2023

1. Žalobca bol listom č. 582/SO/2018-3 z 24. apríla 2018, doručeným 26. apríla 2018, žalovaným vyzvaný na zaslanie súvislých záznamov vysielania, o. i. programu Tango a Cash zo dňa 30. marca 2018 odvysielaného o cca 01.52 v rámci programovej služby DAJTO. Žalovaný v tom čase prešetroval podnet fyzickej osoby, ktorá namietala, že pri vysielaní tohto programu žalobca porušil § 16 ods. 2 písm. b) (Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní vysielať alebo poskytovať audiovizuálne diela len v čase a za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVR“) tým, že žalobca neodvysielal záverečné titulky filmu, ale nasadil vlastný titulok. 2. Žalobca žalovanému dodal dňa 7. mája 2018 záznam, o ktorom žalovaný tvrdí, že bol poškodený, pretože v čase o cca 02:37:55 hod., t. j. v cca 45. minúte sa zasekol a nebolo možné ho ďalej prehrať. Zo záznamu vysielania zhotoveného priamo žalovaným bolo zistené, že program pokračoval ešte približne 49 minút. Na tom základe začal žalovaný proti žalobcovi správne konanie, v ktorom vydal dňa 10. októbra 2018 napadnuté rozhodnutie č. RP/32/2018, ktorým rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l) ZVR (Vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom), a to tým, že jej nedodal súvislý záznam vysielania programu Tango a Cash odvysielaného na programovej službe DAJTO dňa 30. marca 2018 v čase o cca 01.51 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania. Za to mu uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) ZVR sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a) ZVR vo výške 1000,- € . 3. V odôvodnení žalovaný uviedol, že povinnosť doručiť žalovanému súvislý záznam vysielania vyplýva žalobcovi priamo zo zákona, pričom žalobcovi bola doručená príslušná výzva, podpísaná predsedníčkou žalovaného. V dôsledku neúplnosti doručeného záznamu nebolo možné zo strany žalovaného tento skontrolovať, čím bol zmarený výkon kompetencie žalovaného. V reakcii na argumentáciu žalobcu dodal, že po doručení nosičov so záznamami nemá za preukázané, že jej účastník konania zaslal príslušné záznamy, keďže pri prevzatí záznamov nepotvrdzuje obsah týchto záznamov. Potvrdzuje iba prijatie zásielky, nakoľko nie je reálne, aby zamestnanci žalovaného kontrolovali obsah doručených záznamov hneď po ich prijatí, keďže monitorovanie je časovo náročné. K výške sankcie žalovaný uviedol, že vzhľadom na opakované (19x) porušovanie § 16 ods. 3 písm. l) ZVR zo strany žalobcu, ale berúc do úvahy nižšiu závažnosť správneho deliktu, je pokuta vo výške 1000 eur zo sadzby 165 eur až 6638 eur primeraná.

2018-48 z 26. januára 2023 vyhovel podanej žalobe a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by ho oprávňoval prijať záver ohľadom poškodenia DVD nosiča pri vyhotovení záznamu zo strany žalobcu a zároveň žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 7. Správny súd uviedol časové súvislosti odvysielania predmetného programu a doručenia jeho záznamu na DVD žalovanému, keď žalobca bol povinný predmetný program uchovávať do 14. mája 2018, pričom žalovanému bol predmetný záznam doručený dňa 7. mája 2018 a tento mal záznam daného programu k dispozícii 7 dní pred uplynutím lehoty 45 dní, počas ktorej mal žalobca zákonnú povinnosť ho uchovávať. Potom žalovaný mohol, ak by do 14. mája 2018 zistil, že ním požadovaný záznam programu nie je vyhotovený riadne, vyzvať žalobcu na doloženie celého súvislého záznamu daného programu. Správny súd bol toho názoru, že aj bez detailného vzhliadnutia celého záznamu programu vyžadujúceho si prítomnosť kvalifikovaného pracovníka žalovaného musí byť v jeho silách (kapacitných možnostiach) prekontrolovať zaslaný záznam v rozsahu, či je tento program predložený v celosti, a neuspokojiť sa len so zistením, či je program nahratý od začiatku, ale skontrolovať aj dĺžku programu a v prípade, ak zistí, že záznam žiadaného programu nie je celý, vyžiadať si opätovné zaslanie takéhoto programu v celej jeho odvysielanej dĺžke. ZVR takýto postup nevylučuje. 8. Správny súd uviedol, že žalovaný v administratívnom konaní nijako nepreukázal a ani nezisťoval, či k poškodeniu záznamu daného programu na DVD nosiči nedošlo až po tom, ako mu bol doručený. 9. Správny súd tiež poukázal na odchýlenie sa žalovaného od judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá sa na prejednávanú vec vzťahuje (rozsudky sp. zn. 3Sž/16/2014 z 24. februára 2015, sp. zn. 2Sž/8/2016 a sp. zn. 6Sž/9/2015 obe z 24. mája 2017) a z ktorej vyplýva, že v prípade, ak vysielateľ (žalobca) zaslal žalovanému na jeho výzvu v zákonnej lehote (15 dní) príslušný záznam vysielania a až jeho následným monitorovaním zistil, že predmetný záznam nie je v požadovanej kvalite, nie je možné takúto skutočnosť potom vyhodnotiť tak, že vysielateľ požadovaný záznam vysielania vôbec nedoručil a nesplnil si tak svoju zákonnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) ZVR a že teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ ZVR).

10. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nesprávnym právnym posúdením. Uviedol, že nie je v jeho kapacitných možnostiach kontrolovať záznamy hneď po ich doručení. Zmonitorovanie záznamu vysielania je časovo náročné, pretože monitorovací pracovník počas tohto procesu zároveň vyhotovuje aj prepis doručeného záznamu. V tejto súvislosti tiež podotkol, že ani nie je jeho povinnosťou žiadať nový záznam v prípade, že vysielateľ prvýkrát nesplnil svoju povinnosť zaslať záznam v požadovanej kvalite. Ale aj napriek tomu, ak zistí v čase, v ktorom ešte môže dôjsť k náprave, že záznam je nefunkčný, tak požiada o záznam nový. Nie vždy je však v čase zistenia nedostatku záznamu taká náprava možná. Žalovaný kontroluje doručené záznamy vysielania okamžite iba za účelom zistenia, či náhodou nie je poškodený celý záznam vysielania, a teda ho nie je možné prehrať vôbec. 11. Vysielateľ síce zaslal záznamy označené ako vyžiadané záznamy vysielania, žalovaný však iba na základe ich prevzatia nijakým spôsobom nepotvrdzuje, že boli zaslané v súlade s vyžiadaním a že obsahujú reálny záznam vysielania. Vzniknutý protiprávny stav nie je možné konvalidovať neskorším zaslaním nových záznamov vysielania, lebo k porušeniu povinnosti už reálne došlo. Žalovaný vylúčil, že by záznam mohol poškodiť. Napokon poukázal na zmenu rozhodovacej praxe na úrovni správneho súdu, ktorá má ísť v prospech žalovaného - konkrétne na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp. zn. 2S/63/2017, sp. zn.1S/32/2018, sp. zn. 5S/43/2018 a sp. zn. 2S/111/2019. 12. Žalovaný navrhol, aby bol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že nie je dôvodná. Žalovaný by mal byť schopný doručený záznam prekontrolovať za účelom zistenia, či doručený záznam obsahujúci konkrétny program je v celosti, či je program nahratý od začiatku, či záznam obsahuje program v celej svojej dĺžke, a to aj bez detailného vzhliadnutia celého záznamu programu. Správny súd netvrdil, že by k predmetnej kontrole mal žalovaný pristúpiť okamžite po doručení záznamu. V ostatnom žalobca zopakoval svoju argumentáciu a opätovne poukázal na predchádzajúcu ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR.

14. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) 30. marca 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni

15. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

Preto už správny súd a následne aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konal so žalovaným označeným ako „Rada pre mediálne služby“. 17. V preskúmavanom prípade mal Najvyšší správny súd za preukázané, že vysielateľ (žalobca) zaslal sťažovateľovi (žalovanému) na základe jeho výzvy príslušný záznam vysielania a až následne monitorovaním tohto záznamu došlo zo strany žalovaného k zisteniu, že predmetný záznam nie je v požadovanej kvalite, nakoľko sa v cca 45. minúte zasekol a nebolo možné ho ďalej prehrať.

19. Kasačný súd uvádza, že k predmetnej otázke existuje konštantná judikatúra a poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR vydaných pod sp. zn. 3Sž/16/ 2014 z 24. februára 2015, sp. zn. 2Sž/8/2016 z 24. mája 2017 a sp. zn. 6Sž/9/2015 z 24. mája

21. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd postupujúc podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa v podstatnom rozsahu stotožňuje, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by sa od neho bolo potrebné odchýliť a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami, či doplneniami textu v hranatých zátvorkách: V danom prípade [.

[. . .] Najvyšší súd SR považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l/ [ZVR]), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ [ZVR]).

V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, a to aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 1 SSP, že v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

24. Kasačný súd však záverom považuje za potrebné poukázať na relevantnú skutočnosť a to, že s účinnosťou od 1. augusta 2022 došlo k zmene v posudzovanej právnej úprave, a to v súvislosti s prijatím zákona o mediálnych službách. Povinnosť vysielateľa uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a tiež jeho povinnosť poskytnúť záznam vysielania do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania ostala zachovaná s tým rozdielom, že vysielateľ je po novom povinný takýto záznam poskytnúť elektronicky vo formáte určenom v rozhodnutí o autorizácii vysielania [porovnaj § 16 ods. 3 písm. l) ZVR a § 20 ods. 4 písm. e) zákona o mediálnych službách]. Čo je však zásadné, zmenila sa formulácia skutkovej podstaty správneho deliktu v súvislosti s neplnením vyššie uvedených povinností vysielateľa. Pôvodná úprava uvádzala, že pokuta bude vysielateľovi uložená ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) (viď. § 67 ods. 2 písm. a/ ZVR); v novej právnej úprave je ale uvedené, že regulátor uloží vysielateľovi

V. Záver

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. Žalovaný bude v?ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a?kasačného súdu (§ 469 SSP a § 191 ods. 6 SSP). 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?§ 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom (§ 175 ods. 1 SSP). Žalovaný v?kasačnom konaní nebol úspešný (§ 168 SSP a?contrario). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024