← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 3. 2024

5Stk/9/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200401.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-11S/109/2021
IČS
3021200401
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Juraja Vališa LLM. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: Branislav Ház - HUGO, s miestom podnikania 1. mája 1948/42A,020 01 Púchov, IČO: 44098227, právne zastúpený: Advokát Ivor, s.r.o., so sídlom Mojmírova 1161/6, 020 01 Púchov, IČO: 44578946, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (sťažovateľ), so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/3595/ 41368 zo dňa 13.09.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2021 zo dňa 18. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a konania pred správnym súdom

1. Rozhodnutím žalovaného, tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská Bystrica, č. A/2020/02289-4/HV zo dňa 02.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto prvostupňovým rozhodnutím rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že uznal žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktorého sa dopustil tým, že dňa

09.12.2020 o 12.30 hod. bolo hliadkou OO PZ Púchov v prevádzke „Pohostinstvo HUGO“ zistené, že nerešpektoval Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 27/2020, uverejnenej vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ktorou sa s účinnosťou od 27.11.2020 nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí (ďalej len „vyhláška č. 27/2020“). V § 2 ods. 2 vyhlášky č. 27/2020 je

okrem iného ustanovené, že sa všetkým prevádzkovateľom prevádzok verejného stravovania nariaďuje dodržiavať opatrenia týkajúce sa podávania pokrmov a nápojov a to nasledovne: pokrmy a nápoje nie je možné konzumovať v interiérových častiach prevádzky, pokrmy a nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou podávania pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumie priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

V čase príchodu hliadky OO PZ Púchov bola exteriérová časť predmetnej prevádzky zo všetkých štyroch strán ohraničená takým spôsobom, že tri časti boli murované a štvrtá časť, cez ktorú sa vchádzalo na terasu, bola okrem výseku na vchod prekrytá priesvitnou fóliou, čím prevádzkovateľ predmetnej prevádzky umožnil zhromažďovanie sa osôb na terase predmetnej prevádzky na terase, ktorá bola uzatvorená zo všetkých štyroch strán a teda dostatočne nevetraná.

2. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchaný správny delikt pokutu vo výške 250,- €. 3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“), rozhodujúc o správnej žalobe podanej žalobcom, napadnutým rozsudkom, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP.“) zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. 4. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že sa nestotožnil s konštatáciou dostatočne zisteného skutkového stavu, keďže nebolo preukázané (z administratívneho spisu), či to, čo odfotili policajti, bola dňa 09.12.2020 prevádzkovateľom zvolená exteriérová časť prevádzky určená na konzumáciu pokrmov alebo nápojov predaných (vydaných) žalobcom jeho zákazníkom, pretože neboli vykonané také dôkazy, ktoré by bezpečne vyvrátili tvrdenie žalobcu, že „nepodával pokrmy a nápoje zákazníkom v exteriéri prevádzky, ktorá by nespĺňala požiadavky vyhlášky“.

Ide, resp. malo by ísť o také dôkazy, ktoré by preukázali príčinnú súvislosť medzi nákupom jedál alebo nápojov konkrétnymi osobami v prevádzke žalobcu a následnou bezprostrednou konzumáciou týchto jedál alebo nápojov aspoň jedným konkrétne identifikovaným zákazníkom žalobcu v exteriérových častiach prevádzky.

Dôkazmi, o ktoré opreli svoje rozhodnutia správne orgány, nebolo jednoznačne preukázané, či pri policajtmi nafotenej terase išlo skutočne o žalobcom zvolený exteriérový priestor, v ktorom sa dňa 09.12.2020 o 12.30 hod. mala realizovať konzumácia u neho zakúpených nápojov alebo pokrmov jeho zákazníkmi v súlade s vyhláškou

č. 27/2020. K dvom stotožneným osobám nachádzajúcim s na odfotenej terase neboli vykonané ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali, že tam konzumovali niečo, čo im bezprostredne predtým predal (vydal) žalobca a teda že ide o jeho zákazníkov a nie zákazníkov iného prevádzkovateľa, alebo náhodne prítomné osoby bez úmyslu konzumácie nápojov alebo jedál z ponuky žalobcu.

Pre naplnenie skutkovej podstaty právnej normy ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) vyhlášky č, 27/2020 nestačí len to, že žalobca mal dňa 09.12.2020 konštrukčne nevyhovujúcu exteriérovú časť prevádzky, ale súčasne musí byť preukázané, že v čase kontroly v exteriérovej časti jeho prevádzky, jeho zákazníci konzumovali jeho pokrmy a nápoje, ktoré si bezprostredne predtým zakúpili u žalobcu. K tomu podľa krajského súdu mal byť vykonaný výsluch zamestnankyne žalobcu, vykonávajúcej prácu obsluhy alebo osôb stotožnených na terase prevádzky.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalobcu

5. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť a navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

6. Sťažovateľ sa predovšetkým nestotožňuje s názorom správneho súdu, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, nakoľko nebolo preukázané, že či to, čo odfotili príslušníci PZ dňa 09.12.2020 bola žalobcom ako prevádzkovateľom predmetnej prevádzky zvolená exteriérová časť prevádzky určená na konzumáciu pokrmov alebo nápojov predaných (vydaných) žalobcom jeho zákazníkom a neboli vykonané dôkazy preukazujúce príčinnú súvislosť medzi kúpou jedál alebo nápojov konkrétnymi osobami v prevádzke žalobcu a následnou bezprostrednou konzumáciou týchto jedál alebo nápojov aspoň jedným konkrétne identifikovaným zákazníkom žalobcu v exteriérovej časti prevádzky.

Sťažovateľ svoju podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že skutkový stav bol preukázaný fotodokumentáciou vyhotovenou príslušníkmi OO PZ Púchov, z ktorej je jednoznačné, že exteriérová časť prevádzky - terasa nespĺňala požiadavky podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020, ktorou sa podľa § 48 ods. 4 písm. a/, d/, e/, r/, w/, x/, y/ a z) zákona o ochrane verejného zdravia

nariadili opatrenia pri ohrození verejného zdravia. V zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky č. 27/2020 sa uzatvorili tak uvedené zariadenia, okrem iného podľa písm. e/ aj prevádzky verejného stravovania. 7. Prevádzka žalobcu „Pohostinstvo HUGO” je prevádzkou verejného stravovania. Ustanovenie § 2 ods. 2 vyhlášky č. 27/2020 nariadilo pre prevádzkovateľov zariadení verejného stravovania opatrenia, ktoré boli povinní dodržiavať. Takýmto opatrením podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020 bolo podávanie pokrmov a nápojov zabalených na odber so sebou, s výnimkou pokrmov a nápojov exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumel priestor s otvoreným vchodom, ktorý mal byť ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

V zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, sú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a/ až c/, e/ a g/ až n/ a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4, nariadené príslušným

orgánom verejného zdravotníctva. Na základe uvedeného bol žalobca povinný dodržiavať všetky opatrenia nariadené vyhláškou č. 27/2020 platnou a účinnou dňa 09.12.2020. 8. Sťažovateľ považuje rozsudok krajského súdu za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne odôvodnený a špekulatívny, keď nesprávne posúdil § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020 v časti týkajúcej sa možnosti prevádzkovateľa podávať pokrmy a nápoje v exteriérovej časti prevádzky za splnenia požiadaviek nariadených touto vyhláškou.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ bola zakázaná konzumácia nápojov a pokrmov v interiérových častiach prevádzky, avšak podľa písm. b/ uvedeného ustanovenia mohol prevádzkovateľ podávať pokrmy a nápoje v exteriérovej časti prevádzky za predpokladu, že táto spĺňala tam stanovenú požiadavku, a to že išlo o priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že prevádzkovatelia zariadení verejného stravovania, ktorí nechceli ostať úplne uzatvorení (ako im to nariaďoval § 1 ods. 1 vyhlášky č. 27/2020) a chceli ponúkať pokrmy a nápoje, boli povinní zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konzumácií pokrmov a nápojov v interiérových častiach prevádzky ako aj boli povinní, pokiaľ chceli umožniť konzumáciu pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky (terasa) zabezpečiť, aby táto exteriérová časť prevádzky spĺňala požiadavky v súlade s druhou časťou ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020 v časti týkajúce sa konštrukčných požiadaviek na externú časť prevádzky. Prevádzkovatelia tak mali povinnosť prispôsobiť exteriérovú časť prevádzky týmto

požiadavkám. 9. Nemožno súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že bolo potrebné v konaní preukázať, že išlo o prevádzkovateľom (žalobcom) zvolenú exteriérovú časť prevádzky určenú na konzumáciu pokrmov a nápojov pre jeho zákazníkov a že v exteriérovej časti prevádzky sa nachádzali osoby, ktoré si zakúpili pokrmy a nápoje v prevádzke žalobcu.

Prevádzkovateľ je zodpovedný za svoje priestory, za priestory patriace k prevádzke a keďže ide o jeho priestory, zodpovedá aj za osoby, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či ide o jeho zákazníkov alebo nie. 10. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt sa dokazuje len porušenie právnej povinnosti osobou, existencia protiprávneho následku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. Zodpovednosť za tento druh správneho deliktu je objektívnou zodpovednosťou, a preto účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť za zistené skutočnosti a zodpovedá bez ohľadu na mieru zavinenia, a teda aj v prípadoch, kedy svojim konaním (alebo opomenutím) škodu nezavinil. Miera zavinenia sa skúma len v súvislosti s určením druhu a výšky sankcie. Je preto irelevantné, aby v konaní muselo byť preukazované, že osoby nachádzajúce sa v exteriérovej časti prevádzky, ktorá nespĺňala požiadavky podľa vyhlášky č. 27/2020, boli zákazníkmi žalobcu, a teda že tieto osoby si zakúpili pokrmy a nápoje u žalobcu a následne ich išli konzumovať do exteriérovej časti

prevádzky určenej žalobcom na konzumáciu. Žalobca v uvedenom prípade zodpovedal tak za priestory svojej prevádzky, ako aj za osoby tam nachádzajúce sa. 11. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že malo byť preukázané, či exteriérová časť prevádzky tvoriaca súčasť prevádzky žalobcu bola ním určená na konzumáciu pokrmov a nápojov, ktoré si osoby zakúpili v jeho prevádzke. Je nepochybné, že ak prevádzka má exteriérovú časť prevádzky patriacu k interiérovej časti prevádzky (a v tomto prípade konštrukčne spojenú s interiérovou časťou prevádzky), je zrejmé, že táto exteriérová časť prevádzky prevádzkovateľa je určená na konzumáciu pokrmov a nápojov.

Situácia, ktorú krajský súd Trenčín vo svojom odôvodnení rozsudku naznačuje, kedy by prevádzkovateľ predal pokrmy a nápoje zákazníkom a tieto osoby následne poslal ich konzumovať inde, do inej prevádzky, je hypotetická a vo svojej podstate nelogická. 12.

V tejto súvislosti je bezpredmetné ďalej dokazovať, či osoby nachádzajúce sa na terase žalobcu tam konzumovali niečo, čo im bezprostredne predtým predal žalobca a že ide o jeho zákazníkov a nie zákazníkov iného prevádzkovateľa inej živnosti alebo o náhodne prítomné osoby bez úmyslu konzumácie nápojov alebo jedál z ponuky žalobcu.

V danej veci nie je podstatné, či osoby nachádzajúce sa na terase boli zákazníkmi žalobcu alebo nie, ale rozhodujúce je to, že exteriérová časť prevádzky nespĺňala konštrukčné požiadavky podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020.

13. Pokiaľ terasa nespĺňala konštrukčné požiadavky, tak žalobca mal zamedziť prístup na túto terasu nespĺňajúcu požiadavky vyhlášky č. 27/2020, a to nielen pre svojich zákazníkov ale aj pre širokú verejnosť, aby nedochádzalo ku konzumácií pokrmov a nápojov na terase nespĺňajúcej konštrukčné požiadavky podľa vyhlášky č. 27/2020. Je zrejmé, že žalobca nemôže v plnej miere zabezpečiť, aby na jeho terasu nechodili iné osoby alebo nedochádzalo ku konzumácií pokrmov a nápojov zákazníkmi aj iných prevádzok než jeho zákazníkmi, ale keďže prevádzkovateľ vždy zodpovedá za svoje priestory, bol povinný ich prispôsobiť nariadeným opatreniam. 14. Pokiaľ ide o tvrdenie krajského súdu, že v konaní mal byť vykonaný výsluch zamestnankyne žalobcu a osôb prítomných na terase za účelom zistenia o aké osoby ide, sťažovateľ uvádza, že takýto výsluch by bol vykonaný s veľkým časovým odstupom, kedy osoby v daný deň prítomné v prevádzke by podľa názoru žalovaného neboli schopné jednoznačne a dôveryhodne vypovedať o všetkých skutočnostiach a detailoch zo

dňa 09.12.2020, kedy došlo k porušeniu opatrení nariadených vyhláškou č. 27/2020. Výsluch svedka je najvhodnejšie vykonať bezprostredne po udalosti, o ktorej má byť vypočutý, nakoľko čím viac času od udalosti uplynie, tým je vnímanie osoby o udalostiach ktoré v tom čase vnímala svojim zmyslami oslabené a odstupom času môže byť skreslené.

Zároveň by nebola zabezpečená objektívnosť takéhoto výsluchu, keďže vzhľadom na časový odstup udalostí, by mohlo dôjsť k istému ovplyvňovaniu svedkov. 15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje závery krajského súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave za správne a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakoval dôvody tvrdené v správnej žalobe, pričom zotrval na právnom názore o neústavnosti vyhlášky č. 27/2020, komparoval situáciu aká bola počas pandémie v Českej republike a poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky. Záverom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru kasačná sťažnosť bola zjavnej podaná a podpísaná samotným hlavným hygienikom Slovenskej republiky ako štatutárom žalovaného, ktorý však nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 449 ods. 2 SSP, na základe čoho bola podľa neho porušená povinnosť konať za žalovaného povereným zamestnancom s právnickým vzdelaním druhého stupňa. Takéto podanie by malo byť teda kasačným súdom

odmietnuté.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Kasačný súd sa najprv venoval procesnej námietke žalobcu uvedenej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ohľadom nedostatku náležitostí povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť bola v tomto prípade totiž podpísaná osobou bez právnického vzdelania druhého stupňa - vtedajším hlavným hygienikom Slovenskej republiky, avšak v záhlaví tejto kasačnej sťažnosti je uvedené, že „vybavuje/linka P.. Q. M.Á_“, pričom ku kasačnej sťažnosti bolo pripojené poverenie tejto osoby na zastupovanie v kasačnom konaní, spolu s pripojenou kópiou diplomu preukazujúceho ukončené právnické vzdelanie druhého stupňa.

V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na skutočnosť, že táto právna otázka už bola v obdobnej veci vyriešená Veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1 SVs/4/2022 zo dňa 29. septembra 2022, citácia: „Požiadavke znenia § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zodpovedá jednak (1) spísanie kasačnej sťažnosti priamo zamestnancom alebo členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (ďalej len „požadované právnické vzdelanie“) za súčasného predloženia dokladu oprávňujúceho zamestnanca alebo člena na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, ako i (2) podanie kasačnej sťažnosti osobou oprávnenou konať za sťažovateľa, ak z obsahu kasačnej sťažnosti súčasne vyplýva, že kasačná sťažnosť bola právne spracovaná zamestnancom alebo členom sťažovateľa s požadovaným právnickým vzdelaním (napr. uvedením mena a priezviska zamestnanca alebo člena v kolónke „vybavuje“). V oboch prípadoch je potrebné doložiť doklad

o požadovanom právnickom vzdelaní zamestnanca alebo člena sťažovateľa.“ 17. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a/ zákona o ochrane verejného zdravia, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.12.2020 o 12.30 hod. bolo hliadkou OO PZ Púchov v prevádzke „Pohostinstvo HUGO“ zistené, že nerešpektoval vyhlášku č. 27/2020, v § 2 ods. 2 vyhlášky č. 27/2020 je okrem iného ustanovené, že sa všetkým prevádzkovateľom prevádzok verejného stravovania nariaďuje dodržiavať opatrenia týkajúce sa podávania pokrmov a nápojov a to nasledovne: pokrmy a nápoje nie je možné konzumovať v interiérových častiach prevádzky, pokrmy a nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou podávania pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumie priestor s

otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán. V čase príchodu hliadky OO PZ Púchov bola exteriérová časť predmetnej prevádzky zo všetkých štyroch strán ohraničená takým spôsobom, že tri časti boli murované a štvrtá časť, cez ktorú sa vchádzalo na terasu, bola okrem výseku na vchod prekrytá priesvitnou fóliou, čím prevádzkovateľ predmetnej prevádzky umožnil zhromažďovanie sa osôb na terase predmetnej prevádzky na terase, ktorá bola uzatvorená zo všetkých štyroch strán a teda dostatočne nevetraná.

Za tento správny delikt mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 250,- €. 19. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nachádzame sa v právnom režime správneho trestania, takže nie je viazaný výlučne kasačnými bodmi sťažovateľa.

20. Nosnou kasačnou námietkou sťažovateľa je skutočnosť, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, pretože mal za to, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu opísaného v bode 18. tohto (kasačného) rozsudku nebolo preukázané porušenie pandemickej normy - § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi krajského súdu, že pre naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu nepostačuje, že žalobca mal nevyhovujúcu exteriérovú časť prevádzky, ale súčasne musí byť preukázané, že jeho zákazníci konzumovali jeho pokrmy a nápoje, ktoré si predtým kúpili u žalobcu.

21. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva je potrebné vychádzať zo skutkovej vety uvedenej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktorá bola subsumovaná pod konkrétne zákonné, resp. podzákonné ustanovenie - vyhláška č. 27/2020.

22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020, podľa § 48 ods. 4 písm. a/, e/, r/, w/ a x/ zákona sa všetkým prevádzkovateľom zariadení verejného stravovania podľa § 1 ods. 2 písm. b/ nariaďuje dodržiavať nasledovné opatrenia: pokrmy a nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou podávania pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumie priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

23. Kasačný súd upriamuje sťažovateľa na skutočnosť, že žalobca nebol potrestaný za nesplnenie kritérií exteriérovej časti prevádzky, ale žalobca bol sankciovaný za nedodržanie §2 ods. 2 vyhlášky č. 27/20. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto ustanovenia, kasačný súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že nebol žalovaným spoľahlivo zistený skutkový stav. Z fotodokumentácie v administratívnom spise žalovaného totiž nevyplýva, či prevádzkovateľ - žalobca podával pokrmy a nápoje v exteriérových častiach prevádzky.

Z predmetnej fotodokumentácie je vidno len terasu prevádzky žalobcu, pričom nie je dostatočne zrejmá prítomnosť osôb na terase, ani nie je z fotodokumentácie zrejmé, či žalobca podával pokrmy a nápoje na tejto terase. Kasačný súd považuje za potrebné zhodne s právnym názorom krajského súdu, aby sťažovateľ po zrušení a vrátení veci v ďalšom konaní vykonal dokazovanie navrhované žalobcom, naznačené v bode 29 rozsudku krajského súdu (ktoré žalobca navrhoval a vykonané sťažovateľom nebolo).

24. S poukazom na doteraz uvedené, dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 461 SSP.

25. O trovách konania rozhodol § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi - sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (teraz už Správny súd v Banskej Bystrici) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 26.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. marca 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Stk/9/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik