5Svk/13/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/164/2019-139 z 21. apríla 2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/037637-002 z 30. septembra 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesto Nitra (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 16913/ 2015-026-Re zo dňa 22. mája 2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán v časti I. výroku povolil žalobcovi zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks reklamnej stavby typu Billboard do tvaru V, umiestnenej za oplotením pozemku S.T_S_ Nitra, popri Zlatomoraveckej ceste, na pozemku parc. č. 2277/2 reg. C KN, katastrálne územie Q., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm po dobu platnosti nájomnej zmluvy a v časti II. výroku zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks reklamnej

2. Dňa 8. septembra 2015 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks reklamná stavba do tvaru „V“ o rozmeroch plochy 510 x 240 cm, umiestnené za oplotením pozemku registra „C“, parc. č. 2277/2 k. ú. Q., L., popri Zlatomoraveckej ceste (ďalej aj len ,,žiadosť“). K žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia číslo: 20306/2012-003-La z 26. októbra 2012, ktorým mu bolo dočasne povolené umiestnenie uvedených reklamných stavieb do 31. decembra 2015, zmluvu o nájme č. DI/NR/18/11/2010/ STS z 2. decembra 2010 medzi prenajímateľom: S.T_S_ NITRA spol. s r.o. a W.. B. D., ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú (ďalej aj len ,,zmluva“) a dodatok č. 1 z 05. decembra 2013 k uvedenej zmluve, ktorým došlo k zmene zmluvných strán s účinnosťou od 01. januára 2014 v osobe nájomcu tak, že namiesto zmluvnej strany pôvodného nájomcu:

3. Prvostupňový orgán požiadal POMARKET Nitra SK s.r.o. o vykonanie porealizačného zamerania reklamných stavieb, ktoré sú predmetom konania o predĺžení doby trvania reklamnej stavby. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pričom prvostupňový orgán v jeho odôvodnení poukázal na záväznú časť Územného plánu Mesta Nitra (ďalej aj len ,,ÚPM Nitra“), bod 8.1 Územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb: 8.1.4 Územie s plochami priemyslu, skladového hospodárstva a plôch obchodno-výrobných prevádzok, ako i bol 8.2 regulatívny pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach, bod 8.2.4 v území s plochami priemyslu, skladového hospodárstva a plôch obchodno-výrobných prevádzok sú prípustné reklamné stavby 1. billboardy o rozmeroch 5100 x 2400 mm jednotlivo vo vzájomných rozostupoch minimálne 200 m. Poukázal na záver porealizačného zamerania predmetných stavieb, ktoré pre stavebný úrad realizovala spoločnosť Promarkt Nitra SK s.r.o., pričom podľa nej je medzi predmetnou reklamnou stavbou - 1 ks reklamnej stavby Billboard do tvaru V (reklamná stavba umiestnená

sa stanovuje Billboardy o rozmeroch 5100 x 2400 mm jednotlivo vo vzdialenostných rozostupoch minimálne 200 m. V danom prípade predmetné reklamné stavby boli povolené ako stavby dočasné do 31. decembra 2015. Pri predĺžení doby trvania bolo potrebné, okrem iných akceptov, preveriť i súlad s ÚPM Nitra. Vzájomný rozostup predmetných 2 ks reklamných stavieb popri Zlatomoraveckej ceste bol v zmysle geodetického zamerania 38,88 m, čo bolo v rozpore s vyššie citovanou záväznou časťou ÚPM Nitra (ktorá stanovuje rozostup 200 m). Žalovaný poukázal na to, že hlavným cieľom návrhu usmerňovania a regulácie umiestňovania reklamných stavieb je stanoviť opatrenia a postup pri ich umiestňovaní na území mesta v súlade so zámermi napĺňania urbanistickej a dopravnej koncepcie podľa územnoplánovacej dokumentácie, zámermi ochrany prírody a krajiny, životného prostredia a ochrany pamiatkových hodnôt a v súlade s platnou legislatívou; usmerniť vhodnosť umiestňovania určitých typov reklamných stavieb v jednotlivých lokalitách mesta a stanoviť regulatív prípustnosti a neprípustnosti umiestňovania v jednotlivých lokalitách mesta s následným priemetom do príslušnej územnoplánovacej dokumentácie - sleduje sa zámer

Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Podľa názoru žalovaného, zákon stanovuje túto mieru aj prostredníctvom regulatívov územného plánu, v tomto prípade ÚPM Nitra a jeho zmien a doplnkov.

správne. 4. Krajský súd poukázal na priebeh administratívneho konania a konštatoval, že jeho úlohou bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks reklamné stavby do tvaru „V“ o rozmeroch plochy 510 x 240 cm, umiestnené za oplotením pozemku po popri Zlatomoraveckej ceste na parcele registra „C“ č. 2277/2 katastrálne územie Q.Á_, M. L..

6. K namietanému nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami Ústavy SR a ustanoveniami zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“) krajský súd poukázal na to, že obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom ide o originárnu kompetenciu obce. Ďalej uviedol, že všeobecne záväzné nariadenie Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPM Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy, ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č. 169/2003 MZ z 22. mája 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Skutočnosť, že Mesto Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych

7. Krajský súd považoval postup prvostupňového orgánu a žalovaný postupovali za súladný s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona, keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné stavebné konanie aplikovali i ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona.

8. Krajský súd poukázal na to, že dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania.

s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. K tomu ďalej krajský súd uviedol, že v teste proporcionality v tomto prípade proti sebe stoja - právo žalobcu (ale i ďalšieho účastníka konania) na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných, pričom vlastnícke právo žalobcu i ďalšieho účastníka konania v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných, pretože územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu a pribratého účastníka konania nemožno uprednostniť.

9. K námietke, že správny orgán prvého stupňa inicioval obchodných partnerov žalobcu za účelom vypovedania nájomných zmlúv krajský súd uviedol, že listy, ktoré žalobca ako prílohy k žalobe predložil, sa netýkajú tohto konania, a ani ďalšieho účastníka konania a preto sa touto námietkou nezaoberal.

11. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou, že správny orgán postupoval pri vydaní rozhodnutia bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania. Poukázal na to, že v uvedenej veci bolo vydaných päť rozhodnutí prvostupňového orgánu o žiadosti žalobcu, pričom štyri boli zrušené na základe odvolania žalobcu práve žalovaným pre procesné pochybenie správneho orgánu prvého stupňa a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu posledného rozhodnutia - t.j. prvostupňové rozhodnutie (ktoré žalovaný potvrdil) odstránilo nedostatky, na ktoré poukazoval žalovaný. Krajský súd poukázal na to, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania a stavebný úrad vyhovel i ďalšej žiadosti žalobcu o vyhotovenie kópie ďalších listín zo spisu, pričom samotný žalobca oznámil stavebnému úradu, že nevyužíva právo na nahliadnutie do spisu, keďže aj tak požiada o kópiu podkladov, čomu bolo vyhovené.

Z administratívneho spisu ako aj odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru, že dotknutá reklamná stavba je umiestnená v nevyhovujúcej vzdialenosti 37,88 m, čo bolo preukázané technickou správou zameraním 2 ks reklamných stavieb tvaru „V“ dňa 10. decembra 2018 geodetickou kanceláriou Promarkt Nitra SK s.r.o., pričom takáto vzdialenosť je podľa regulatívu je zakázaná.

13. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Svzn/2/2013 z 18. apríla 2014, na ktoré poukazoval žalobca krajský súd uviedol, že tento sa týka otázky možnosti regulácie na základe normatívnej činnosti orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom, avšak v prejednávanej veci ide o reguláciu územným plánom, a nie všeobecne záväzným nariadením obce, tzn. zákonom predpokladaným spôsobom. 14. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namieta, že z cit. ustanovení nemôže vyplývať oprávnenie plošne regulovať/zakázať určité typovo a rozmerovo určené reklamné stavby, ktoré sú navyše stavbami inžinierskymi (§43a ods. 3 písm. r/ stavebného zákona).

Správna aplikácia cit. ustanovení v súlade s čl. 2 ods. 2 a 13 ods. 2 Ústavy SR mala podľa sťažovateľa spočívať v tom, že sa vylúči sa obsahová prípustnosť regulácie všeobecne záväzným nariadením obce v podobe plošného zákazu umiestňovania typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb v určitom území na základe územného plánu, pretože taká aplikácia nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 a ani v súlade garanciou podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR. Namietal, že široká aplikácia cit. ustanovení je nepreskúmateľná z hľadiska čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, pričom podľa sťažovateľa odôvodnenie krajského súdu skôr nasvedčuje tomu, že nie je možné jednoznačne identifikovať normu, ktorá by umožňovala vyvodzovať regulatív s obsahom nachádzajúcim sa v ÚPM Nitra. Namietal, že krajský súd nezohľadnil, že v súlade s § 39a ods. 3 stavebného zákona sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom toto konanie sleduje verejný záujem v územnom pláne (§37 ods. 1 stavebného zákona) a teda tento záujem je pri reklamných stavbách systematicky

16. Sťažovateľ s poukazom na body 60 až 63 napadnutého rozsudku namieta, že verejný záujem kreovaný v obci nemôže byť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákona a Ústavy SR a nemôže byť kreovaný samoúčelne opomínajúc základné práva garantované v zákone a ústave. Ďalej namietal, že pokiaľ sa správne orgány ako aj krajský súd odvolávali na „regulatívy“ prijaté v ÚPM Nitra, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a jeho obsah a aj rozhodnutia prijaté na jeho základe musia zodpovedať zákonným a ústavným limitom a nemôžu byť svojvoľné. Sťažovateľ ďalej namietal, že postup orgánov verejnej správy, keď rozhodovali bez zákonného podkladu o právach žalobcu na základe takého územného plánu, ktorý zasahuje do práva podnikať garantovaného v čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a ďalších garancií v Ústave SR, predstavuje porušenie ústavou garantovaných práv sťažovateľa, ale aj tretích osôb (čl. 20 Ústavy SR) sledujúc v individuálnej rozhodovacej činnosti pri prenesenom výkone štátnej správy záujem vylúčený z rozhodovania

17. K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahuje presvedčivé a pre priemerného adresáta pochopiteľné odôvodnenie. V tomto smere poukázal na odôvodnenie v časti aplikácie § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona s ohľadom na jeho námietky voči nezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb vymedzených typovo a rozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne. Taktiež sťažovateľovi nebolo zrejmé, ako sa vysporiadal krajský súd s dôvodmi návrhu na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie námietky nemožnosti správneho orgánu ako stavebného úradu pri rozhodovaní o zmene doby trvania reklamnej stavby vychádzať z územnoplánovacej dokumentácie, ktorá umožňuje plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych typov reklamných stavieb v určitom území, keďže takáto právna úprava podľa sťažovateľa nezodpovedá nielen zákonnej úprave (stavebný zákon), ale je aj popretím práv garantovaných Ústavou SR.

22. Kasačný súd zistil, že v rámci rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR už riešil obdobnú vec s takmer totožným skutkovým a právnym stavom, týkajúcu sa rovnakého predmetu konania a rovnakých účastníkov konania. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok

V bode 8.2. bolo zadefinované územné vymedzenie pre stanovenie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou sú neprípustné reklamné stavby - Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku.

16. Pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej správy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov, ktoré v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou nepripúšťa reklamné stavby - Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku.

dokumentácie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/68/2011-160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.

Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že

18. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že sťažovateľ namietajúc nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného svoju žalobnú (ale i kasačnú) argumentáciu opieral predovšetkým o nesúlad dotknutej záväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Ústavy

Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov, je aktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže stavebný zákon z dôvodu zmien územných podmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných časových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny (§ 30 stavebného zákona). S prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti územného plánu, vyhláseného formou všeobecne záväzného nariadenia je v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta s vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná verejnosť a prokurátor (v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 S.s.p.

verejného záujmu. Pokiaľ teda ide o návrh sťažovateľa na posúdenie súladu zákonnosti príslušného všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu, v tejto časti žaloby sťažovateľ nebol aktívne procesne legitimovaný. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014, na ktorý poukazoval sťažovateľ sa netýkal preskúmavania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaté na návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného VZN.

Výhrady sťažovateľa k územnému plánu mesta Nitra bolo možné uplatniť či už prostredníctvom pripomienok k územnému plánu v procese jeho prijímania, či podaním podnetu na prokuratúru. Pokiaľ sa týka návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu SR za účelom posúdenia súladu územného plánu, resp. právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou SR, krajský súd správne uviedol, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd dopĺňa vyššie uvedené o posúdenie námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že krajský súd neprerušil konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade prerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP ide o obligatórne prerušenie konania za predpokladu, že krajský súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR v spojení s § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V prípade, ak krajský súd nezistí dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodne podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Kasačný súd nezistil pochybenie krajského súdu a poukazuje na to, že v danom prípade krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/, pričom svoje rozhodnutie premietol do výroku napadnutého rozsudku a súčasne tento svoj záver reflektoval aj v odôvodnení, kedy uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky na tento postup súdu, pretože nenadobudol pochybnosti o rozpore akejkoľvek na vec sa vzťahujúcej právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR a ústavným zákonom, a preto nebol dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým spojenej potreby prerušenia konania. 24.

veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.