5Svk/12/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XX, X., právne zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava), za účasti 1/ MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, Bratislava, 2/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11726938, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ A.. E. H., J. G. X, X., 5/ J. Y., E. X, X., 6/ J. M., J. G. XX, X. a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02381, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51034166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23219/2017/SV/57680 zo dňa 23.08.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/26/2017-496 zo dňa 21.09.2021 takto

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „okresný úrad“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/009356-018 zo dňa 22.05.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) povolil podľa § 66 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2 - stavebný objekt SO 640.2 Verejné osvetlenie parkoviska OV, II. fáza“ na parcelách registra „M.“ katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX:

XXX,XXXX/X, v katastrálnom území (k.ú.) G., a taktiež na parcelách registra „M.“, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX: XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v k. ú. G. pre stavebníka MH Invest, s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy č. 44/A, 821 09 Bratislava v zastúpení spoločnosti PROMT, s. r. o.

Práve naopak, okresný úrad postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a v konaní boli dodržané procesné a iné práva žalobcu. Žalobca pritom nekonkretizoval, akým konaním okresného úradu mali byť jeho práva porušené a odvolací orgán žiadne takéto porušenie nezistil. - K námietke, že sa okresný úrad nezaoberal všetkými písomne uplatnenými námietkami žalobcu v liste zo dňa 27.02.2017 - Pripomienky, stanoviská a námietky proti vydaniu stavebného povolenia č. OU-NR-OVBP2-2017/009356-004 zo dňa 14.02.2017, odvolací orgán uviedol, že okresný úrad sa dostatočným spôsobom zaoberal všetkými námietkami odvolateľa, rozhodol o nich a toto rozhodnutie aj riadne odôvodnil. - K námietke, že stavebný objekt sa má realizovať na pozemkoch neuvedených v osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydanom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky na stavbu „Vybudovanie strategického parku“ a podľa jeho doplnenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, žalovaný uviedol, že jednotlivé parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 323/2015 (resp. geometrickým plánom č.

V danom prípade stavebný úrad skonštatoval splnenie podmienok uvedených v § 61 ods. 2 stavebného zákona a rozhodol o aplikácii tohto ustanovenia, s čím sa odvolací orgán stotožnil. - K požiadavke žalobcu, aby mu z titulu účastníctva v konaní bolo podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ešte pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, odvolací orgán uviedol, že podklad pre rozhodnutie odvolacieho orgánu tvoril predložený spisový materiál okresného úradu súvisiaci s vecou, pričom žiadne nové dôkazy, ktoré by bol žalovaný povinný oznámiť účastníkom konania s možnosťou vyjadriť sa k nim, neboli v priebehu odvolacieho konania predložené. Odvolací orgán v tejto súvislosti upozornil, že zákon správnemu orgánu neprikazuje vyzývať účastníkov konania v čase pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní k vyjadreniu sa k podkladom, z ktorých toto rozhodnutie vychádza. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku zaväzuje správny orgán len umožniť účastníkom konania vyjadriť sa

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

5. Celý proces vydávania stavebného povolenia označil žalobca za nezákonný z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Uvedené ustanovenie sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tomto kontexte je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitra.

park. 6. Žalobca ďalej namietal, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, nebolo nijako doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Taktiež mal správny súd zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 stavebného zákona, pretože vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. 7. Žalobca tiež poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) a na nespornú skutočnosť, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a je teda evidentné, že ide o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený nebol. Uvedenú skutočnosť, ktorú od začiatku namietal, správne orgány nijako nezohľadnili.

záležitostiach životného prostredia publikovanému pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Preskúmavaným rozhodnutím nebol účel Aarhuského dohovor rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo sa vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.

12. Správny súd poukázal na to, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavba sa realizovala v k. ú. G. na konkrétnych parcelách, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov, teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) stavebného zákona.

04.11.2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Záverečné stanovisko ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyjadril správny súd názor, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako

dotknuté. 13. K námietke žalobcu o nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona správny súd uviedol, že prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z“).

Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 a osvedčenie č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Týmto bola teda jednoznačne splnená podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane

15. Správny súd pripomenul, že pred vydaním rozhodnutia si prvostupňový správny orgán zabezpečil záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 20718/2017 zo dňa 09.05.2017, podľa ktorého je navrhovaná činnosť z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami.

17. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku uvedenú v časti III. 4 podanej žaloby týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A, keďže tieto predmetom stavebného povolenia neboli, a preto ani v súdnom konaní nebol dôvod sa touto námietkou zaoberať.

19. Žalobca v žalobe poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z., tvrdiac, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov.

V súvislosti s touto námietkou poukázal správny súd opätovne na skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení. Nakoľko povinné hodnotenie vykonal ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky), správne orgány boli povinné z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať a bolo pre nich záväzné. Tento stav bol rozhodujúci aj

21. Námietky a pripomienky vznesené substitútom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.08.2021 vyhodnotil správny súd ako podané oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti. Preto sa nimi správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zdôraznil, že rozšírenie žaloby o ďalšie žalobné body je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. Keďže ďalšie námietky boli uplatnené

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

Je podľa sťažovateľa úplne zrejmé, že prednosta OÚ Nitra mal eminentný záujem na úspešnom vedení a zrealizovaní administratívnych konaní týkajúcich sa výstavby strategického parku, resp. keď v týchto vystupovala ako stavebník spoločnosť MH Invest s.r.o. a výrazne je tu zjavné podozrenie, že tento človek dostal post prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. „za odmenu“. Je teda zrejmé, že už v čase vydávania žalovaného správneho rozhodnutia tu boli pochybnosti o nepredpojatosti, teda správny orgán bol vylúčený a tým aj neoprávnený na vydanie rozhodnutia. - Namietol porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože aplikácia tohto ustanovenia je možná len v prípadoch povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku, čím došlo aj k porušeniu § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, - Namietol porušenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v zmysle ktorého mala projektová

23. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, sťažovateľ v nej opakuje väčšinou totožné argumenty, s ktorými sa správny súd už vyporiadal v rozsudku, ktorý je vecne správny, náležite odôvodnený, nevzbudzujúci žiadne pochybnosti o jeho zákonnosti. Kasačná sťažnosť uvádza aj skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe, a preto sa k nim logicky nemohol správny súd vyjadriť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 441 SSP.

Ak sa preto k sťažovateľovi pristupovalo výlučne na základe ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, bol takýto postup v súlade so zákonom; - K námietke nesprávnej aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že umiestnenie povoľovanej stavby nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta. Keďže povoľovaná stavba je súčasťou strategického parku a je v zákonnom rozsahu definovaná v územnom pláne mesta, pred vydaním stavebného povolenia sa nevyžaduje územné rozhodnutie a teda ani územné konanie; - Zdôraznil, že zastavovací plán bol predložený v rámci prvého stavebného konania, v ktorom sa vydávalo stavebné povolenie na prvý stavebný objekt areálu, pričom riešil priestorové usporiadanie Strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt sa tento zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia; - K námietke absencie riešenia dopravného napojenia na cestu I/64 odkázal na ustanovenie § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby.

25. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadrila aj osoba zúčastnená na konaní - spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázala na viac ako 100 žalôb, ktorými sťažovateľ brojil proti výstavbe strategického prvku v Nitre.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

27. Vec bola náhodným výberom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrení č. 5 a č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 30. Úvodom kasačný súd konštatuje, že vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správneho súdu vydaným na podklade všeobecných správnych žalôb totožného sťažovateľa, pričom väčšina sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom v posudzovanej kasačnej sťažnosti už bola aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Kasačný súd vychádzal najmä zo svojich skorších rozsudkov, napr. sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31.05.2023, sp. zn. 5Svk/59/2023 zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 1Svk/16/2022 zo dňa 28.03.2024, sp. zn. 7Svk/28/2022 zo dňa 25.04.2024, sp. zn. 7Svk/30/2022 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 6Svk/25/2023 zo dňa 22.08.2024.

31. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že mu prináleží aj postavenie žalobcu ako fyzickej osoby dotknutej rozhodnutím žalovaného na svojich subjektívnych právach z dôvodu vlastníctva pozemkov susediacich s povolenou stavbou, je potrebné uviesť, tieto svoje práva nijako nešpecifikoval. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že je (resp. bol) vlastníkom dotknutých pozemkov tu posudzovanej stavby, tieto žiadnym spôsobom nekonkretizuje ich označením či odkazom na relevantné rozhodnutia o vyvlastnení, preto túto námietku posúdil kasačný súd ako nedôvodnú. Zároveň, keďže sa správny súd vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami sťažovateľa a žiadnu z nich neoznačil za neprípustnú z dôvodu namietania ukrátenia na subjektívnych právach zainteresovanou verejnosťou (§ 178

Na tomto závere nebola spôsobilá nič zmeniť ani predmetná sťažnostná námietka, pretože sťažovateľ žiadnym spôsobom ani v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti nekonkretizoval pozemky, z vlastníctva ktorých mu malo vzniknúť postavenie účastníka stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti.

34. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti A.. F. L., H. kasačný súd uvádza, že ide o námietku sťažovateľa, ktorá bola kasačným súdom posudzovaná opakovane v konaniach týkajúcich sa iných stavieb v rámci Automotive Nitra Project a preto kasačný súd odkazuje s poukazom na § 464 ods.1 SSP na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/18/2022 zo dňa 27.02.2024: „Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby A.. F. L. H., ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných

35. Rovnaký záver možno nájsť aj v odbornej spisbe, podľa ktorej „Kasačný súd rozhoduje len na základe skutočností a dôkazov, ktoré obsahuje súdny spis a administratívny spis. Avšak ani v tomto prípade sa nemôžu uplatňovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nie sú zachytené v spisovom materiáli, práve naopak, jeho obsah je meradlom toho, či tu je daný kasačný dôvod. Preto okrem iného nemôže byť prípustné, aby sťažovateľ oprel svoju kasačnú sťažnosť o procesné skutočnosti, ktoré už mohol a mal uviesť v priebehu konania pred krajským súdom. Kasačný súd teda neprihliadne na skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v konaní pred krajským súdom.“ (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

K nesprávnej aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona 37. Z?právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na?umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v?rozpore s?ich umiestnením a?(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z?územného plánu zóny.

Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

20. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona sa v územnom konaní posudzuje návrh umiestnenia stavby predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. však zreteľne vychádza z toho, že ak je určité územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny (jeho regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 stavebného zákona) a ak sa zároveň rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné ich skúmať v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2. Zohľadňujúc uvedený účel tak ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona treba vykladať tak, že len ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12 zákona č.

Ako už bolo uvedené, ustanovenia § 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. rozlišujú medzi strategickým parkom a prípravou územia preň. Strategický park podľa cit. § 1 ods. 11 zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky [písm. a)]. Podľa § 1 ods. 2 a 3 cit. zák. však významnou investíciou môže byť vždy a jedine stavba, nie pozemky. Pretože strategický park je súbor pozemkov a stavieb, strategický park ako taký zásadne nemôže byť významnou investíciou. Pokiaľ by sa ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona vykladalo tak, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na (1) umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ani na (2) prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, potom by prvú alternatívu reálne nebolo možné naplniť.

39. Pre úplnosť kasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.02.2023 „(39) . . . V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“

41. Vo vzťahu k námietke nepredloženia zastavovacieho plánu kasačný súd taktiež odkazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť, a to napr. body 34. a 35. rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24. novembra 2021: „V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci stavebného povolenia, sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadanie strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.“

43. Pri posúdení námietok týkajúcich sa absencie riešenia napojenia na pozemné komunikácie kasačný?súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok sp. zn. 4Sžk/13/2021 z 27.7.2023, body 49. a 50., riešiaci identické námietky toho istého sťažovateľa.

50. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo?svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo?vo?svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj?správny súd.“

Navyše v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona?č. 175/1999 Z. z. (účinný do 31.10.2021), resp. § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách (účinný od 01.11.2021), je každá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou vo?verejnom záujme. K posudzovaniu podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. 46. Ďalej sa kasačný súd zaoberal kasačnou námietkou spočívajúcou v tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona EIA, pričom ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohľadom uvedeného kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Príslušný orgán na záver vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA alebo

47. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa potreby posúdenia vplyvu na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetná stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017, v ktorom ministerstvo uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s. r. o. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v rámci stavebného konania bolo okresným úradom zabezpečené aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania

relevantnými podmienkami. Pri rozhodovaní bol správny orgán prvého stupňa viazaný rozhodnutiami (záverečnými stanoviskami) vydanými Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13.01.2017 číslo 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl.) a bol povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Okresný úrad bol taktiež viazaný aj záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, vydaným pod č. 44592/2017 dňa 04.10.2017, z ktorého vyplýva, že riešené objekty predmetnej stavby sú z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a v súlade s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa tohto zákona ako aj ich podmienkami. K porušeniu práv vyplývajúcich z § 33 ods. 2 správneho poriadku

Zároveň, keďže táto námietka nebola obsiahnutá v správnej žalobe, s poukazom na § 441 SSP neprichádza do úvahy prieskum tohto bodu ani zo strany kasačného súdu. K absencii aplikácie Aarhuského dohovoru 49. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Kasačný súd uvedenú časť kasačnej sťažnosti vníma len ako množinu formálnych konštatácií, nedisponujúcich argumentačnou úrovňou zákonom predvídanou pre relevantnú kasačnú námietku, a preto neidentifikoval dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal, podobne ako správny súd. 50. V súvislosti nielen s argumentačnou nedostatočnosťou tohto kasačného bodu, ale v nadväznosti na sťažovateľom zvolenú celkovú argumentačnú metodológiu považuje kasačný súd za vhodné pripomenúť už aj Ústavným súdom Slovenskej republiky aprobovaný názor, že miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného bodu v správnom súdnictve determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede správneho súdu na taký žalobný bod (III. ÚS 469/2014 zo dňa 12.05.2015). Uvedený názor bol inkorporovaný aj do rozhodovacej praxe kasačného súdu, ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/36/2019 zo dňa 26.01.2021, podľa ktorého konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku. K nevysporiadaniu sa s argumentáciou žalobcu prednesenou na pojednávaní 51. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietol, že súčasťou množiny pochybení správneho súdu je aj nevysporiadanie sa s argumentáciou právneho zástupcu sťažovateľa prednesenou na súdnom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku správneho súdu. V zhode s právnym názorom vyjadreným správnym súdom kasačný súd uvádza, že správny súd je povinný zohľadniť a vyjadriť sa iba k tej relevantnej argumentácii podporujúcej jednotlivé žalobné body, ktorá mu bola doručená v lehote na podanie správnej žaloby. Keďže pojednávanie pred správnym súdom bolo zrealizované výrazne po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, správny súd nepochybil, ak pri svojej prieskumnej činnosti odmietol prihliadať aj na takúto procesne oneskorenú argumentáciu sťažovateľa.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024