5Stk/8/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vrbov, so sídlom: Vrbov 133, Vrbov, IČO: 31966080, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom: Hlavná 25, Košice, IČO: 52651258, proti žalovanému (sťažovateľovi): Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom: Cesta na Červený most 6, Bratislava, IČO: 31755194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z 29. marca 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/2/2023 z 26. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

sv. Serváca vo Vrbove, realizoval obnovu zachovaných súčastí NKP s doplnením chýbajúcich častí oltára novými dielmi, s ktorými vytvára novú podobu oltára nezodpovedajúcu jeho historickému stvárneniu, a to v rozpore s § 33 ods. 2 a 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej aj „pamiatkový zákon“), bez právoplatného rozhodnutia KPÚ o zámere obnovy NKP a prostredníctvom osoby, ktorá nebola členom Komory reštaurátorov (p. K.W_ V.), čím nebola zabezpečená základná ochrana NKP podľa § 27 ods. 1 pamiatkového

2. K uloženej pokute KPÚ uviedol, že pri určení jej výšky s poukazom na § 43 ods. 5 pamiatkového zákona vykonal prieskum trhu o oprávnených nákladoch na reštaurovanie zachovaných súčastí NKP, a to vyžiadaním od náhodne vybraných troch členov Komory reštaurátorov aproximatívnych rozpočtov na reštaurovanie predmetných zachovaných súčastí NKP, ktorých sumy boli 20880,- eur; 33000,- eur a 18816,- eur. KPÚ sumu pokuty ustálil na sume najnižšieho z nich, a to so zohľadnením všetkých skutočností súvisiacich s daným deliktom ako to, že z NKP sú zachované len jednotlivé diely a prvky, vcelku sa oltár do dnešnej doby zachovať nepodarilo s tým, že zachované súčasti oltára by bolo z pamiatkového hľadiska možné prezentovať doplnením nových chýbajúcich častí, avšak ako repliky, čo dochované historické fotografie aj umožňujú, ako aj so zohľadnením poľahčujúcich okolností, najmä, že žalobca v dobrej vôli sledoval záchranu a zachovanie NKP a že ide o prvý delikt žalobcu.

Súčasne žalobca uviedol, že výška jemu uloženej pokuty je pre neho likvidačná a nedisponuje finančnými prostriedkami ani na jej úhradu a ani na úhradu reštaurovania oltára. 4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. PUSR-2023/5160-2/25433/16/ADC z 29.03.2023 zmenil rozhodnutie KPÚ č. KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023 tak, že žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. p), n) a i) pamiatkového zákona (rovnako ako KPÚ, pozn. kasačného súdu), a to na identickom skutkovom základe ako ho vo svojom rozhodnutí popísal aj KPÚ, za čo rovnako uložil žalobcovi pokutu vo výške 18800,- eur, v ktorej spojitosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podstatou zmeny napadnutého rozhodnutia bolo v zásade len precizovanie výroku a to tak, aby spĺňalo náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi.

V dôsledku uvedeného došlo podľa žalovaného k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 a 7 pamiatkového zákona, podľa ktorého môže vlastník pripravovať reštaurovanie iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia KPÚ o zámere reštaurovania a reštaurovanie môžu vykonať iba v zákone vymedzené osoby, čím sa žalobca dopustil aj iného správneho deliktu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového zákona tým, že nezabezpečil základnú ochranu predmetnej NKP podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, keďže ju vedome odovzdal osobe bez odbornej spôsobilosti na obnovu. Došlo tak k spôsobeniu nepriaznivých zmien stavu NKP

6. Výšku uloženej sankcie považoval žalovaný za dostatočne odôvodnenú prvostupňovým orgánom, ktorého správna úvaha nevybočila pri jej určovaní zo zákonného rámca s tým, že výška sankcie zodpovedá najnižšej rozpočtovanej sume, ktorú by bolo potrebné uhradiť, keby obnovu predmetnej NKP vykonával podľa § 33 ods. 7 písm. b) pamiatkového zákona člen Komory reštaurátorov v súlade so zákonom s dodatkom, že uloženie nižšej sankcie, prípadne jej odpustenie, by neplnilo požadovanú represívnu a preventívnu funkciu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že uložená sankcia je mierna v porovnaní so závažnosťou konania žalobcu a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že uložená sankcia je likvidačná, keďže tento nepredložil dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

9. Správny súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6S/2/2023 zo dňa 03.10.2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok a následne napadnutým rozsudkom sp. zn. 6S/2/2023 z 26.03.2024 zrušil napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2023/ 5160-2/25433/16/ADC z 29.03.2023, ako aj jemu prechádzajúce rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2023/307-5/8056/OL z 31.01.2023, a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému pamiatkovému úradu Prešov.

Keďže žalobca bol uznaný zodpovedným a bol potrestaný nielen za vyššie uvedený iný správny delikt, ale aj za ďalšie dva iné správne delikty, za účelom preskúmania rozsahu a charakteru aj ďalšieho žalovaným tvrdeného protiprávneho konania žalobcu a na neho nadväzujúcu adekvátnosť jemu uloženej sankcie bolo podľa správneho súdu nevyhnutné, aby sa vysporiadal aj so všetkými žalobnými námietkami žalobcu.

12. Správny súd zdôraznil fakt, že aj keď rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie KPÚ pojednávajú o NKP evidovanej v ústrednom zozname hnuteľných kultúrnych pamiatok (ďalej len „zoznam pamiatok“) pod č. 2531/1-6, ktorou je Oltár bočný Panny Márie, tak sankcionované konanie žalobcu na tejto NKP sa týkalo zásahu iba do jedného z jej pamiatkových predmetov, a to do oltárnej architektúry evidovanej v zozname pamiatok aj samostatne pod č. 2531/1, ktorá oltárna architektúra už ani pred samotným zásahom žalobcu nebola úplnou a netvorila dokonca ani jeden celok tak, ako to vyplýva z dokumentov administratívneho spisu.

Prvostupňový správny orgán podľa správneho súdu nemal dostatočne zdokumentovanú NKP z hľadiska jej stavu, a to či už z hľadiska jej rozmerov, ani z hľadiska na nej použitej farebnej výzdoby, ako i použitých techník jej zhotovenia, keďže ako z administratívneho spisu a z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ohľadne pôvodného stavu oltára sa zachovala iba jedna a aj to iba čiernobiela nekvalitná fotografia z roku 1971 a KPÚ, ani jeho predchodca nezabezpečili náležité zdokumentovanie stavu NKP v čase jej zápisu do zoznamu pamiatok a ani v obdobiach, kedy sa táto nachádzala uložená v jeho depozitoch.

odborného posúdenia a pre vyvodzovanie odborných záverov o neodborne vykonaných reštaurátorských zásahoch do NKP a taktiež bez selekcie, či žalobcom poverená osoba a v akom rozsahu vykonala neodborný reštaurátorský (obnovujúci) zásah do zachovaných častí oltárnej architektúry, alebo vyhotovila, a v akom rozsahu, repliku (napodobeninu) originálov jednotlivých pamiatkových predmetov NKP, alebo či a v akom rozsahu vyhotovila nové dielo bez zásahu do NKP a bez súvisu s ňou. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán tak podľa správneho súdu nesprávne založili svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalobcu za spôsobenie nepriaznivej zmeny stavu NKP výsostne na závere o existencii príčinnej súvislosti medzi aktuálnym, pôvodnému stavu NKP nezodpovedajúcim stavom ako celku na strane jednej, a vykonaním zásahu do stavu tejto NKP žalobcom prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname reštaurátorov na strane druhej, z ktorej príčinnej súvislosti správne orgány iba na základe pri miestnom zisťovaní vizuálneho úsudku zamestnankyne KPÚ vyvodili, že práce, ktoré táto žalobcom zmocnená osoba na NKP vykonala, sú en bloc nesprávne, za čo učinili

Kľúčovým v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto iného správneho deliktu je, aby v rámci zisťovania skutkového stavu správny orgán nad všetky pochyby zistil, že činnosťou zodpovednej osoby skutočne aj došlo k spôsobeniu nepriaznivého stavu na NKP, ktorú skutočnosť, že môže zodpovedne ustáliť iba osoba odborne znalá. 16. Žalovaný vyčíta žalobcovi, že opravu NKP vykonal prostredníctvom osoby nezapísanej do zoznamu reštaurátorov, ktorého prácu podľa správneho súdu paradoxne hodnotí osoba, u ktorej taktiež nebolo preukázaným, žeby aj ona sama bola zapísaná do zoznamu reštaurátorov, a teda, žeby bola znalou reštaurátorských techník a postupov. V danom prípade tak podľa názoru správneho súdu správne orgány nemali ustálený rozsah a charakter prác vykonaných osobou poverenou žalobcom, ktoré by boli v oblasti reštaurátorstva znalým a akreditovaným odborníkom vecne vyhodnotené ako nesprávne a neodborné, spôsobilé vyvolať nepriaznivú zmenu stavu NKP. Správne orgány tak podľa správneho súdu nemali bez všetkých pochýb ustálené, že prácou žalobcom poverenej osoby aj skutočne došlo k tak neodbornému a prípadne

potrebné zjednať. Správny súd uviedol, že táto otázka je nevyhnutným východiskom aj pre stanovenie výšky škody spôsobenej na kultúrnej pamiatke. 18. Podľa názoru správneho súdu správne orgány zároveň nedostatočne rozlíšili (selektovali), do akej miery došlo činnosťou žalobcom poverenej osoby k neodbornému reštaurovaniu (obnove) NKP, do akej miery došlo k vyhotoveniu repliky (napodobneniny, dupliky) originálu NKP alebo jej jednotlivých pamiatkových predmetov, do akej miery bolo touto osobou vytvorené, nezávisle od pôvodnej oltárnej architektúry či NKP, dielo nové, za ktoré ho nie je možné sankcionovať, no a napokon či jednotlivé tieto zásahy, resp. nimi vyvolané dôsledky, je alebo nie je možné od seba oddeliť.

Správne orgány pri svojom rozhodovaní nezadefinovali hranicu, kedy v dôsledku činnosti žalobcom poverenej osoby došlo skutočne k zásahu do NKP tak, že tým bola spôsobená nepriaznivá zmena jej stavu a to či už opravou (reštaurovaním) jej ešte zachovaných častí, alebo vyhotovením jej repliky (t. j. vyhotovením kópie originálu), alebo nezávisle od originálu NKP vyhotovením nového diela (napr. sochy, ktorá s pôvodnou NKP pamiatkou nesúvisí a ani v nej nemá vzor), s náležitým odôvodňujúcim vysvetlením, v čom tento nepriaznivý stav spočíva (t. j. napr. ako a akú ten ktorý druh zásahu spôsobuje NKP nepriaznivú zmenu).

Ak správne orgány majú za to, že prezentácia žalobcom poverenou osobou vyhotoveného oltára so zakomponovaním zachovaných častí oltárnej architektúry z pôvodného oltára nezodpovedá pamiatkovej hodnote zachovaných častí oltárnej architektúry, alebo nezodpovedá ich technickému stavu (napr. z dôvodu, že vzhľadom na jej technický stav by bola vhodnejšou iná prezentácia týchto zostatkov NKP a pod.), tak tento svoj záver musia správne orgány v rozhodnutí aj odôvodniť, aby mohli bez pochýb ustáliť, že konaním žalobcu došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 42 ods. 1 písm. n) v spojení s cit. § 27 ods. 1 pamiatkového

Keďže nebolo zrejmé, na základe potreby akých úkonov a v akom ich rozsahu oslovení reštaurátori odhadovali náklady na činnosti nevyhnutné na záchranu NKP, je správnymi orgánmi realizovaný proces ustálenia minimálnej škody na NKP a tým aj určenia pokuty nepreskúmateľným. Pokiaľ išlo o výšku a určenie výšky žalobcovi uloženej pokuty, správne orgány vychádzali pri jej určení výhradne z kritéria spôsobnej škody na NKP, ktorú, aj keď netransparentne, ustálili v zmysle cit. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona na úrovni najnižších oprávnených nákladov na jej navrátenie do pôvodného stavu.

neodôvodnili. 22. Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd vyhodnotil ako nedostatočne odôvodnené i z hľadiska § 43 ods. 7 pamiatkového zákona, a to o možnosť rozhodnúť o povolení odkladu platenia pokuty alebo umožnení jej platenia v splátkach.

23. Vzhľadom k uvedeným záverom správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie KPÚ a vec vrátil KPÚ na nové konanie a rozhodnutie. Konajúci súd v ďalšom postupe zaviazal KPÚ zabezpečiť odborné posúdenie a vyhodnotenie, či zásahom žalobcom poverenej osoby do NKP skutočne a ak, tak v akom rozsahu (v interakcii na charakter tohto zásahu či už v podobe reštaurovania, vyhotovenia repliky pamiatky alebo nového diela), došlo k poškodeniu NKP tak, aby na základe tohto posúdenia bolo možné transparentne a porovnateľne ustáliť za akú minimálnu cenu bude možné zjednať nápravu, s následným odôvodneným podradením uvedených zistení k naplneniu zákonných znakov tej ktorej skutkovej podstaty iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu a tomu zodpovedajúcemu odôvodnenému určeniu trestu so zohľadnením všetkých okolnosti veci.

24. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj ,,sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „SSP“) navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

zoznamu reštaurátorov, čo malo byť konštatované v bodoch 29 - 30 rozsudku správneho súdu, pričom žalovaný skutkovú podstatu podľa § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona spojil s konkrétnymi zmenami stavu predmetnej NKP, ktoré boli výsledkom zásahu žalobcu do nej. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vzhliadol v tom, že napadnutý rozsudok spochybnil ako nedostatočnú a neodôvodnenú údajnú správnu úvahu žalovaného vo vzťahu k skutkovým podstatám podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. i) a n) pamiatkového zákona, ktorá

4. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalovaný namietol napadnutým rozsudkom tvrdené nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty vyplývajúce z netransparentne zadaných rozpočtov vypracovaných inými subjektmi - súkromnými reštaurátormi, ako i nedostatočné zohľadnenie poľahčujúcich okolností. Konštatovaná nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov založená na absencii možnosti uplatnenia § 43 ods. 7 pamiatkového zákona je nesprávna, keďže zákon nikde neurčuje povinnosť správneho orgánu uvádzať možnosť povolenia odkladu platenia pokuty, alebo jej platenia v splátkach v rozhodnutí o správnom

6. Sťažovateľ namietol tvrdenie súdu, že sa nedostatočne zaoberal otázkou, či nepovolený zásah žalobcu do predmetnej NKP predstavoval nepovolené reštaurovanie, vyhotovenie repliky, alebo šlo o vytvorenie nového diela, za ktoré ho nie je možné sankcionovať.

7. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalovaného vnútorne rozporný (napr. bod 34 odporuje bodu 25, v bode 26 prvý odsek odporuje druhému etc.) 26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 31.05.2024 reagoval na jednotlivé žalovaným podané kasačné námietky, stotožňujúc sa so závermi a odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu, navrhujúc kasačnému súdu, aby tento kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) dospejúc k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1. (2) Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške a) od 100 eur do 200000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až g), b) od 200 eur do 400000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k), c) od 300 eur do 1000000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. l) až q). (5) Krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov.

29. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj z § 195 písm. c) SSP vyplýva, že v oblasti správneho trestania je nutné aplikovať zásady trestného práva.

30. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutia sp. zn. 2Sžp/16/2011 z 30.05.2012 (publikovaného ako R 22/2013 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému jednému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.

31. Zo sťažnostných bodov obsiahnutých v kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa z pohľadu kasačného súdu javí ako kľúčovým posúdenie záveru správneho súdu, ktorý konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správnych orgánov, a to vo vzťahu k zisteniu stavu, v akom sa predmetná NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu ako i po ňom, v spojitosti so správnym súdom vytýkaným absentujúcim odborným ustálením rozsahu a charakteru poškodení NKP a následným učinením žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. i) a podľa ust. § 42 ods. 1 písm. n) v spojení s 27 ods. 1 pamiatkového zákona. 32. Čo sa týka zásadnej sťažnostnej námietky žalovaného vo vzťahu k správnym súdom konštatovanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, uvedenú námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zhode s názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku má kasačný súd za to, že zo strany žalovaného ako i KPÚ ako prvostupňového správneho orgánu nebol dostatočne zistený skutkový stav konkrétne vo vzťahu k zisteniu,

33. V administratívnom spise sa ako opis NKP nachádza nedatovaný dokument, ktorý bol prílohou Predvolania na podanie vysvetlenia k podozreniu z protiprávneho konania z 03.11.2022. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že sa nedá zistiť, v akom stave bola NKP pri prevoze.

po ňom. Sťažnostný bod sťažovateľa je preto nedôvodný. 34. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje i so správnym súdom konštatovaným nedostatočným odôvodnením výšky žalobcovi uloženej pokuty, keď správne orgány vychádzali pri určení jej výšky výhradne z kritéria spôsobnej škody na NKP, plynúcej z nepreskúmateľne zadaných rozpočtov vypracovaných dopytovanými reštaurátormi ako i konštatovaným nedostatočným zohľadnením poľahčujúcich okolností. Z § 43 ods. 5 pamiatkového zákona vyplýva, že škoda sa má určiť číselne, má sa určiť najmenej vo výške oprávnených nákladov na navrátenie NKP do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov a v posudzovanom prípade oprávnené náklady neboli vyčíslené náležite. Kasačný súd v súvislosti s určením oprávnených nákladov na navrátenie NKP do pôvodného stavu upriamuje pozornosť na to, že tieto je potrebné určiť v súvislosti s konkrétnou, dostatočne identifikovanou NKP a jej

Nedostatočnosť odôvodnenia výšky pokuty je založená na tom, že z odôvodnenia napadnutého, ani prvostupňového rozhodnutia KPÚ nevyplýva, že by rozsah hroziacej, resp. spôsobenej škody a náklady na navrátenie NKP do pôvodného stavu boli určené práve vo vzťahu k realizácii neoprávnených zásahov žalobcu a tento nedostatok bol spôsobený tým, že vo vzťahu k nákladom určeným na vrátenie NKP do pôvodného stavu nebol konajúcimi orgánmi verejnej správy náležite zistený skutkový stav veci.

pamiatky. Kasačný súd už len dodáva, že pri určovaní výšky pokuty je potrebné mať na zreteli i to, že okrem jej výchovného a represívneho charakteru vlastník NKP má povinnosť zabezpečovať zodpovednú a dlhodobú starostlivosť o NKP zahrňujúcu i v budúcnosti prezumované reštaurovanie zachovaných súčastí NKP.

Je na žalovanom, akým spôsobom zistenia ohľadom skutkového stavu doplní. Kasačný súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje so záverom správneho súdu o potrebe výslovného uvedenia (preukázania) odbornej spôsobilosti zamestnancov KPÚ a o potrebe zistenia skutkového stavu výlučne osobou zapísanou v zozname reštaurátorov. Uvedená požiadavka z pamiatkového zákona podľa kasačného súdu nevyplýva. Je preto na žalovanom, aby zvážil, akým spôsobom svoje zistenia ohľadom skutkového stavu vo vzťahu k zisteniu, v akom stave sa predmetná NKP nachádzala pred vykonaním nepovoleného zásahu a po ňom doplní a preukáže, a to i s prípadným využitím inštitútu znaleckého dokazovania alebo odborného posudku.

VI. Záver

41. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov (s výnimkou uvedenou v bode 39 tohto rozsudku) nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu vymedzenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde podľa § 175 ods. 2 SSP. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025