5Stk/7/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Z.. Q. T., R.., nar. XX. J. XXXX, bytom A. XXX/X, X., právne zastúpená Mgr. Paskalom Milatom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2023/044809-003 zo dňa 20. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/2/ 2024-343 zo dňa 14. januára 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec v časti návrhu žalobkyne na vrátenie žalobkyňou uhradených trov konania o priestupkoch s príslušenstvom postupuje Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu príslušnému na konanie vo veci. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Žalobkyňa podala dňa 04.01.2024 voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného žalobu na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd"), domáhajúc sa prieskumu a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky následne rozhodnutím č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024, právoplatným dňa 23.09.2024, o proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu vyhovelo a žalobou napadnuté preskúmavané rozhodnutie zrušilo.

Rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nadobudlo právoplatnosť 23.09.2024. 4. Správny súd pred meritórnym rozhodnutím veci napadnutým uznesením č. k. 4S/2/ 2024-343 zo dňa 14.01.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie") konanie postupom podľa § 99 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP") zastavil, žalobkyni priznajúc voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Správny súd v napadnutom uznesení konštatoval aj naplnenie druhej podmienky stanovenej na zastavenie konania v ustanovení § 99 písm. c) SSP, vyžadujúcej súhlas žalobcu na zastavenie konania ako materiálnej ochrany žalobcu v rámci správneho súdnictva v tom prípade, že rozhodnutie o vyhovení protestu a zrušení rozhodnutia bolo následne napadnuté na správnom súde všeobecnou správnou žalobou inej osoby než žalobcom v pôvodnom správnom súdnom konaní. Lustráciou podaných žalôb a začatých konaní na správnom súde a dožiadaním adresovaným Správnemu súdu v Bratislave nezistil správny súd podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o proteste prokurátora - rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024, ani voči rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo dňa 28.08.2024. Pri lustrácii bral správny súd na zreteľ deň právoplatnosti týchto rozhodnutí a zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby podľa § 181 SSP (lehotu dvoch mesiacov od oznámenia, event. od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia). Správny súd mal za to, že v dôsledku zistenia,

7. V časti náhrady trov konania správny súd vyhodnotil, že napriek tomu, že protestu prokurátora nevyhovel samotný žalovaný ale jeho nadriadený orgán, skutočnosť vyhovenia protestu a zrušenia napadnutého rozhodnutia zakladá zavinenie žalovaného na zastavení súdneho konania. Žalovaného preto správny súd zaviazal, aby žalobkyni nahradil účelne a dôvodne vynaložené trovy konania.

8. Žalobkyňa (ďalej aj ,,sťažovateľka") podala voči I. výroku (o zastavení konania) uznesenia správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhla,

musela uhradiť. Zdôraznila, že bolo a naďalej je potrebné, aby súd uložil žalovanému povinnosť bezodkladne obnoviť zastavené konanie o priestupku, aby sa zabránilo hrozbe naplniť zámer žalovaného pomôcť obvinenej z priestupku zánikom zodpovednosti za jej priestupky. Na uvedené námietky podľa sťažovateľky správny súd nereagoval v priebehu konania a nijako sa s nimi nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého uznesenia, hoci priamo a bezprostredne súviseli s namietaným porušením jej subjektívnych práv.

ods. 1 písm. d) SSP do skončenia konania o proteste prokurátora. 11. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľka vzhliadla v tom, že správny súd pri aplikovaní § 99 písm. c) SSP pochybil, nakoľko neboli splnené podmienky na zastavenie konania, pretože v predmetných rozhodnutiach, z ktorých vychádzal správny súd pri skúmaní podmienok, sa konajúce orgány verejnej správy vyjadrovali výlučne len k časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, konkrétne iba k časti týkajúcej sa trov administratívneho konania, a nie k protizákonnému zastaveniu konania o priestupkoch na úseku práva na prístup k informáciám, ktoré sťažovateľka iniciovala voči obvinenej. Najpodstatnejšia časť celého administratívneho konania tak podľa sťažovateľky ostala nedotknutá a doposiaľ nepreskúmaná.

V odôvodnení napadnutého uznesenia podľa sťažovateľky absentuje akákoľvek informácia, prípadne právny záver správneho súdu o tom, či súd vôbec skúmal možnosť vylúčenia veci uvedenej v správnej žalobe. 13. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľka zhrnula, že v danom prípade podľa jej názoru nesprávnosť právneho posúdenia veci spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 99 písm. c) SSP, keďže na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, najmä nie vo vzťahu ku všetkým podstatným žalobným bodom a k všetkým jej žalobným návrhom. 14.

K vyjadreniu žalovaného sa sťažovateľka vyjadrila podaním z 17.04.2025 považujúc vyjadrenie žalovaného iba za formálne popretie jej sťažnostných bodov.

15. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd") ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16.

Kasačný súd uvádza, že sa v ďalšom koncentroval na kasačné dôvody, ktoré vyhodnotil za danej skutkovej a právnej situácie ako podstatné. Kasačný súd nemohol skúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy tak, ako boli tieto namietnuté sťažovateľkou, keďže tieto neboli pre kasačné konanie relevantné. Je tomu tak z dôvodu, že správny súd v preskúmavanej veci nerozhodol meritórne, ale procesným uznesením konanie zastavil postupom podľa § 99 písm. c) SSP. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať, či bol správny postup správneho súdu, ktorý dospel v priebehu konania o správnej žalobe k záveru o odpadnutí predmetu súdneho prieskumu. Správnym súdom preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo totiž v priebehu správneho súdneho konania zrušené, a to rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS2-2024/026033-002 zo dňa 18.04.2024 v spojení s rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2024/007385-002 zo dňa 28.08.2024, právoplatným dňa 23.09.2024.

Prvostupňový správny orgán pre objasnenie veci nariadil ústne pojednávanie na 17.05.2023, na ktoré predvolal sťažovateľku ako navrhovateľku. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KE- OVVS2-2023/008870-050 zo dňa 01.08.2023 konanie o priestupku zastavil s odôvodnením, že sťažovateľka sa bez náležitého ospravedlnenia (resp. bez dôležitého dôvodu) nedostavila na nariadené ústne pojednávanie, pričom o následkoch nedostavenia sa bola riadne poučená. Zároveň sťažovateľke uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

V dôsledku uvedeného správny súd napadnutým uznesením konanie postupom podľa § 99 písm. c) SSP zastavil. 19. Zastavenie konania v zmysle § 99 písm. c) SSP je spojené s takou procesnou prekážkou, ktorá správnemu súdu bráni meritórne preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy a poskytnúť tak ochranu súvisiacim subjektívnym právam žalobcu. K zrušeniu rozhodnutia môže dôjsť i na základe protestu prokurátora. Ak dôjde k uvedenej situácii, zaniká preskúmavané rozhodnutie ako predmet prieskumu v správnom súdnom konaní. Logickým následkom zániku predmetu prieskumu v správnom súdnom konaní v takýchto prípadoch je zákonom predpokladané zastavenie konania. Pokiaľ ale rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd konanie zastaví len so súhlasom žalobcu.

21. K námietke sťažovateľky, že sa nemohla vyjadriť k argumentom žalovaného, pretože správny súd jej nedoručil vyjadrenia žalovaného a súd rozhodol iba na základe tvrdení žalovaného, kasačný súd opätovne uvádza, že k procesnému zastaveniu konania správnym súdom došlo na základe objektívnej skutočnosti, ktorou bolo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora. Správny súd v danom prípade nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu námietok ani jednej a ani druhej strany.

Slovenskej republiky uviedol, že: „Ochrana základných ľudských práv a slobôd by však mala byť praktická, účinná a funkčná. Aj z tohto dôvodu ústavný súd nie je bezvýhradným zástancom formalistického prístupu pri posudzovaní kontradiktórnosti konania. Preto je potrebné určiť kritériá, kedy nie je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Tieto kritériá sa môžu vyvíjať a formovať aj v závislosti od typu konania. Nepochybne však medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv.". Keďže v prejednávanej veci zo strany správneho súdu bolo jediné možné riešenie spočívajúce v zastavení konania, zároveň procesné podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť správny súd skúma kedykoľvek i bez návrhu (§ 97 SSP), kasačný súd nedoručenie podaní žalovaného sťažovateľke (ku ktorým sa sťažovateľka naviac i vyjadrila) neposúdil ako spôsobilý dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 22. Za neopodstatnené považuje kasačný súd i výhrady sťažovateľky smerujúce voči nedostatočnému vysporiadaniu sa správnym súdom so sťažovateľkou uhradenými trovami konania o priestupkoch v sume 16,- eur, ktoré si sťažovateľka uplatnila voči žalovanému. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktoré žiadala sťažovateľka správnou žalobou preskúmať a zrušiť, bolo počas správneho súdneho konania zrušené. S náhradou trov priestupkového konania sa má vysporiadať prvostupňový správny orgán, a to v dôsledku samotného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Čo sa týka argumentácie sťažovateľky, podľa ktorej mal správny súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia skúmať, či neboli splnené podmienky na vylúčenie časti správnej žaloby na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP alebo na postup podľa § 18 SSP, kasačný súd poukazuje na bod 18 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 429/2025-15 zo dňa 17.7.2025, vydaného v obdobnej veci totožnej sťažovateľky, podľa ktorého: ,,...ak bola sťažovateľka presvedčená, že správny súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, nič jej nebránilo v tom, aby podľa § 144 ods. 1 SSP v spojení s § 142 ods. 2 SSP správnemu súdu navrhla doplnenie jeho uznesenia z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania...To platí o to viac, že z odôvodnenia uznesenia správneho súdu nič nenaznačuje, že by sa správny súd týmto osobitným žalobným návrhom sťažovateľky akokoľvek zaoberal...". Kasačný súd preto v postupe správneho súdu sťažovateľkou namietané vady nevzhliadol. 23. K námietke sťažovateľky ohľadne dĺžky súdneho konania a zvoleným procesným postupom správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia poukazuje kasačný súd i na ustanovenie § 5 ods. 7 SSP, podľa ktorého správny súd si sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. Sťažovateľka zároveň mala v predmetnom súdnom konaní možnosť podať sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, ktorú podľa obsahu súdneho spisu aj realizovala.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025