5Svk/10/2025

1. Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí konanom dňa 21. novembra 2022 prijalo uznesenie č. 111/2022 (ďalej len „uznesenie mestského zastupiteľstva“) k bodu rokovania „Návrh na odvolanie Q.. Q. U. z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš“, ktorým mestské zastupiteľstvo podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) odvolalo žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš, a to z nasledovných dôvodov: i) v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO - Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si neviedol evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ, ii) v rozpore so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) postupoval v prípade čerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo dňa 23.07.2020 oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 27.07.2020 až 09.08.2020 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom, iii) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na I. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým, iv) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na II. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým, v) v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. e) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku, vi) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za rok 2020 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve, vii) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve.

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zániku funkcie hlavného kontrolóra v konaní podľa § 337 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Prieskumu zákonnosti napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva sa domáhal z dôvodu jeho nezákonnosti, spôsobenej nesprávnym použitím skutkovej podstaty a zneužitím práva. V rámci žalobných bodov poukázal na to, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením, sp. zn. ZA-32S/5/ 2023 zo dňa 23. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že: I. žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 21.11.2022, č. 111/2022 zamietol ako nedôvodnú podľa § 337 ods. 1 SSP v spojení s § 346 SSP, II. konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra Q.. Q. v meste Liptovský Mikuláš trvá zastavil, pretože žalobca vzal žalobu v tejto časti postupom podľa § 337 ods. 2 SSP v spojení s § 99 písm. a) SSP späť ešte pred vydaním rozhodnutia, III. vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, IV. vo vzťahu k žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“), a teda má povinnosť dodržiavať zákony a uplatňovať ich podľa najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a práva. Žalobca v podanej žalobe nespochybnil, že by k porušeniu jeho povinností nedošlo a žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutkové okolnosti uvedené v napadnutom uznesení nenastali. Podľa názoru správneho súdu tak bol daný dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, keď opakovane porušil povinnosť zamestnanca.

povinnosti. Neobstojí preto žalobný argument založený na tvrdení, že si vlastnú evidenciu dochádzky viedol, pretože primátor zasahoval do jeho nezávislej činnosti požadovaním informácií o stretnutiach v rámci výkonu kontrolnej činnosti. 7. Žalobca považoval v správnej žalobe za nezákonný aj odvolací dôvod napadnutého uznesenia, týkajúci sa čerpania dovolenky. K tejto žalobnej námietke správny súd zdôraznil právnu úpravu, vzťahujúcu sa aj na hlavného kontrolóra, v zmysle ktorej podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom a na riadne čerpanie dovolenky nestačí len jednostranné oznámenie zamestnanca. Žalobca svojvoľným nastúpením na dovolenku bez schválenia zamestnávateľom opätovne porušil § 8 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom záujme, keď porušil ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky, a z tohto dôvodu správny súd konštatoval zákonnosť odvolacieho dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

Z tohto dôvodu nemožno aplikovať ustanovenia, týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru na zánik funkcie hlavného kontrolóra odvolaním mestským zastupiteľstvom. 9. Správny súd taktiež dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej námietky, spočívajúcej v zneužití práva pri odvolávaní zo strany žalovaného, na základe vzťahu hlavného kontrolóra a primátora žalovaného, opísaného v čestnom vyhlásení, ktoré malo vyvrcholiť odvolaním hlavného kontrolóra na prvom pracovnom zasadnutí novozvoleného mestského zastupiteľstva, i keď odvolacie dôvody sa týkali predchádzajúceho funkčného obdobia mestského

10. Správny súd považoval dôkazný návrh žalobcu na vypočutie svedka B., poslanca mestského zastupiteľstva, vo vzťahu k otázke zneužitia práva, vykonávaniu samotnej funkcie hlavného kontrolóra mesta a priebehu zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva, za neúčelný. Zistený skutkový stav, podľa názoru správneho súdu vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta.

11. O trovách v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva rozhodol správny súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Žalobca nemal v konaní ani čiastočný úspech (§ 167 ods. 1 SSP a contrario) a nevzhliadol žiadne dôvody ani na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 ods. 1 SSP a contrario).

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

Uplatnil si tiež náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. 14. Podľa názoru sťažovateľa, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom, došlo v súvislosti s interpretáciou rozsahu skutkovej podstaty podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a neaplikovaním prekluzívnej lehoty na uplatnenie sankčných následkov údajného porušenia povinností zamestnanca podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce.

páchateľa. 15. Žalovaný odvolanie z funkcie odôvodnil poukázaním na päť skutkových tvrdení, týkajúcich sa výkonu funkcie, ktoré spadajú pod odvolací dôvod podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. Považoval za nesprávny záver súdu, podľa ktorého tieto skutky možno subsumovať pod § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, pretože v dôsledku tejto interpretácie sa by norma podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení stala nadbytočnou, pretože každý jeden prípad, spadajúci pod jej rozsah by bolo možné subsumovať aj pod § 18a ods. 9 písm. a). Zákonnou podmienkou odvolania z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. b) je predchádzajúce písomné upozornenie hlavného kontrolóra

16. Sťažovateľ ďalej namietal uplynutie zákonnej prekluzívnej doby na odvolanie hlavného kontrolóra, pretože správny súd zaujal nesprávny právny názor, že zánik funkcie hlavného kontrolóra sa neriadi pracovnoprávnymi predpismi.

Zákon o obecnom zriadení ohľadom zániku funkcie hlavného kontrolóra upravuje len dôvod odvolania a následok odvolania, vo vzťahu k časovým aspektom tento zákon mlčí. Je preto potrebné aplikovať ustanovenia o porušení pracovnej disciplíny alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorých uplatnenie je obmedzené dvojmesačnou prekluzívnou lehotou. Právny názor správneho súdu, podľa ktorého sa na vzťah hlavného kontrolóra nevzťahuje prekluzívna lehota pre skončenie pracovného pomeru je popretím zákonnej ochrany poskytovanej zamestnancovi a predstavuje zásah do nezávislosti a nestrannosti jeho postavenia. 17.

Pripomenul, že dotknuté ustanovenia zákona o obecnom zriadení majú kompetenčnú a nie sankčnú povahu. Ku kasačnej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení uviedol, že dôvodmi na odvolanie z funkcie bolo aj opakované a obzvlášť hrubé porušovanie povinností v súvislosti s evidenciou dochádzky a čerpaním dovolenky, ktoré neboli sťažovateľom vyvrátené. Tieto predstavujú dôvody podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a samy o sebe dostatočne odôvodňujú odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra. Zamestnanec si nemôže sám voliť spôsob, akým bude plniť pokyny a interné smernice zamestnávateľa, a ktoré z nich bude rešpektovať. 19.

Ide o lex specialis, ktorý má v tomto smere prednosť pred inými právnymi predpismi vrátane Zákonníka práce. Predmetom tohto konania nie je posúdenie zániku pracovného pomeru hlavného kontrolóra, ale zánik jeho funkcie. Hlavný kontrolór nemôže byť prepustený ako akýkoľvek iný zamestnanec, ale jeho funkcia zaniká len rozhodnutím obecného zastupiteľstva podľa zákona o obecnom zriadení, ktorý zákonnú lehotu na odvolanie neupravuje. Zastupiteľstvo mesta navyše zasadá v iných lehotách, než môžu byť vykonávané pracovnoprávne úkony zamestnávateľa v bežných pracovnoprávnych vzťahoch, prekluzívne lehoty podľa Zákonníka práce by tak boli pre podmienky zastupiteľstva neprimerané.

IV. Právne posúdenie kasačných námietok kasačným súdom

23. Podľa § 337 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“).

25. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; odvolanie musí byť zdôvodnené.

Podľa § 18a ods. 10 zákona o obecnom zriadení na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. 28. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.

30. Prvou kasačnou námietkou, ktorou sťažovateľ dôvodil v kasačnej sťažnosti, je zo strany správneho súdu uplatnená údajná neprípustná extenzívna aplikácia dôvodu pre odvolanie sťažovateľa, mimo rozsah hypotézy právnej normy. Sťažovateľ už v správnej žalobe namietal, že hoci ho žalovaný odvolal z funkcie z dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, toto rozhodnutie odôvodnil poukázaním na skutočnosti, ktoré nepatria pod rozsah tejto právnej normy. Konkrétne, žalovaný odvolanie sťažovateľa z funkcie podľa §18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, odôvodnil poukázaním až na päť skutkových tvrdení, týkajúcich sa výkonu funkcie a teda spadajúcich pod dôvod odvolania v zmysle §18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. Kasačný súd vyhodnotil túto kasačnú námietku ako dôvodnú a má za to, že skutky, patriace pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, nie je možné zo strany žalovaného kumulovať pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Na základe tohto právneho záveru kasačného súdu,

31. Druhou kasačnou námietkou, uplatnenou sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, je údajné oneskorené odvolanie sťažovateľa z funkcie hlavného kontrolóra, uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty s odkazom na § 63 ods. 4 a § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Kasačný súd sa zhodne so správnym súdom nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že na odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, je potrebné aplikovať prekluzívnu subjektívnu dvojmesačnú lehotu a objektívnu jednoročnú lehotu, ktorú pozná Zákonník práce len pri dvoch druhoch skončenia pracovného pomeru a to pri okamžitom skončení pracovného pomeru a pri výpovedi, ak sú pri nej dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Postavenie hlavného kontrolóra totiž rieši zákon o obecnom zriadení v § 18 ods. 1, kde je uvedené, že je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len zákon o výkone práce vo verejnom záujme).

zriadení, ako verejnoprávny predpis, neobsahuje pokiaľ ide o postavenie a odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie, odkaz na Zákonník práce. Podľa názoru kasačného súdu, sťažovateľ uplatnil nesprávnu analógiu dvoch spôsobov zániku pracovného pomeru podľa Zákonníka práce - okamžitého skončenia pracovného pomeru a výpovede, s osobitným inštitútom zániku funkcie hlavného kontrolóra odvolaním z funkcie. Taktiež funkcia hlavného kontrolóra nezaniká spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, ale spôsobmi podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, pričom pracovný pomer zaniká dňom zániku jeho funkcie, v tomto prípade odvolaním.

žalovaným. Kasačný súd považuje túto kasačnú námietku sťažovateľa za dôvodnú a zásadnú pre zrušenie napadnutého uznesenia. Nemožno sa stotožniť s odôvodnením správneho súdu, ktorý vo vzťahu k nevykonaniu tohto dôkazu argumentoval výlučne neúčelnosťou a následne nesprávne v bode 57. napadnutého uznesenia uvádza, že správny súd nie je v tomto prípade skutkovým súdom, teda v zásade dokazovanie nevykonáva. Tieto právne závery správneho súdu, sú podľa názoru kasačného súdu v rozpore s účelom konania - súdneho prieskumu odvolania z funkcie hlavného kontrolóra. Toto konanie je totiž blízke civilnému sporovému konaniu. „Nejde o klasické preskúmavanie nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na charakter tohto konania bude hrať dokazovanie v konaní zásadnú úlohu. Výnimočne totiž má v ňom správny súd postavenie skutkového súdu a správne súdne konanie sa tak približuje povahe civilného sporového konania.“ (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok, komentár, C.H_ Beck, r. 2018)