5Stk/7/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: WERNER & Co. s. r. o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36869643, proti žalovanému (sťažovateľovi): Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30844789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP-10/2016-S zo dňa 26. septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/ 238/2017-210 zo dňa 29. novembra 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/238/2017-210 zo dňa 29. novembra 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

len „zákon o dohľade“) z dôvodu, že žalobca neposkytol v rozsahu a v určených lehotách žalovanému potrebnú súčinnosť, informácie a doklady osobám povereným výkonom dohľadu na mieste, začatom dňa 15. októbra 2015, na základe poverenia riaditeľa Odboru ochrany finančných spotrebiteľov č. OFS-11660/2015 zo dňa 13. októbra 2015, a tým sťažoval výkon dohľadu na mieste spôsobom, keď:

decembra 2015; · neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vnútorné predpisy upravujúce opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov účinné od 1. septembra 2015 vrátane prípadných dodatkov tak, ako boli požadované Oznámením o začatí výkonu dohľadu na mieste č. OFS-11660/2015 zo dňa 18. novembra 2015, listom Vyjadrenie k doplneniam podkladov a vyžiadanie dokumentácie č. OFS-11660/2015 zo dňa 1. decembra 2015 a elektronickou komunikáciou zo dňa 3. decembra 2015 a 4. decembra 2015.

zamietol. 3. Žalovaný po preštudovaní podkladových materiálov mal za preukázané, že žalobca pri výkone dohľadu sťažoval prebiehajúci výkon dohľadu tým, že neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky požadované doklady tak, ako to bolo uvedené v bodoch 1 až 3

4. Vo vzťahu k výške pokuty a správnej úvahe žalovaný poukázal na to, že táto bola vyjadrená v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Na základe skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán náležite zistil a posúdil skutkový a právny stav a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave.

8. Správny súd z podanej správnej žaloby zistil, že žalobca okrem iných žalobných bodov uplatnil žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca v tejto časti argumentácie uviedol, že s výnimkou rozhodnutia o zaujatosti zamestnancov žalovaného a výšky poriadkovej pokuty, orgán oprávnený rozhodovať o rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom a prenechal túto otázku orgánu prvého stupňa, s ktorým sa všeobecne stotožnil.

Po preskúmaní stanoviska správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je na viacerých miestach priamo doslovným prepísaním argumentácie uvedenej v stanovisku, pričom zhodnú argumentáciu konkretizoval bližšie vo svojom odôvodnení, v bodoch 55.1. až 55.31, nasledovne: „55.1. na strane 2-4 napadnutého rozhodnutia je sumarizácia skutkového stavu; 55. 2. na strane 5-6 napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke ohľadom nesprávneho doručenia prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k uplatneným námietkam

stanoviska; 55. 7. strana 20 a časť strany 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 6 stanoviska; 55. 8. časť strany 21 a strana 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 7 až 8 stanoviska; 55. 9. strana 23 a časť strany 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 8 a 9 stanoviska; 55. 10. časť strany 24 a časť strany 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 9 a 10 stanoviska; 55. 11. väčšia časť strany 25 a strane 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 10 stanoviska; 55. 12. strana 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 11

16 stanoviska; 55. 18. väčšia časť strany 37 a strana 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 17 stanoviska; 55. 19. strana 39 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 18 stanoviska; 55. 20. časť strany 41 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 19 stanoviska; 55. 21. časť strany 42 a strana 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana

stanoviska; 55. 25. časť strana 51 a časť strany 52 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 24 stanoviska; 55. 26. časť strany 52, strana 53 , strana 54 a časť strany 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 25 stanoviska; 55. 27. časť strany 55, strana 56 a časť strany 57 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 27 stanoviska; 55. 28. napadnuté rozhodnutie v časti - B/ vykonávaný dohľad na mieste u dohliadaného subjektu predstavuje nezákonný zásah do práv dohliadaného subjektu - argumentácia žalovanej v tejto časti je doslovne prepísaná strana 27 až 35 stanoviska; 55. 29. napadnuté rozhodnutie v časti - C/ prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov - argumentácia žalovanej je doslovne prepísaná strana 35 stanoviska k danému dôvodu rozkladu;

10. Keďže argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovaného bola prevzatá zo stanoviska, a to len s menšími štylistickými zmenami, takýto postup správny súd nepovažoval za súladný so zákonom o dohľade a súladný s postavením orgánu oprávneného rozhodovať o rozklade. V rozhodnutí žalovaného podľa správneho súdu absentovala akákoľvek vlastná úvaha žalovaného k podanému rozkladu a rovnako jeho vlastné odôvodnenie vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobcom, pretože stanovisko bolo výsledkom úvahy prvostupňového orgánu a nie žalovaného ako orgánu rozhodujúceho o rozklade. Uvedený postup žalovaného preto podľa správneho súdu nepredstavuje dostatočné vysporiadanie sa s podaným rozkladom. Správny súd pritom zdôraznil, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.

Zároveň dodal, že ak by sa stotožnil s tvrdením žalovaného, akceptoval by právne neudržateľnú situáciu, kedy by orgán oprávnený rozhodovať o rozklade nemusel prvostupňové rozhodnutie preskúmavať, ale postačovalo by len bezmyšlienkovito prevziať tvrdenia prvostupňového orgánu.

absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, že ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje.

Správny súd podľa svojho názoru nemohol pristúpiť k prieskumu napadnutého rozhodnutia, pretože objektívne nemohol preskúmať odôvodnenie a myšlienkové pochody žalovaného, keďže tieto v napadnutom rozhodnutí úplne absentovali.

14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ sa nestotožnil s napadnutým rozsudkom dôvodiac, že správny súd posúdil len formálne text stanoviska prvostupňového orgánu a rozhodnutia žalovaného, pričom v rozsudku absentuje právne posúdenie obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nevzal pritom do úvahy skutočnosť, že stanovisko prvostupňového orgánu reaguje na konkrétne námietky, ktoré uviedol žalobca v rozklade, pričom prvostupňový orgán má možnosť podľa § 30 ods. 1 zákona o dohľade sám rozhodnúť o rozklade v rámci autoremedúry, a preto sa zaoberá podaným rozkladom. Prvostupňový orgán tak vo svojom stanovisku vyhodnotil jednotlivé námietky, a keďže sám nevedel rozkladu v celom rozsahu vyhovieť, uviedol dôvody, ktoré by mal druhostupňový orgán vyhodnotiť v rámci prieskumu rozhodnutia. Sťažovateľ teda nepovažoval uvedené dôvody správneho súdu za opodstatnené a za také, ktoré majú oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 16. Sťažovateľ zastával názor, že rozhodovanie na Útvare dohľadu (prvostupňové rozhodnutie) ako aj Bankovej rady NBS (rozhodnutie žalovaného) tvoria jeden argumentačný celok. Stanovisko prvostupňového orgánu, pritom podľa jeho názoru obsahovalo zhodnotenie všetkých dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v podanom rozklade a obsahovalo relevantné dôvody, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a preto mal možnosť osvojiť si jeho argumentáciu. Sťažovateľ preto vyjadril presvedčenie, že jeho napadnuté rozhodnutie vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane námietok z rozkladu a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. 17. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie uviedol rozsiahlu judikatúru, v zmysle ktorej by zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nemalo nastať, aby sa len zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 103/2011). Naopak dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003). Rovnako uviedol aj

rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/23/2010, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/22/2021 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2Ads 58/2003, z ktorých dôvodí, že v danej veci neboli naplnené predpoklady nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť oneskorene, keďže napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený 19. decembra 2023, avšak kasačná sťažnosť bola doručená správnemu súdu až 22. januára 2024, a preto nedodržal zákonnú lehotu na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 443 ods. 1 SSP. Na základe tohto tvrdenia navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol v zmysle § 459 písm. a) SSP, alternatívne (ak kasačnú sťažnosť neodmietne), aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP.

23. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či správny súd, dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje jeho vlastná právna úvaha a vlastné právne odôvodnenie vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobcom.

25. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Naproti tomu za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci.

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944.) 26. Kasačný súd nepopiera, že časť argumentácie sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí vychádza zo stanoviska k podanému rozkladu. Táto skutočnosť však v zmysle vyššie uvedených východísk nie je bez ďalšieho okolnosťou spôsobilou konštatovať vadu nepreskúmateľnosti. Pokiaľ by mal byť záver správneho súdu udržateľný, muselo by dôjsť z jeho strany k preukázaniu, že jednotlivé úvahy žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, prípadne vnútorne rozporné. Takéto dôvody nepreskúmateľnosti rozhodnutia však v napadnutom rozsudku absentovali.

28. V zhode s názorom sťažovateľa je pritom možné konštatovať, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden argumentačný celok, zahŕňajúci prvotnú argumentáciu prvostupňového správneho orgánu, ktorá je následne podrobne rozvedená druhostupňovým rozhodnutím žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je pritom zrejmé na základe akých ustanovení rozhodoval, ako tieto aplikoval na prejednávanú vec a prečo rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, možno teda konštatovať, že v tomto ohľade bola dikcia § 27 ods. 3 zákona o dohľade splnená.

30. Stanovisko k podanému rozkladu za týchto okolností kasačný súd vníma ako podkladovú listinu, ktorá je obsahom administratívneho spisu. Keďže prvostupňový orgán nerozhodoval v rámci autoremedúry, a teda nevzhliadol sám dôvodnosť vyhovieť podanému protestu, vyhotovil predmetné stanovisko, zachytávajúce právne a skutkové dôvody rozhodnutia vo

31. Kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľovou argumentáciou, že správny súd vo svojej podstate nepristúpil k právnemu posúdeniu obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale nepreskúmateľnosť založil formálnym porovnaním argumentácie zo stanoviska prvostupňového orgánu s odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Správny súd teda vnímal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia najmä z pohľadu pôvodu argumentácie

. .napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov“, v ostatnej časti napadnutého rozsudku nenachádza oporu, a tak ani kasačný súd nerozumie, na základe čoho dospel správny súd k záveru o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

stotožnil. Dôvody prvostupňového rozhodnutia však v preskúmavanej veci neboli zo strany správneho súdu spochybňované, ani ako skutočnosť, že by tieto správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobcu. Kasačný súd preto nepovažoval túto argumentáciu správneho súdu v tejto časti za dôvodnú a podporujúcu jeho predošlé závery. Obdobný záver je pritom možné konštatovať aj vo vzťahu k žalobcom uvedenému rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/19/2021 zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom Krajský súd v Prešove vytkol správnym orgánom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, a to najmä vo vzťahu k chýbajúcim úvahám pri hodnotení dôkazov a nedostatočnému vysporiadaniu s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom

Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti, v ktorom tento namietal oneskorené podanie kasačnej sťažnosti, má po preštudovaní spisu správneho súdu kasačný súd v danej veci za preukázané, že dňa 18. januára 2024 bola správnemu súdu doručená kasačná sťažnosť žalovaného, v elektronickej podobe bez autorizácie, toto podanie však bolo následne dňa 22. januára 2024 doručené správnemu súdu v listinnej podobe. Kasačný súd preto s poukazom na znenie § 443 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 SSP, považoval kasačnú sťažnosť za včas podanú.

Pokiaľ bude ambíciou správneho súdu udržať svoje závery o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, bude musieť uviesť konkrétne nedostatky odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť v kontexte vyššie uvedených východísk.