5Stk/5/2024

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-48/2018-P (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) z 2. júla 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. ORP- P-51/BAI-ODI1-M-2018 z 20. marca 2018, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť tým, že 6. februára 2018 v čase o 9:30 hod. stál s motorovým vozidlom evidenčné číslo B.-XXXLZ v Bratislave na Klementisovej ulici z časti na chodníku a z časti na vozovke mimo parkovacích boxov, kde nerešpektoval zvislé dopravné značenie č. IP 24a „Zóna s dopravným obmedzením - zákaz státia - státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach“, čím mal porušiť § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Žalobcovi bola prvostupňovým orgánom verejnej správy uložená pokuta 30,- €.

II. Konanie na správnom súde

2. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodol rozsudkom č. k. BA-4Sa/62/2018-37 zo 14. decembra 2023 (ďalej len „rozhodnutie správneho súdu“)

4. Žalovaný ako sťažovateľ (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozhodnutiu správneho súdu na Správny súd v Bratislave 15. februára 2024 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, v ktorej žiadal rozhodnutie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu, podľa ktorého je zastavenie vozidla dovolené, ak bolo uskutočnené za účelom skutočného naplnenia účelu zásobovania, a to bez ohľadu na to, v akej vzdialenosti od vozidla sa uskutočňuje, pokiaľ možno úkony v rámci neho považovať za úkony s ním súvisiace a vykonané urýchlene. Správny súd podľa názoru sťažovateľa vec nesprávne právne posúdil, keď splnenie podmienok zastavenia odvíjal len od účelu zastavenia a opomenul napr. základnú podmienku, ktorú musí vodič dodržať, a to aby svojím konaním neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Rozhodnutie správneho súdu považoval sťažovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Podľa sťažovateľa právne závery správneho súdu nekorešpondujú so zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov. 5. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP) najprv skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre jeho konanie. V rámci toho dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť je prípustná (t.j. voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu), oprávnenou osobou (sťažovateľ ako neúspešný účastník konania), avšak nebola splnená podmienka včasnosti podania kasačnej sťažnosti.

10. Podľa § 443 ods. 1 prvej vety SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v prípadoch správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Plynutie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti je tak spojené s doručením rozsudku správneho súdu.

Do lehoty určenej podľa dní sa v zmysle § 69 ods. 3 SSP nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 69 ods. 5 SSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o procesnoprávnu lehotu, na jej zachovanie podľa § 69 ods. 6 SSP stačí, ak sa kasačná sťažnosť v posledný deň lehoty podá na správnom súde alebo odovzdá na poštovú prepravu.

Deň doručenia rozhodnutia správneho súdu sťažovateľovi Najvyšší správny súd Slovenskej republiky overil i v príslušnom elektronickom súdnom spise, z ktorého rovnako vyplynulo, že rozhodnutie správneho súdu bolo sťažovateľovi doručené 11. januára 2024. Aby bolo možné kasačnú sťažnosť sťažovateľa považovať za podanú včas, musel by ju sťažovateľ podať alebo odovzdať na poštovú prepravu najneskôr v pondelok 12. februára 2024. Rozhodnutie správneho súdu pritom obsahovalo poučenie o práve podať kasačnú sťažnosť v SSP určenej lehote a poučenie, že zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. a/ SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi. 14. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a/ SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby. Zároveň Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prihliadol i na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu neidentifikoval, že by žalobcovi vznikli výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením jeho práv na kasačnom súde.

V Bratislave dňa 25. júla 2024