5Svk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: A. V., U. X. K. XXXX, R. Š. F. XX, U., zastúpený JUDr. Viktorom Mlynekom, so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 24, Senec, IČO: 36837539, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36863360, 2/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, so sídlom advokátskej kancelárie Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, Lužianky, 5/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 4. novembra 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/031674-2 zo dňa 21. augusta 2017, konajúc o kasačných sťažnostiach žalovaného, ďalšieho účastníka 1/ a ďalšieho účastníka 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/170/2017-467 z 7. augusta 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/ 170/2017-467 z 7. augusta 2019 zrušuje a vec Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie. Návrhy ďalších účastníkov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku kasačných sťažností sa zamietajú .

1. Mesto Nitra (ďalej len „Stavebný úrad“) vydalo dňa 23. júna 2017 stavebné povolenie č. SP 5661/2017-016-Ing.Tá/Ja (ďalej len „Stavebné povolenie“) ako príslušný stavebný úrad určený podľa § 119 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), na vykonanie stavebného konania a vydanie stavebného povolenia. Zmieneným Stavebným povolením vydaným na základe žiadosti ďalšieho účastníka 1/ (ďalej len „stavebník“), bola povolená stavba „Logistický park Nitra - Hala DC3.“ - Strategický park Nitra - v rozsahu stavebných objektov:

Stavebný úrad v Stavebnom povolení zároveň konštatoval, že pre umiestnenie stavby sa na základe usmernenia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2017/01857-2 zo dňa 12. apríla 2017 územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia nevyžaduje vzhľadom na skutočnosť, že stavba je umiestnená v priestore existujúceho strategického parku.

2. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, domáhajúc sa jeho zrušenia ako aj zrušenia Stavebného povolenia z dôvodov, že - neboli naplnené podmienky predpokladané v § 32 ods. 2 Stavebného zákona a teda pred vydaním Stavebného povolenia malo prebehnúť územné konanie, - žalovaný nepreskúmal rozhodnutia postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, t.j. v celom rozsahu, - Stavebný úrad nedostatočne zabezpečil podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64 čo malo za následok vadnosť vydaného Stavebného povolenia, - neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) na Strategický park ako taký, ktorého súčasťou je aj zámer „PROLOGIS PARK NITRA“, súčasťou ktorého je povoľovaná stavba, - rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v súvislosti s navrhovanou činnosťou „PROLOGIS PARK NITRA“ (ktorého súčasťou je aj povoľovaná

poriadku. 3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/170/2017-467 zo dňa 30. septembra 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu so Stavebným povolením a vec vrátil Stavebnému úradu na ďalšie konanie.

(ďalej len „SSP“) ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou a nezistiac dôvody na jej odmietnutie, pristúpil k jej posúdeniu. 5. Následne mal krajský súd za to, že pred tým, ako pristúpi k vecnému prieskumu námietok žalobcu, musí ustáliť, či napadnuté rozhodnutie ako aj Stavebné povolenie vydali orgány k

6. Vychádzajúc z administratívneho spisu, ktorého súčasťou je osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a osvedčenie č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 (ďalej len „Osvedčenie“), podľa ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ [ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“)] významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, krajský súd zastal názor, že z dôvodu, že povoľovaná stavba sa nachádza na pozemkoch v katastrálnom území N. K. M. uvedených v zmienenom Osvedčení, aj na ňu sa vzťahuje režim určený na realizáciu významnej investície. Inými slovami, povoľovaná stavba, ktorá je súčasťou navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“ má byť zároveň súčasťou areálu strategického parku, ktorý je v zmysle Osvedčenia významnou investíciou.

7. Po skonštatovaní, že povoľovaná stavba má charakter významnej investície a teda na stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia nebol príslušný Stavebný úrad podľa § 119 Stavebného zákona, ale konanie mal uskutočniť príslušný stavebný úrad podľa § 117b Stavebného zákona (teda Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky a odvolacím orgánom malo byť Ministerstvo dopravy a výstavby SR), sa krajský súd dotkol aj otázky potreby uskutočnenia územného konania podľa § 32 a nasl. Stavebného zákona.

Stavebného zákona, upravujúceho výnimky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje (t.j., ak sa jedná o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny). Rovnako tak by neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 39a ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. V rámci stavebného konania tieto skutočnosti neboli zo strany Stavebného úradu totiž vôbec zisťované. 9. Na druhej strane, z dôvodu, že povoľovaná stavba je súčasťou významnej investície, vzťahuje sa na ňu ustanovenie § 32 ods. 2 Stavebného zákona, vymedzujúce výnimky z povinného vykonania územného konania a vydania územného rozhodnutia. Toto konštatovanie však nemení nič na závere vyslovenom vyššie, že Stavebné povolenie vydal na to nepríslušný Stavebný úrad.

II. Kasačné sťažnosti

11. Námietky sťažovateľov naformulované v ich kasačných sťažnostiach sa v hlavnej argumentačnej línii v zásade zhodovali, preto ich kasačný súd nebude v konštatačnej časti predmetného rozsudku rozoberať jednotlivo. 12. Sťažovatelia považovali za nesprávne právne posúdenú predovšetkým otázku príslušnosti Stavebného úradu na uskutočnenie stavebného konania a vydanie Stavebného povolenia, keď boli v názorovej zhode, že vo veci rozhodol správne určený Stavebný úrad podľa § 119 Stavebného zákona.

. Naopak, stavebník povoľovanej stavby, ktorým je ďalší účastník 1/, nie je držiteľom Osvedčenia o významnej investícii a nebolo mu vydané ani iné osvedčenie o významnej investícii, ktoré by sa týkalo povoľovanej stavby v rámci navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“.

15. Sťažovatelia sa zhodli v názore, že povoľovaná stavba nie je významnou investíciou už len z dôvodu absencie osobitného osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR vydaného podľa zákona č. 175/1999 Zb. . Zhodne tiež tvrdili, že nie každá povolená stavba, ktorá je umiestnená v strategickom parku, sa automaticky a nevyhnutne stáva významnou investíciou. Za nesprávne a bez opory v Stavebnom zákone potom označili závery krajského súdu o príslušnosti stavebného úradu podľa § 117b Stavebného zákona.

17. Stavebník a ďalší účastník 2/ navrhli priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, dôvodiac, že za predpokladu, že by napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, vznikli by závažné majetkové ujmy a škody z titulu ušlých ziskov stavebníkovi, automobilke Jaguár Land Rover, ako aj samotnej Slovenskej republike. Zároveň by bolo potrebné iniciovať konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá už v tom čase bola postavená. 18. Ďalší účastník 2/ v kasačnej sťažnosti nad rámec uvedených, uplatnil aj námietku nesprávneho právneho posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu, keď krajský súd sa v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať sa s tým, či žalobné dôvody, ktoré žalobca uviedol, sú v súlade s jemu prislúchajúcou žalobnou legitimáciou. Žalobca totiž v podanej správnej žalobe nenamietal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 178 SSP. Okrem uvedeného mal za to, že žalobca nerešpektoval koncentračnú zásadu ktorou je stavebné konanie ovládané, keď napriek neuplatneniu námietky o absencii územného rozhodnutia v priebehu stavebného konania (§ 61 ods. 1 a 3 Stavebného

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

kasačné sťažnosti podali sťažovatelia včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), sú prípustné (§ 439 SSP) a boli podané oprávnenými subjektami (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

21. Vychádzajúc z kasačných bodov vymedzených sťažovateľmi, sa kasačný súd v prvom rade zameral na posúdenie správnosti úvah krajského súdu o nepríslušnosti obce ako určeného Stavebného úradu podľa § 119 ods. 1 Stavebného zákona, na vydanie Stavebného povolenia, keď bol toho názoru, že stavebné konanie o povoľovanej stavbe ako významnej investícii mal uskutočniť obvodný úrad v sídle kraja podľa § 117b Stavebného zákona. Už iba v dôsledku uvedeného totiž krajský súd zrušil rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vec im vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa vecne vysporiadal s námietkami žalobcu.

23. Kasačný súd sa musí v plnom rozsahu stotožniť s námietkami sťažovateľov, ktorí náležite badajú rozdiely v stavbe „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii a ktorá teda kritéria významnej investície spĺňa a v povoľovanej stavbe, ktorá je samostatnou stavbou, bez vydaného osvedčenia podľa zákona č. 175/1999 Z.z. a teda bez statusu významnej investície.

nenachádza. 25. Z ďalšieho obsahu Osvedčenia je zrejmé, že bolo vydané na stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. V citovanom ustanovení zákonodarca bližšie vymedzuje, že prípravou územia sa rozumejú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie následnej realizácie strategického parku, a to usporiadanie vlastníckych vzťahov, výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, alebo iné obdobné prípravné činnosti.

Kým príprava územia na zabezpečenie realizácie strategického parku pojmové znaky významnej investície spĺňa, to isté nemožno tvrdiť už o samotnom strategickom parku, ktorý má byť na pripravenom území následne vybudovaný. 27. Tým, že ďalší účastník 2/ má usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom potrebným na realizáciu významnej investície, na ktorých následne vybudoval celú infraštruktúru ako aj ďalšie súvisiace stavby a zariadenia (z vlastnej činnosti kasačného súdu mu je známe, že to boli najmä elektrické stanice a rozvody, kanalizácia a pod.), Osvedčenie takpovediac vyčerpal. Následne umiestňované stavieb hál resp. iných budov, ktorých stavebníkom nie je ďalší účastník 2/ ale iné subjekty a ktoré nesúvisia s prípravou územia na realizáciu strategického parku, nemožno podľa kasačného súdu považovať za súčasť významnej investície tak, ako je vymedzená v predmetnom Osvedčení.

V dôsledku uvedeného preto konštatuje, že vo veci konal a Stavebné povolenie vydal na to príslušný Stavebný úrad určený podľa § 119 ods. 1 Stavebného zákona, keďže nebolo možné postupovať podľa úpravy obsiahnutej v § 117b Stavebného zákona.

IV. Záver a trovy konania

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov sú dôvodné, v čoho dôsledku napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec opätovne prejednať a to s prihliadnutím na právne závery vyslovené kasačným súdom v predmetnom rozsudku, ktorými je v súlade s § 469 SSP viazaný. 31. Kasačný súd záverom dodáva, že nevzhliadol dôvodnosť návrhov stavebníka a ďalšieho účastníka 2/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti pretože neosvedčili, že by im reálne a nie len hypoteticky, hrozila závažná ujma, pričom dôvodnosť sa vytratila aj v dôsledku, že kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil. Kasačný súd preto návrhy na priznanie odkladného účinku postupom podľa § 447 ods. 2 poslednej vety v spojení s § 188 SSP zamietol. 32. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011 a § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. marca 2023