5Stk/6/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O.. Z. R., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, advokát a konateľ advokátskej kancelárie R. so sídlom W., právne zastúpeného: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47245042, proti žalovanej (sťažovateľka): Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej sp.zn.: I. ODS-36/17:4103/2016 z 13. februára 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovanej (sťažovateľky) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/73/2018-115 z 15. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa odmieta . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Napadnuté uznesenie správneho súdu

3. Proti uzneseniu správneho súdu podala kasačnú sťažnosť sťažovateľka a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. c/, g/ a h/ Správneho súdneho poriadku poukazujúc na to, že Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „RK SAK“) nemá právnu subjektivitu, na rozdiel od ministra spravodlivosti SR, ktorého sa rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dotýka, t.j. nemôže byť samostatným účastníkom akéhokoľvek konania. S poukazom na konkrétne ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) dôvodila, že RK SAK je jedným z orgánov SAK, ktorého kompetencie sú presne vymedzené v § 73 zákona o advokácii, ale stále je to len súčasť organizačnej štruktúry SAK bez akejkoľvek vlastnej právnej subjektivity. Preto navrhla, aby kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a konanie voči RK SAK ako vedľajšiemu účastníkovi zastavil.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Hneď na úvod musí kasačný súd uviesť, že rovnakou problematikou sa už zaoberal a to v rozhodnutí sp.zn. 7Sžrk/1/2020 z 30. septembra 2021, ktoré bolo aj schválené plénom Najvyššieho správneho súdu SR na publikovanie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorej prvé vydanie sa v súčasnosti pripravuje.

13. V prvom rade, takým uznesením nesmie byť rozhodované vo veci samej, ani sa ním nesmie končiť konanie. Upravujú sa ním len otázky, ktoré vznikajú a na ktoré je potrebné reagovať počas prebiehajúceho konania. V druhom rade, také uznesenia musia riešiť otázky vývoja, smerovania či organizácie konania pred súdom. Krajský súd si nimi napr. ustaľuje, ako má konať, kedy má konať, čo je predmetom jeho konania, a s kým má konať. V treťom rade, v prípade uznesenia o vedení konania musí byť zrejmé, že ho právna úprava súdu umožňuje vzhľadom na momentálne potreby alebo okolnosti konania modifikovať pre zmenu skutkových či právnych okolností alebo aj pre zmenu vlastného názoru (§ 150 ods. 2 SSP). Vo štvrtom rade, uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nesmie byť spôsobilé podstatnejším spôsobom negatívne zasahovať do právnej sféry dotknutého účastníka konania. 14. Účelom vylúčenia prípustnosti kasačnej sťažnosti proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenia konania, je zabezpečiť rýchly a hospodárny priebeh konania pred krajským súdom tým, že konanie nebude brzdené aj opakovaným preskúmavaním jednotlivých procesných

Vo vzťahu k prípustnosti kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o pribratí ďalších účastníkov konania podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP (výrok 1. napadnutého uznesenia) postupom podľa § 33 SSP kasačný súd predovšetkým poukazuje na účel takéhoto uznesenia, ktorý jednoznačne podporuje záver, že ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. V podstate pribratie ďalších účastníkov konania (§ 32 ods. 3 písm. a/ SSP), je iba realizáciou bezpodmienečného zákonného príkazu a to prenesenie účastníkov administratívneho konania do správneho súdneho konania, pričom samotné pribratie ďalších účastníkov konania nemôže predstavovať zásah do ich práv. Práve naopak, toto pribratie sleduje ochranu ich práv, pretože im umožňuje vplývať svojím účastníctvom na priebeh a výsledok správneho súdneho konania, ktoré nadväzuje na administratívne konanie, kde boli účastníkmi a kde sa rozhodovalo o ich právnej pozícii, a ktorého výsledok môže byť správnym súdom menený aj v ich neprospech.

. .]. S poukazom na uvedené kasačný súd uzatvára, že uznesenie krajského súdu, ktorým sa podľa § 33 SSP do konania pribrali ďalší účastníci konania vymedzení v ustanovení § 32 ods. 3 písm. a) SSP, je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.

Záverom Najvyšší správny súd dodáva, že samotnú dôvodnosť argumentácie sťažovateľky ohľadom absencie právnej subjektivity RK SAK, ktorá skutočnosť mala byť dôvodom zrušenia napadnutého uznesenia, môže v priebehu správneho súdneho konania posúdiť aj správny súd s tým, že pokiaľ prizná tejto argumentácii relevanciu, môže postupom podľa § 150 ods. 2 SSP napadnuté uznesenie zrušiť respektíve sa s touto argumentáciou vysporiadať v rozhodnutí vo

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.