5Stk/6/2025

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 31652/2018/153 zo dňa 14. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") uložilo žalobcovi sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.") za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. spočívajúceho na skutkovom základe, že: „I. v znaleckom úkone č. 60/2016 vypracovanom 31. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty nn vedení spoločnosti SSE-Distribúcia a. s." k dátumu 31. december 2015 a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO=1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,40, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na stranách 7 - 445 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.

a) na strane 4 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO=1", avšak neuviedol o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,20, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na stranách 7 - 12 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.

a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO=1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., c) na strane 5 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na stranách 7 - 977 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.

a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO= 1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na stranách 7 - 483 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.

a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu kMO=1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,20, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov kPI vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na stranách 7 - 276 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z." 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutím č. 31652/2018/153 RK zo dňa 20. marca 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného") tak, že potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovaného a rozklad žalobcu zamietla.

3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal priznania práva na úplnú náhradu trov konania, a rovnako sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe.

5. Na podklade kasačnej sťažnosti žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd") rozsudkom sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/56/2018-69 zo dňa 4. septembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok žalovaného a potrebe opätovného prejednania veci v medziach podanej správnej žaloby a následného vydania rozhodnutia, pričom záväzným právnym názorom uložil súdu povinnosť svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") rozsudkom č. k. BA-5S/120/2020-129 zo dňa 28. novembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok") správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

znalcov. 9. Správny súd poukazujúc na časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Asan/ 22/2019 zo dňa 28. apríla 2020 uviedol, že nemohol priznať relevanciu námietke, že žalovaný nad rámec svojich právomocí hodnotil vecnú správnosť preskúmavaných znaleckých úkonov (bod 43. rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020).

10. Správny súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú aj námietku, podľa ktorej žalovaný pri odôvodnení uloženia sankcie za účelom vyhodnotenia závažnosti protiprávneho konania pristúpil k „svojpomocnej tvorbe novej terminológie". Podľa správneho súdu je prirodzené, že sa ukladanie sankcií za správne delikty uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho postupu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí druh sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite zdôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 2. júna 2011).

Zákon č. 382/2004 Z. z. neupravuje pojmy aplikovateľné v procese hodnotenia závažnosti iných správnych deliktov. Vzhľadom na znenie § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. bol žalovaný pri ukladaní sankcie povinný, okrem iných, tam zmienených skutočností zohľadniť aj závažnosť protiprávneho konania, čo logicky predpokladá hodnotenie závažnosti protiprávnych konaní v rôznych stupňoch (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/13/2022 zo dňa 29. mája 2024).

13. Tvrdenie žalobcu o potrebe vypracovania kontrolného znaleckého posudku, správny súd vyhodnotil ako irelevantné. Úlohou kontrolného posudku je verifikovať vecnú správnosť znaleckého úkonu. Keďže však správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozporoval výsledné závery, teda netvrdí, že závery znalca sú nesprávne, ale žalovaný znaleckým posudkom žalobcu vytýkal absenciu relevantného odôvodnenia, teda odôvodnenia, ktoré by vysvetľovalo postup znalca pri znaleckom skúmaní, uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil v tomto smere námietku zakotvenia inštitútu kontrolného posudku v právnej úprave Českej republiky, keďže ide o významnú odlišnosť v porovnaní so slovenskou právnou úpravou.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

16. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti, citujúc judikatúru najvyšších súdnych autorít formuloval všeobecné teoretické východiská, apelujúc na potrebu riadneho skúmania zákonnosti postupu správneho orgánu, dodržiavania princípu právnej istoty, rešpektovanie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

V opačnom prípade ide o nepreskúmateľné tvrdenie žalovaného. 18. Ďalej sťažovateľ namietal, že žalovaný argumentoval závažnosťou protiprávneho konania sťažovateľa bez toho, aby dostatočne rozvinul dopad ďalších kritérií - povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia (§ 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z.).

nedostatočne odôvodnil primeranosť a opodstatnenosť uloženej sankcie zo strany žalovaného. 20. Sťažovateľ taktiež namietal, že žalovaný ako orgán vykonávajúci dohľad nad riadnym výkonom znaleckej činnosti nie je oprávnený hodnotiť vecnú správnosť úkonov znaleckej činnosti, pričom otázka, či účastník konania určil hodnotu koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD správne alebo nesprávne je otázkou vecnej správnosti, na ktorej zodpovedanie nemá žalovaný potrebnú kvalifikáciu. Relevantnú odpoveď na uvedenú otázku môže podľa sťažovateľa poskytnúť len osoba s potrebnou kvalifikáciou, a to prostredníctvom kontrolného posudku. Podľa sťažovateľa posudzoval žalovaný vecnú správnosť úkonov na strane 24 prvostupňového rozhodnutia, kde konštatoval, že preskúmavanými znaleckými úkonmi došlo k navýšeniu východiskových hodnôt - VŠH o 160843995,66 €.

23. Sťažovateľ v závere kasačnej sťažnosti zhrnul, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Skutkový stav bol podľa jeho názoru nedostatočne zistený pre riadne posúdenie veci a je v rozpore s administratívnymi spismi, v ktorých nemá oporu.

správneho súdu. Zdôraznil, že správny súd postupoval v súlade so závermi rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020, ktorými bol viazaný. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť podanú sťažovateľom ako nedôvodnú.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

sťažovateľovi uložil podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 27. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľovi boli vo výroku prvostupňového rozhodnutia vytýkané viacnásobné pochybenia, ktoré možno vo všeobecnosti zhrnúť tak, že sťažovateľ neodôvodnil postup (nebolo zrejmé ako sa dopracoval k čiastkovým záverom, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy, ktoré by zistené závery ozrejmovali) pri stanovení hodnôt koeficientu morálneho opotrebenia kMO; koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu kPS; koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD; koeficientu ostatných vplyvov kPI a stanovení východiskových hodnôt VH, na základe čoho bola žalovaným konštatovaná nepreskúmateľnosť dotknutých znaleckých úkonov.

29. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že zrozumiteľnosť znaleckého úkonu nemôže byť vo všeobecnosti vyžadovaná iba vo vzťahu k jeho adresátovi (zadávateľovi). Skutočnosť, že konkrétny adresát znalecký úkon nenamieta, automaticky neznamená, že znalecký úkon je

30. Nemožno pritom žiadať od žalovaného (tak ako naznačuje sťažovateľ), aby v rámci svojho odôvodnenia formuloval konkrétne postupy a podklady, ktoré mal sťažovateľ v rámci svojich znaleckých úkonov zahrnúť. Uvedeným spôsobom by nepochybne zo strany žalovaného dochádzalo k zasahovaniu do vecnej správnosti znaleckých úkonov, čo je z pozície dohľadového orgánu nad výkonom znaleckých činností neprípustný postup. Žalovaný podrobne formuloval, časti konkrétnych znaleckých úkonov, z ktorých plynú nepreskúmateľné závery.

Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí prijal záver, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 23. a 24. realizoval hypotetický výpočet všeobecnej hodnoty VŠH pre účely odôvodnenia druhu a výšky uloženej sankcie. Žalovaný tak porovnal výšku všeobecnej hodnoty VŠH stanovenú sťažovateľom (sťažovateľ pre jej výpočet použil koeficienty dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,20; 1,30 a 1,40, teda prevyšujúce hodnotu 1,00) s hypotetickou výškou VŠH dosiahnutou pri použití koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD vo výške 1,00. Rozdiel v absolútnej hodnote, ku ktorému sa dopracoval sťažovateľ týmto hypotetickým výpočtom, mal slúžiť na preukázanie, ako ovplyvnili závery žalobcu všeobecnú hodnotu v absolútnych číslach, pričom žalovaný uvedeným spôsobom poukázal na závažnosť konania sťažovateľa, pokiaľ takto nadštandardné závery neboli dostatočne odôvodnené. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že cieľom hypotetického výpočtu nebolo stanovovať skutočnú výšku všeobecnej hodnoty VŠH (hodnotiť vecnú stránku

33. V tomto smere považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o terminológiu („závažné"; „najmenej závažné"; „najzávažnejšie"), ktorú žalovaný použil pri odôvodňovaní toho, ako zohľadnil závažnosť protiprávneho konania, túto skutočnosť kasačný súd v zhode so správnym súdom nepovažoval za vadu rozhodnutia. Vzhľadom na znenie § 27 ods. 8 č. 382/2004 Z. z. bol žalovaný pri ukladaní sankcie povinný, okrem iných, tam zmienených skutočností zohľadniť aj závažnosť protiprávneho konania, čo predpokladá hodnotenie závažnosti protiprávnych konaní v rôznych stupňoch. V tejto súvislosti si žalovaný môže v rámci správnej úvahy určiť pojmy, ktoré nie sú exaktne upravené v právnom predpise, a ktoré vyplývajú z hodnotenia zistených skutočností. Žalovaný svoju úvahu vo vzťahu k zisteným pochybeniam dostatočne odôvodnil, pričom jednotlivé kategórie uvádzal pojmami, ktoré sú všeobecne známe, jednoznačné vo význame a zrozumiteľné.

34. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nerešpektoval povinnosť viazanosti právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). Kasačný súd pre overenie tohto tvrdenia porovnal jednotlivé body odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020 s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu, pričom nezistil konkrétny odklon od právnych záverov prijatých v predchádzajúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu. Správny súd v rámci svojho odôvodnenia dôsledne citoval právne závery Najvyššieho súdu, pričom viazaný ich znením následne prijímal vlastné závery, ktorými reagoval na uplatnené žalobné body, formulované v podanej správnej žalobe.

právneho posúdenia. Je pravdou, že uvedené citácie predstavujú zhrnutie argumentácie žalovaného, uvedený postup však nemožno vnímať ako nesprávny, keď jeho cieľom bolo zdôrazniť, že argumentácia sťažovateľa bola založená na nepreskúmateľnosti znaleckých úkonov, a preto zhrnul časť argumentácie sťažovateľa, z ktorej bolo prijatie uvedených záverov zrejmé. Pokiaľ sťažovateľ ďalej namietal neodôvodnenosť záveru správneho súdu prijatého v bode 66. napadnutého rozsudku, že správne orgány správne aplikovali Dohovor aj judikatúru ESĽP v oblasti posúdenia trestného charakteru správneho deliktu a aplikovali aj trestné zásady na ukladanie sankcií, kasačný súd hodnotí uvedený záver ako autonómny právny názor, ktorý správny súd prijal po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorý zjavne nevybočuje z medzí jeho právnej úvahy.

Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v prezentovanom prípade bolo zo strany kasačného súdu konštatované, že správne orgány skúmali aj vecnú správnosť záverov znaleckého úkonu, a rovnako konštatovali nesprávny postup pri stanovení všeobecnej hodnoty plynovodov a plynových prípojok (teda zvolenú metodiku), čo je nepochybne odlišnosť so zisteným skutkovým stavom prejedávanej veci. Je pritom potrebné zdôrazniť, že kasačný súd nevyslovil všeobecnú potrebu realizovania kontrolných posudkov pri sankčnom postihu znalcov, ale v rámci právneho posúdenia opisuje skutkové okolnosti, pri ktorých je realizácia kontrolného posudku potrebná, keď uvádza: „V nadväznosti na vyššie uvedené je kasačný súd toho názoru, že žalovaný je vo veci správneho trestania znalca za správny delikt podľa § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZoZTP a v jednom prípade podľa § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6, § 33 písm. d) ZoZTP a § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a prílohy č. 3 k uvedenej vyhláške povinný pribrať si iného znalca v príslušnom odbore, ak na posúdenie

V uvedenom prípade má kasačný súd za to, že v predmetnom prípade sa takéto osobitné odborné znalosti vyžadovali." 37. Kasačný súd nezistil, že by v prejednávanej veci bola zo strany žalovaného spochybňovaná metodika, prípadne konkrétna výsledná hodnota stanovených koeficientov. Ako už kasačný súd v rámci svojho odôvodnenia opakovane uviedol, žalovaný celkom presne zarámcoval porušenie povinností sťažovateľa na nedostatočnom odôvodnení znaleckých úkonov, čo spôsobilo ich nepreskúmateľnosť. Nedostatky odôvodnenia boli pritom v prejednávanom prípade zrejmé už z laického skúmania znaleckých úkonov, keď z ich obsahu nie sú zrejmé akékoľvek preskúmateľné úvahy, ktoré znalca viedli ku konštatovaným záverom. Kasačný súd preto dospel k záveru, že pre posúdenie záverov žalovaného neboli potrebné osobitné odborné znalosti, ktorými by žalovaný nedisponoval. Kasačný súd sa preto stotožňuje s prijatým záverom správneho súdu, že vzhľadom na absenciu skúmania vecnej stránky znaleckých úkonov, nebola potrebná realizácia kontrolného (revízneho) posudku.

Kasačný súd má preto za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri výkone dohľadu nad znaleckou činnosťou vyšlo najavo.

39. Kasačný súd pripomína, že účelom uloženej sankcie je zabrániť potrestanému znalcovi v pokračovaní páchania iných správnych deliktov a donútiť ho k rešpektovaniu zákona pri vykonávaní ďalšej znaleckej činnosti, ak sa jej v budúcnosti opätovne ujme (individuálna prevencia). Z pohľadu generálnej prevencie ide o posilnenie dôvery v odbornosť a nestrannosť znaleckého stavu. Sankcia vyčiarknutia sťažovateľa zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pritom nepredstavuje trvalú prekážku pre opätovný zápis sťažovateľa do tohto zoznamu, keďže sťažovateľ sa po troch rokoch od právoplatného vyčiarknutia (§ 5 ods. 1 písm. i) zákona č. 382/2004 Z. z.) môže opätovne uchádzať o zapísanie do tohto zoznamu, samozrejme po splnení všetkých zákonných predpokladov.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

40. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.