5Stk/5/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200012.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/2/2018
- IČS
- 1018200012
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha PhD., v právnej veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO:?314?448?73, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35906464, proti žalovanému: Rada?pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, IČO: 30844151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/38/2017 zo 22. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2/2018-59 z 26. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca bol žalovaným vyzvaný na zaslanie súvislého záznamu vysielania programu Tango a Cash zo dňa 02.05.2017 odvysielaného o cca 00:50 v rámci programovej služby TV MARKÍZA a súvislého záznamu vysielania programu Da Vinciho Kód zo dňa 13.05.2017 odvysielaného v čase o cca 22:35 hod. v rámci programovej služby TV MARKÍZA. 2. Žalobca žalovanému dodal dňa 09.06.2017 záznam, o ktorom žalovaný tvrdí, že obsahoval pasáže bez zvuku, so zaseknutým obrazom a niektoré časti vysielania úplne chýbali. Podrobné časy, kde sa vyskytli technické problémy opísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. RP/
38/2017, v ktorom okrem iného rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVR“), citujem: „Vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom záznamu vysielania.“ Žalovaný uložil žalobcovi napadnutým rozhodnutím za tento skutok (druhý výrok rozhodnutia) a za skutok, ktorý nie je predmetom tohto správneho súdneho konania (prvý rok rozhodnutia) podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ ZVR úhrnnú sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ ZVR vo výške 500,- €. 3. V odôvodnení žalovaný uviedol, že povinnosť doručiť žalovanému súvislý záznam vysielania vyplýva žalobcovi priamo zo zákona, pričom žalobcovi bola doručená príslušná výzva, podpísaná predsedníčkou žalovaného. V dôsledku neúplnosti doručeného záznamu nebolo možné zo strany žalovaného tento skontrolovať, čím bol zmarený výkon kompetencie žalovaného. V reakcii na argumentáciu žalobcu dodal, že po doručení nosičov so záznamami nemá za preukázané, že jej účastník konania zaslal príslušné záznamy, keďže pri prevzatí záznamov nepotvrdzuje obsah týchto záznamov. Potvrdzuje iba prijatie zásielky, nakoľko nie je reálne, aby zamestnanci žalovaného kontrolovali obsah doručených záznamov hneď po ich prijatí, keďže monitorovanie je časovo náročné.
II. Konanie na správnom súde
4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného, konkrétne proti jeho druhému výroku správnu žalobu. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe v intenciách jej dôvodov a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by ho oprávňoval prijať záver ohľadom poškodenia DVD nosiča pri vyhotovení záznamu zo strany žalobcu a zároveň žalovaný vec nesprávne právne posúdil.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného a stanovisko žalobcu k nej
6. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nesprávnym právnym posúdením. 7. Žalovaný je toho názoru, že z administratívneho spisu vyplýva, že dodané záznamy vykazujú chyby a neboli dodané v súlade s vyžiadaním žalovaného. Prehratím záznamu je zrejmé, že tento neobsahoval úplné vyžiadané vysielanie. Žalovaný poukazuje na to, že nemohol konanie prerušiť, pretože uplynula zákonom stanovená 15 dňová lehota na doručenie záznamov vysielania a taktiež žalobca len reagoval na výzvu žalovaného, čo ale nemalo za následok začatie konania. 8. Keďže žalobca je povinný žalovanému poskytnúť záznam vysielania do 15 dní odo dňa doručenia výzvy na jeho zaslanie, vzniknutý protiprávny stav nie je možné konvalidovať neskorším zaslaním nových záznamov vysielania, nakoľko k porušeniu povinnosti už reálne došlo.
9. Čo sa týka judikatúry, medzičasom došlo k jej zmene. Krajský súd v Bratislave v obdobných veciach viac krát zamietol žaloby žalobcov. Ide o rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp. zn. 2S/63/17-42, 1S/32/2018-35, 5S/43/2018-35 a 2S/111/2019-57. 10. Žalovaný navrhol, aby bol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že nie je dôvodná. Poukázal, že žalovaný opakuje len to, čo už odznelo. V ostatnom žalobca zopakoval svoju argumentáciu a opätovne poukázal na predchádzajúcu ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
12. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“). 13. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. 14. Od 1. augusta 2022 sa Rada pre vysielanie a retransmisiu stala Radou pre mediálne služby, a to podľa § 236 ods. 1 v spojení s § 1 písm. d/ a podľa § 227 ods. 5 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“). Preto už správny súd a následne aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konal so žalovaným označeným ako „Rada pre mediálne služby“. 15. V preskúmavanom prípade mal Najvyšší správny súd za preukázané, že vysielateľ (žalobca) zaslal sťažovateľovi (žalovanému) na základe jeho výzvy príslušný záznam vysielania a až následne monitorovaním tohto záznamu došlo zo strany žalovaného k zisteniu, že predmetný záznam nie je v požadovanej kvalite. 16. Spornou otázkou v predmetnej veci bolo, či aj v prípade, ak vysielateľ na výzvu príslušného orgánu síce predložil záznam vysielania, ale neskôr sa ukázalo, že tento záznam nie je úplný, bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 67 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 3 písm. l/ ZVR. V zmysle uvedených ustanovení Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165,- € do 6638,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- € do 1659,- €, ak poruší povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/ ZVR, teda ak vysielateľ poruší povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. 17. Kasačný súd uvádza, že k predmetnej otázke existuje konštantná judikatúra a poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR vydaných pod sp. zn. 3Sž/16/ 2014 z 24. februára 2015, sp. zn. 2Sž/8/2016 z 24. mája 2017 a sp. zn. 6Sž/9/2015 z 24. mája 2017. 18. V kasačnom konaní sťažovateľom namietané právne otázky už boli právoplatne posúdené Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sž/16/2014 (rozsudok zo dňa 24.
februára 2015, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2015). Súčasne kasačný súd dodáva, že ide o právne totožné právne otázky a obdobné skutkové stavy - aj v tejto veci bola vysielateľovi uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ ZVR, lebo nedodal na vyžiadanie súvislý záznam, čo bolo zistené až následným monitorovaním.
19. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd postupujúc podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa v podstatnom rozsahu stotožňuje, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by sa od neho bolo potrebné odchýliť a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami, či doplneniami textu v hranatých zátvorkách: V danom prípade [.
. .] mal Najvyšší súd SR za preukázané, že vysielateľ zaslal Rade [pre vysielanie a retransmisiu] na základe jej výzvy príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla potom odporkyňa [sťažovateľ] s prihliadnutím na daný skutkový a právny stav veci mať automaticky za to, že navrhovateľ nereagoval na výzvu Rady a nezaslal jej záznamy z vysielania, čím si nesplnil povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. l) [ZVR], a že teda týmto konaním sa navrhovateľ dopustil príslušného správneho deliktu.
[. . .]Najvyšší súd SR považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l/ [ZVR]), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67 ods. 2 písm. a/ [ZVR]).
22. Kasačný súd zdôrazňuje, že rovnako postupoval a rozhodol v obdobnej veci tých istých účastníkov aj iný senát kasačného súdu, konkrétne rozsudkom sp. zn. 5 Stk/4/2023 zo dňa 29. októbra 2024. Tento senát povedal v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní: „že konštantnú prax judikovanú Najvyšším súdom SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, a to aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 1 SSP, že v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu
SR.“ 23. V súvislosti s uvedeným preto kasačný súd dospel k záveru, že aj v práve posudzovanej veci bolo preukázané, že žalobca (vysielateľ) na základe výzvy sťažovateľa zaslal v zákonnej lehote žiadaný záznam, pričom až následne bolo zistené, že predmetný záznam nie je v požadovanej kvalite. Z uvedeného dôvodu, práve s poukazom na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu, nie je možné uzavrieť, že si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/ ZVR, a teda, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 67 ods. 2 písm. a/ ZVR.
24. Kasačný súd však záverom považuje za potrebné poukázať na relevantnú skutočnosť a to, že s účinnosťou od 1. augusta 2022 došlo k zmene v posudzovanej právnej úprave, a to v súvislosti s prijatím zákona o mediálnych službách. Povinnosť vysielateľa uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a tiež jeho povinnosť poskytnúť záznam vysielania do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania ostala zachovaná s tým rozdielom, že vysielateľ je po novom povinný takýto záznam poskytnúť elektronicky vo formáte určenom v rozhodnutí o autorizácii vysielania [porovnaj § 16 ods. 3 písm. l/ ZVR a § 20 ods. 4 písm. e/ zákona o mediálnych službách]. Čo je však zásadné, zmenila sa formulácia skutkovej podstaty správneho deliktu v súvislosti s neplnením vyššie uvedených povinností vysielateľa. Pôvodná úprava uvádzala, že pokuta bude vysielateľovi uložená ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) [viď. § 67 ods. 2 písm. a/ ZVR]; v novej právnej úprave je ale uvedené, že regulátor uloží vysielateľovi
pokutu ak neuchovával súvislé záznamy vysielania a neposkytol ich regulátorovi podľa § 20 ods. 4 písm. e/ [viď. § 142 ods. 1 písm. c/ zákona o mediálnych službách]. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že nová právna úprava už explicitne postihuje nielen porušenie povinnosti uchovávať súvislé záznamy vysielania ale aj porušenie povinnosti poskytnúť súvislé záznamy.
V. Záver
25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. Žalovaný bude v?ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a?kasačného súdu (§ 469 SSP a § 191 ods. 6 SSP). 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom (§ 175 ods. 1 SSP). Žalovaný v?kasačnom konaní nebol úspešný (§ 168 SSP a?contrario). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024