5Stk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu (spravodajca) JUDr. Petry Príbelskej PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne: G.. M. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z.. Q. H. XXXX/X, E. Ľ., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Dlugolinským, so sídlom advokátskej kancelárie Levočská 1, Stará Ľubovňa, proti žalovanému (sťažovateľovi): Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 29. novembra 2019 č.p.: KRPZ-PO-KDI3-95-003/2019-P na základe podanej správnej žaloby, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/4/2020-105 zo dňa 2. júla 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), čím podľa ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky tým, že v čase od 20.06 hod. dňa 28.06.2018 do 07.00 hod. dňa 29.06.2018 na parkovisku pred bytovým domom na Z.. Q. H. Č.. X H. E. Ľ., kde pri cúvaní z parkovacieho miesta s vozidlom zn. Dacia Sandero, TsEČ: E.-XXXBJ si počínala tak neopatrne, že prednou pravou časťou svojho vozidla zachytila pravú bočnú časť parkujúceho vozidla zn. Kia Ceed, TsEČ: E.-XXXBK, ktoré bolo zaparkované po jej pravej strane a to tým spôsobom, že bolo na

Za tento priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. 3. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy, keď sa nedostatočne riadil ustanoveniami § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku a nerešpektovali zásadu objektívnej pravdy.

5. K samotnému zisteniu skutkového stavu mal krajský súd za to, že orgány verejnej správy sa nedostatočným spôsobom zaoberali objasnením priestupku na základe zisteného skutočného stavu veci, pretože tento nebol dostatočne zistený a samotný nehodový dej bol opisovaný a stotožnený na základe čiernobielej fotografie, ktorú predložil poškodený.

nachádzal a že ho spôsobila žalobkyňa. Zistenú skutočnosť následne nahlásil na linku 158, pričom uviedol kto mal poškodenie spôsobiť a dodal, že vozidlo žalobkyne parkuje pri Reštaurácii Kolkáreň. 7. 8. Krajský súd mal za to, že pokiaľ mienil prvostupňový orgán verejnej správy vychádzať z fotografie ktorú predložil poškodený mal žiadať technické údaje, ktoré by bezpochyby preukázali jej vyhotovenie dňa 28.06.2018 tak, ako to vyplýva z priloženej prílohy označenej dátumom 28. júna 2018 20.06 hod., neobsahujúce žiadne informácie o polohe, vyhotovenej fotoaparátom Samsung SM-G930F. Krajský súd dospel k záveru, že takto predložená fotografia nepotvrdzuje v žiadnom prípade, že uvedená fotografia vozidla žalobkyne bola vyhotovená dňa 28.06.2018 o 20.06 hod.

10. Krajský súd na rozdiel od orgánov verejnej správy nemal za to, že by Odborné vyjadrenie z 22.03.2019 a ani následne Znalecký posudok z 27.07.2019 dali jednoznačné odpovede na položené otázky, že k spáchaniu dopravnej nehody došlo vinou žalobkyne tak, ako je jej to kladené za vinu.

12. Krajský súd vyhodnotil za nesprávny dôraz správneho orgánu na prvotnú výpoveď žalobkyne ako bezpochyby smerodajnej o preukázaní jej viny. Prvostupňový orgán verejne správy mal nesprávne za to, že sa priznala k spáchaniu dopravného priestupku pretože v Zázname zo dňa 11.07.2018 mala uviesť, že je možné, že k miernemu kontaktu medzi jej vozidlom a služobným vozidlom došlo, nakoľko na poškodenom služobnom vozidle sa nachádza ešte farba jej vozidla a na jej vozidle je poškodenie, ktoré bolo spôsobené kontaktom medzi týmito vozidlami. K tomuto konštatovaniu, resp. k tomuto záveru nemohla pri spísaní Záznamu o podaní vysvetlenia dňa 11.07.2018 žalobkyňa ani dôjsť, pretože z čiernobielej fotografie nebolo vôbec vidno, že modrá farba jej vozidla sa nachádza na motorovom vozidle poškodeného, pretože z uvedenej fotografie, ktorá jej bola predložená, nebolo zachytené na fotografii poškodenie vozidla Kia Ceed, TsEČ: E.-XXXBK tak, ako to popisuje správny orgán a v prvom rade na čiernobielej fotografii nerozoznať modrú farbu. Z prvotného záznamu o podaní vysvetlenia jednoznačne pre správny orgán vyplývalo to, že žalobkyňa sa k danému

13. Záverom dodal, že aj v prípade spáchania priestupku z nedbanlivosti je orgán verejnej správy povinný preukázať zavinenie priestupku bez pochybností a pri svojom závere musí vychádzať zo skutočností a dôkazov, ktoré takéto tvrdenia preukazujú.

14. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

K okolnostiam týkajúcim sa spornej čiernobielej fotografie predloženej poškodeným sťažovateľ uviedol, že odôvodnenie krajského súdu evokuje dojem, že ak by na doloženej fotografii boli požadované údaje (o čase jej zhotovenia) potom by bolo preukázané, že k samotnému poškodeniu služobného vozidla došlo zo strany žalobkyne. Sťažovateľ dodal, že namietaná fotografia zachytáva dve vedľa seba stojace motorové vozidlá, pričom bola vyhotovená náhodne a zároveň z opatrnosti z dôvodu predchádzajúcich negatívnych skúseností s vozidlom žalobkyne.

18. K absentujúcim častiam administratívneho spisu uviedol, že okrem vlastného spisového materiálu predložil aj spisový materiál prvostupňového orgánu verejnej správy, z ktorého si vyhotovil fotokópiu. Na základe fotokópie spisu konštatoval, že dňa 11.08.2018 bola vyhotovená zápisnice z ústneho pojednávania, ktorá okrem iného obsahuje poučenie žalobkyne, jej vyjadrenie k veci samej a následne vyhlásenie rozhodnutia o priestupku. Sťažovateľovi nie je zrejmé, aké pokračovanie má krajský súd na mysli, keď konštatoval, že v administratívnom spise chýba. Vo vzťahu k chovajúcemu rozhodnutiu dodal, že sa nevie s určitosťou vyjadriť nakoľko sa jedná o spisový materiál prvostupňového orgánu verejnej správy, no jeho prípadná absencia nezaváži, nakoľko nie je predmetnom prieskumu tohto konania.

20. Sťažovateľ mal naopak za to, že úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky ako aj skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy resp. zabezpečených v procese objasňovania skutku, pričom nemal dôvod jeho odborné závery nijako spochybňovať. Ak chcela žalobkyňa spochybniť jeho závery, bolo jej povinnosťou predložiť k jej tvrdeniam také dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé jeho závery spochybniť. Žalobkyňa tak však neučinila a obmedzila sa iba na pasívne namietanie jeho záverov. V priebehu administratívneho konania a ani v nadväzujúcom konaní o odvolaní, okrem namietania svojej viny, nepredložila jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval jej vinu za zavinenie dopravnej nehody.

sila. Vyjadrenie žalobkyne korešponduje so závermi znaleckého skúmania a preto ho sťažovateľ považuje za pravdivé. Žalobkyňa sa navyše vyjadrila spôsobom ktorým nie pripustila, ale potvrdila, že na jej vozidle je poškodenie, ktoré bolo spôsobené touto dopravnou nehodou. Odhliadnuc od farby vozidla, žalobkyňa uviedla, že na jej vozidle vznikla vzájomným kontaktom škoda. Týmto vedome vytvorila spojenie medzi poškodením jej vozidla a prejednávanou vecou, čím de facto sú potvrdené skutočnosti zistené znaleckým skúmaním.

23. Nad rámec vyjadrenia súhlasu s odôvodneným záverom krajského súdu žalobkyňa dodala, že ku vierohodnosti čiernobielej fotografie predloženej poškodeným mal sťažovateľ ako orgán na to technicky ako aj skúsenosťami dostatočne vybavený preveriť, či bola skutočne vyhotovená dňa 28.06.2018. Mal ďalej požiadať poškodeného o predloženie technického zariadenia za účelom extrahovania fotografie ako aj údajov o nej. Iba tak by bolo možné odstrániť pochybnosti o jej originalite. Vyjadrila aj pochybnosti v súvislosti s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy ktorému trvalo až 13 dní predvolať žalobkyňu za účelom vysvetlenia, čo teoreticky vytvorilo priestor na prípadnú manipuláciu s fotografiou.

25. Záverom namietla, že nespochybňuje závery znalca, no poukazuje na to, že v prípade realizovaných vyšetrovacích pokusov namietala rozsah poškodenia motorových vozidiel, pričom ak by mal priebeh vyšetrovacích pokusov simulovať skutočný priebeh dopravnej nehody, poškodenie motorových vozidiel by bolo vo väčšom rozsahu, čo nepotvrdzuje posudzovanú škodu služobného vozidla poškodeného. Mala za to, že ak mal predložený znalecký posudok preukazovať rozsah škody, mal simulovať moment, kedy došlo k reakcii šoféra motorového vozidla ktorý spôsobil škodu, ako a v ktorom moment mal reagovať v rámci priebehu škodovej udalosti vodič motorového vozidla a ako bola prípadná reakcia možná v rámci miesta spáchania priestupku.

27. V úvode kasačný súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho vymedzení zo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch a v osobitných zákonoch.

29. Formálna stránka priestupku je zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom v prejednávanej veci je potrebné klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky priestupku zaraďujeme znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou.

30. Všeobecným objektom priestupku je právom chránený záujem, ktorý je spáchaním priestupku ohrozený alebo porušený. Ide o vzťahy, záujmy a hodnoty chránené priestupkovým právom, ktorých porušovanie alebo ohrozenie postihuje štát uložením správnej (administratívnej) sankcie. V osobitnej časti zákona o priestupkoch sú potom upravené skupiny príslušných chránených záujmov, ktoré patria do tej ktorej oblasti a označujú sa ako druhový (skupinový) objekt priestupku (napr. s odkazom na prejednávanú vec § 22 zákona o priestupoch upravuje priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Okrem toho možno rozoznávať ešte individuálny objekt, ktorý je charakterizovaný ako konkrétny spoločenský záujem, ktorý bol priestupkom ohrozený alebo porušený.

Konaním sa rozumie prejav ľudskej vôle vo vonkajšom svete. V konaní sa spája vnútorná zložka vôle so zložkou vonkajšou (prejav vôle). Konanie môže spočívať v konaní aktívnom, alebo v opomenutí - nečinnosti. Pokiaľ fyzická osoba poruší alebo nesplní povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z noriem správneho práva, vzniká administratívnoprávna zodpovednosť, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď dôjde k narušeniu spoločenských vzťahov chránených správnym právom. Vznik zodpovednosti pritom predstavuje vznik povinnosti strpieť a niesť sankciu stanovenú normami správneho práva. Niektoré priestupky môžu byť spáchané konaním, niektoré opomenutím a niektoré tak konaním, ako aj opomenutím. Spôsob konania páchateľa má potom vplyv na rozhodnutie o druhu sankcie. Druhým obligatórnym znakom, ktorý charakterizuje objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku, je následok priestupku.

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Treba poznamenať, že zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke a existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné.

33. Posledným obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku je subjekt priestupku, ktorým je páchateľ. Páchateľom priestupku je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. 34. Na riadne objasnenie a sankcionovanie priestupku teda musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku.

35. Z pohľadu kasačného súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať závery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku a teda výrok o vine resp. zodpovednosť žalobkyne za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy vykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány verejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce priamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu administratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje.

V opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po správnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné, aby išlo o súbor nepriamych dôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní.

rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný

V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom uvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Pri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá je bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny.

39. Ako už kasačný súd uviedol, ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci je prístup k nepriamym dôkazom, pokiaľ je od týchto odvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z predchádzajúcej judikatúry možno vyvodiť všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp.zn. 2 To 67/2006). Kasačný súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj

vyplynuli. 40. S odkazom na vyššie uvedené musí kasačný súd prisvedčiť záverom krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre vyslovenie meritórneho rozhodnutia. Dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise ktoré zhromaždil žalovaný síce utvárajú relatívne jednotný celok a vnútorne nie sú rozporné, avšak na to, aby bolo možné konštatovať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty daného priestupku to nepostačuje. Kasačný súd je toho názoru, že bolo potrebné zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy zamerané predovšetkým na preukázanie naplnenia objektívnej stránky priestupku a teda aj jeho subjektu a od neho odvíjajúcej sa subjektívnej stránky priestupku. V opačnom prípade, teda v prípade založenia viny žalobkyne iba na základe prezentovaných dôkazov, by došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo.

pojednávania zo dňa 06.09.2018 a je označená číslom listu administratívneho spisu 184-188. Zápisnica bola ukončená dňa 11.09.2018 o 14.05 hod a na jej konci sa nachádzajú podpisy osôb prítomných na ústnom pojednávaní. Z takto vyhotovenej zápisnice nevyplýva, že by mala mať pokračovanie, ako mylne konštatuje krajský súd. Mylné sú potom aj jeho závery, že už len v dôsledku uvedeného nemohol žalovaný zistiť skutkový stav veci, keď sa v spise nenachádzajú podklady preukazujúce dôležité skutočnosti, na ktoré orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach odkazovali. Ku chýbajúcemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.05.2019 kasačný súd konštatuje, že jeho absencia v administratívnom spise nemá dôsledky na posúdenie skutkového stavu veci, keďže sa jedná o vlastné rozhodnutie orgánu verejnej

. Kasačnému súdu nie je v prvom rade zrejmé, čo vyvolalo pochybnosti krajského súdu o nedôveryhodnosti tejto fotografie a na základe čoho nadobudol pochybnosti o dátume jej skutočného vyhotovenia, keďže žiadne takéto okolnosti z administratívneho spisu nevyplývajú. Strohé tvrdenie žalobkyne o možnosti dodatočne upravovať fotografiu ako aj dátum a čas jej vyhotovenia (bez ďalšieho), ešte vecne nezakladá domnienku, že k tomu skutočne došlo.

Pre posúdenie nehodového deja však sama o sebe nemá žiadnu relevanciu. Krajský súd zhodnotil jej dôležitosť vo vzťahu k preukázaniu, či škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla pričinením žalobkyne, resp. že v čase vyhotovenia fotografie sa na jeho aute oter modrej farby pochádzajúci z motorového vozidla žalobkyne ešte nenachádzal.

45. Kasačný súd nerozumie ani výčitke krajského súdu uvedenej v závere bodu 44 napadnutého rozsudku, keď usúdil, že poškodený mal doložiť fotografiu alebo iný dôkaz ktorý by bol podkladom jeho tvrdenia, že na jeho motorovom vozidle, konkrétne na pravých predných a zadných dverách zostal oter modrej farby ktorý spôsobila žalobkyňa svojim motorovým vozidlom. Poškodenie motorového vozidla bolo pritom zaznamenané vo fotodokumentácii bezprostredne vyhotovenej dňa 29.06.2018 v čase od 9.30 do 9:31 hod. povereným príslušníkom Policajného zboru. Vyhotovenie fotodokumentácie aj poškodeným hodnotí v prejednávanej veci kasačný súd ako nezvyčajné a nadbytočné, keďže tieto úkony prislúchajú orgánu objasňujúcemu priestupok.

Správny orgán nemohol podané vysvetlenie úplne opomenúť a to aj z dôvodu, že sa náležite vysporiadal s následnou zmenou vo výpovedi žalobkyne tvrdiac, že na ňu bol vyvíjaný nátlak, čo sa jej v priebehu konania však nepodarilo preukázať.

nehodovému deju alebo samotnému vzniku poškodenia ako bolo konštatované vyššie. Z podaného vyjadrenia, kde uviedla, že na poškodenom vozidle sa nachádza farba jej vozidla a na jej vozidle je poškodenie možno dôvodne predpokladať, že prvostupňový orgán disponoval farebnými fotografiami ktoré jej boli predložené s tým, že v spise boli následne pre evidenčný účel založené fotografie čiernobiele. Z uvedeného dôvodu nie je náležité vyčítať žalovanému takéto pochybenie. Rovnako tak nie je dôvod vyhodnotiť vo svetle týchto skutočností jej prvotné vysvetlenie ako irelevantné, práve naopak.

49. Podľa názoru kasačného súdu bolo v tejto súvislosti potrebné bezprostredne po nahlásení dopravnej nehody dopátrať motorové vozidlo žalobkyne ako aj jej osobu a vykonať ohliadku jej vozidla spolu so zadokumentovaním poškodenia na jej motorovom vozidle.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že napriek korekcii niektorých záverov krajského súdu ten v merite veci rozhodol správne, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, a preto je potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

V Bratislave dňa 26. apríla 2022