5Svk/13/2024
ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100256.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4S/19/2023
- IČS
- 0823100256
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. L., bytom O. XXX/XX, K., zastúpeného: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov, proti žalovanému: mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 1/2,Trenčín, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35790164, zastúpeného: Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava, IČO: 35873833, proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/19/2023-56 z 31.
januára 2024, takto rozhodol:
rozhodol:
I. Konanie o kasačnej sťažnosti sa zastavuje. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nárok na náhradu trov nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáhal doručenia rozhodnutia mesta Trenčín č.: MSÚTN-ÚSaŽP/2023/37064/57269/DUD zo 4. mája 2023, ktorým bolo stavebníkovi Kaufland Slovenská republika v.o.s. (v tomto kasačnom konaní sťažovateľ) povolené predčasné užívanie stavby (obchodného centra). Žalobca tvrdil, že mal byť účastníkom kolaudačného konania, no nekonalo sa s ním. 2. Sťažovateľ sa podaním z 19. septembra 2023 domáhal, aby ho správny súd pribral ako ďalšieho účastníka do správneho súdneho konania o tejto žalobe. 3. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 4S/19/2023-56 z 31. januára 2024 (napadnuté uznesenie) návrh sťažovateľa na jeho pribratie do konania zamietol. 4. Sťažovateľ sa kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Vec bola ešte pred rozhodnutím o žalobe opomenutého účastníka predložená najvyššiemu správnemu súdu ako súdu kasačnému na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti. 5. V priebehu konania pred kasačným súdom však vzal žalobca žalobu späť. Správny súd si od kasačného súdu vyžiadal súdny spis a uznesením č. k. 4S/19/2023-96 z 29. apríla 2025 zastavil konanie, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu nebola podaná kasačná sťažnosť. 6. Po opätovnom predložení súdneho spisu vyzval kasačný súd sťažovateľa na vyjadrenie, či na kasačnej sťažnosti trvá aj pri tomto procesnom stave.
7. Sťažovateľ podaním z 27. januára 2026 vzal v celom rozsahu kasačnú sťažnosť späť. Uviedol, že po zastavení konania pred správnym súdom nepovažuje pokračovanie v konaní o kasačnej sťažnosti za zmysluplné. Navrhol, aby bolo konanie zastavené a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Kasačný súd na základe jednoznačného procesného úkonu sťažovateľa, ktorým došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti, rozhodol o zastavení konania podľa § 460 Správneho súdneho poriadku. 9. Náhradu trov kasačného konania nepriznal kasačný súd žiadnemu z účastníkov konania. Podľa základného pravidla pri zastavení konania nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov konania /§ 170 písm. b) SSP/. Pri zistení procesného zavinenia zastavenia konania jedným účastníkom však podľa § 171 ods. 1 SSP má správny súd (tu kasačný súd, pri primeranej aplikácii v zmysle § 467 ods. 1 SSP) priznať náhradu trov konania ostatným účastníkom konania. Zároveň však ako všeobecné pravidlo podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP platí, že súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takýto dôvod v súdenej veci považoval kasačný súd v zásade nesporné zistenie, že žalobca i sťažovateľ, ktorí mali vo veci protichodné záujmy, vzali obaja späť svoje podania (žalobu a kasačnú sťažnosť) so zmiernym úmyslom. Z obsahu podaní vyplynulo, že hlavnou motiváciou späťvzatia žaloby žalobcom bolo prebiehajúce rokovanie o mimosúdnom vyriešení sporov (iniciované sťažovateľom), čo nepoprel ani sťažovateľ, ktorý obdobne zasa uviedol, že nepovažuje konanie o kasačnej sťažnosti za zmysluplné po späťvzatí žaloby. S ohľadom na to kasačný súd ani bližšie neustaľoval, či je procesné zavinenie možné pripísať iba sťažovateľovi (ktorého úkon späťvzatia bol z formálneho hľadiska bezprostredným dôvodom zastavenia konania), alebo prípadne inému účastníkovi konania. 10. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. februára 2026