5Svk/11/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ ISTROFINAL ELEKTRÁRNE, s.r.o., so sídlom Mydlárska 7A, Žilina, IČO: 46165941, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina, IČO: 50158121, 2/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-ZA-OOP3-2019/013509/KUZ z 19. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/43/ 2019-143 z 23. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie sa zamieta . III. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

že navrhovaná činnosť „Viacúčelová bloková zástavba - Elektrárne Žilina“ umiestnená v Žilinskom kraji, okres Žilina, obec Žilina, katastrálne územie Ž., na parcelách č.: KN-C XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, uvedená v predloženom zámere navrhovateľa ISTROFINAL ELEKTRÁRNE, s.r.o. sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Správny orgán vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere k navrhovanej činnosti a doručené stanoviská zároveň uložil opatrenia, eliminujúce alebo zmierňujúce vplyvy na životné prostredie, ktoré je potrebné rešpektovať. Pri samotnej realizácii je tak potrebné dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti, taxatívne stanovené na obdobie počas výstavby a počas prevádzky.

S poukazom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepreukázali predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia, prvostupňový správny orgán nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie z dôvodov uvedených žalobcom je opodstatnené. Žalovaný poukázal na to, že časť pripomienok bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo ako nesúvisiaca s predmetom posudzovanej činnosti, a preto neboli zapracované do záväznej časti rozhodnutia. Časť pripomienok bola irelevantná a vykazovala neznalosť lokality ako aj nedostatočné oboznámenie sa žalobcu s predloženým zámerom. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, majúce oporu v platnej legislatíve a bude ich potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené alebo nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné.

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie. 5. Žalobca v žalobe namietal: - podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal postup prvostupňového aj odvolacieho orgánu, ktorí pri rozhodovaní odignorovali zákonný postup vyplývajúci z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zo zákona o E-govermente, Aarhuského dohovoru a zákona o EIA, keď žalobca požiadal o zaslanie elektronickej kópie podkladov a tieto mu zo strany správnych orgánov neboli vydané i napriek tomu, že podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku majú účastníci konania právo dostať kópie spisov.

neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia spisov žalobcovi. 6. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 31S/43/2019-143 z 23.11.2022 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Námietku vymedzenú v bode dva žaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na konkrétnu formuláciu žalobnej námietky správny súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného reaguje na odvolaciu námietku uplatnenú žalobcom, podľa ktorej mu nebola poskytnutá kópia spisu a zrozumiteľne sa s ňou na strane 25 - 26 napadnutého rozhodnutia vysporadúva, dávajúc presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na relevantnú otázku posudzovanú

8. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i druhú žalobnú námietku žalobcu, týkajúcu sa neposkytnutia kópie spisu, a to jednak s poukazom na obsah žalobcovej ,,Žiadosti o poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a o kópiu podkladov podľa 23 ods. 1 Správneho poriadku“, ako aj na to, ako bolo žalobcovi vyhovené. Ako podstatné správny súd vyhodnotil to, že žalobcovi prvostupňový orgán oznámil, a to upovedomením o podkladoch rozhodnutia číslo OU-ZA-OSZP3-2018/038675-003/Hnl zo dňa 23.11.2018 (žalobcovi doručeným dňa 03.12.2018), skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, jednotlivých dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, pričom vyzval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkov konania a zúčastnené osoby na nahliadnutie do administratívneho spisu, oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne uplatnenie námietky,

spočívajú v práve nazerania do spisov. Zároveň uviedol, že časť podkladov rozhodnutia bola dňa 27.11.2018 žalobcovi elektronicky zaslaná a žalobcovi tak nebolo upreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 9. Správny súd akcentoval, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Správny súd vyhodnotil tak ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa neposkytol žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na

Obdobne to platí o námietke žalobcu, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z Ústavy Slovenskej republiky.

1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu a v žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu nevyhnutná pre súdny prieskum. 11. V závere rozsudku správny súd dodal, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemohol prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP), keď v rámci repliky žalobca ako nové uviedol námietky o predpojatosti vo veci konajúcej pracovníčky správneho orgánu prvého stupňa, doplnil námietky o porušenie čl. 41 Charty EÚ (ktoré boli len všeobecného charakteru) a tiež obhajoval vlastnú existenciu a činnosť. Na tieto námietky, keďže nemali základ vo včas podaných námietkach správnej žaloby, správny súd nemohol prihliadať.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

13. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že správny súd svojou rozhodovacou činnosťou prenáša na žalobcu nedostatky rozhodovacej činnosti na strane štátu, a to tým, že uvedené kladie za vinu žalobcovi, ktorý žalobu odôvodnil len všeobecne. Podľa názoru sťažovateľa práve naopak, nepreskúmateľné je napadnuté rozhodnutie a sťažovateľ mohol preto v správnej žalobe použiť iba tie argumenty, ktoré uviedol.

Odvolacia námietka sťažovateľa bola relevantná a konkrétna a správny súd nesprávne právne posúdil nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. 14. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ pomerne obsiahlo poukázal na voči nemu systematicky vedenú diskriminačnú antikampaň štátu, iniciovanú predovšetkým ministerstvom hospodárstva a jeho bývalým ministrom. Poukázal na to, že správny súd svojou rozhodovacou praxou sťažovateľovi zabraňuje prístupu k spravodlivosti nielen v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktorý je v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy SR súčasťou slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskej únie, a to tým, že sa správnymi žalobami sťažovateľa zaoberá len povrchne, predpojato a namiesto reálneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí skúma činnosť sťažovateľa.

Dotknutá verejnosť má právo klásť aj také pripomienky a opatrenia, ktorými sa navrhovateľ nezaoberal, bez ohľadu na to, prečo sa tými skutočnosťami nezaoberal ale sa nimi ani zaoberať nechcel a nechce. 16. Sťažovateľ poukázal na to, že namiesto posúdenia zákonnosti rozhodnutia na základe podanej žaloby správny súd len hľadal spôsoby, ako správnej žalobe nevyhovieť a namietol nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 29 ods. 13 zákona o EIA správnym orgánom. Sťažovateľ namietal nepresvedčivosť rozhodnutia v tom, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný neuviedli, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 zákona EIA boli základom výroku o ďalšom neposudzovaní, ktorý je v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA jadrom rozhodnutia zo zisťovacieho konania a zároveň správny orgán nezdôvodnil aplikáciu, alebo naopak neakceptáciu zmierňujúcich opatrení uvedených a navrhnutých sťažovateľom, i keď v zmysle § 20a zákona EIA sú osobitnou náležitosťou takéhoto rozhodnutia a určenie podmienok podľa § 29 ods. 13 zákona EIA smeruje k naplneniu účelu zákona EIA v zmysle

18. Správny súd nesprávne posúdil aj nezaslanie podkladov rozhodnutia, pričom nesprávne právne posúdil zákonné predpoklady o poskytnutie informácií o životnom prostredí. Sťažovateľ poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu uvedeného článku a v rámci vnútroštátnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí bez toho, aby musel byť preukázaný záujem. Správny orgán v danom prípade použil procesné prostriedky takým spôsobom, že boli porušené práva verejnosti v zmysle čl. 44 a 45 Ústavy SR, čím došlo k zneužívaciemu a šikanóznemu výkonu verejnej správy a nebolo tak postupované v zmysle princípov dobrej verejnej správy.

20. Ku kasačnej sťažnosti sa v podaní zo dňa 16.11.2023 vyjadril ďalší účastník v 1/ rade, ktorý považuje kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny a zákonný a pokiaľ ide o kasačnú sťažnosť žalobcu, túto považuje za nejasnú a nezrozumiteľnú. Kasačnému súdu navrhol, aby podľa § 461 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a aby mu v zmysle § 467 a § 169 Správneho súdneho poriadku priznal nárok na náhradu trov konania.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia.

22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/43/2019-143 zo dňa 23.11.2022, ktorým súd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného.

Sťažovateľ tiež okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe, ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí totiž sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym

25. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku, ktorou sťažovateľ poukazoval na to, že výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi, avšak v odôvodnení rozhodnutí absentovala východzia hodnota jednotlivých medzných hodnôt a kvalifikované vyjadrenie, či navrhovaná činnosť bude vplývať na jednotlivé časti životného prostredia a či pri tomto skúmaní správny orgán zohľadnil kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok, túto kasačný súd posúdil ako tzv. novotu v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP, teda ako okolnosť skutkovej povahy, ktorú sťažovateľ nenavrhol v konaní pred správnym súdom a kasačný súd preto považuje túto sťažnostnú námietku za neprípustnú.

27. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného, čo sa námietky sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí týka, kasačný súd konštatuje, že neidentifikoval nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením týchto rozhodnutí.

V preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené dôvody, pre ktoré orgány verejnej správy oboch stupňov žalobcom navrhované opatrenia nezohľadnili a voči týmto sťažovateľ nepredkladá žiadne konkrétne námietky. V zhode so správnym súdom má kasačný súd za to, že čo sa týka konkrétnej námietky sťažovateľa, podľa ktorej mu nebola poskytnutá kópia spisu, na ktorú nemal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia adekvátne reagovať, tak žalovaný sa s ňou konkrétne a zrozumiteľne na strane 25 a 26 rozhodnutia vysporiadal a na túto námietku sťažovateľa odpoveď dal.

Dôvody rozhodnutia musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nepostačuje len odkaz na relevantnú právnu úpravu. Nevyžaduje sa však, aby na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení daná odpoveď (Ruiz Torija p. Španielsko z 9. 12. 1994). Rozsah reakcie súdu na konkrétne námietky účastníka konania je, čo sa týka šírky odôvodnenia, vždy spätý s otázkou hľadania miery.

29. K námietke nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu ohľadom nezaslania podkladov rozhodnutia sťažovateľovi a tým i k nesprávnemu právnemu posúdeniu zákonných predpokladov o poskytnutie informácií o životnom prostredí, keď prvostupňový správny orgán sťažovateľovi neposkytol elektronickú kópiu spisu (sken), respektíve jeho časť v?rozsahu požadovanom v?jeho podaní zo dňa?29.11.2018, označenom ako ,,Žiadosť o poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a kópiu podkladov podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku“, kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti (bod 44) iba skonštatoval nesprávne právne posúdenie zákonných predpokladov o poskytnutie informácií o životnom prostredí, pričom dôvody takéhoto sťažovateľom uvedeného nesprávneho právneho posúdenia neuviedol. V zmysle § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti pri namietanom nesprávnom posúdení sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Sťažovateľovi taktiež prvostupňový správny orgán oznámil, a to upovedomením o podkladoch rozhodnutia číslo OU-ZA-OSZP3-2018/038675-003/Hnl zo dňa 23.11.2018 (sťažovateľovi doručeným dňa 03.12.2018) skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, jednotlivých dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, pričom vyzval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkov konania a zúčastnené osoby na nahliadnutie do administratívneho spisu, oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne uplatnenie námietky, a to do 5 dní od doručenia upovedomenia.

31. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva, ako aj na špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, kasačný súd uvádza, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná smernica, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru, transponované do zákona EIA a zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov, preto vnútroštátne právne predpisy aplikované vo veci sťažovateľa predstavujú vo svojej podstate práve výkon práva Európskej únie.

33. K návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok v kasačnom konaní kasačný súd uvádza, že nevzhliadol potrebu ich predloženia v kasačnom konaní. Ohľadom prvej nastolenej otázky, či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa je zneužitím práva, ktoré priznáva Smernica EIA verejnosti, táto otázka nie je jedným z dôvodov, na ktorých by bolo postavené rozhodnutie správneho alebo kasačného súdu, preto položenie tejto otázky nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci. Čo sa druhej otázky týka, t.j. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie podkladov je v súlade s čl.4 Aarhuského dohovoru a v súlade so smernicou EIA, kasačný súd vyjadril svoj konštantný právny názor bez potreby predloženia prejudiciálnej otázky v tomto smere, na základe čoho dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie.