5Svk/13/2025

1. Dňa 15. marca 2024 doručil žalobca konajúci do 29. apríla 2024 pod menom: EuroSpotrebiteľ, o. z. Centru právnej pomoci, kancelária Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán") žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „dovolania proti rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 C/2/2021 zo dňa 24.03.2022" v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom žalobca ako občianske združenie žaloval SMER - sociálna demokracia, Súmračná 3263/25, 821 02 Bratislava, IČO: 31801242 (ďalej len „žiadosť"). 2. Na základe podanej žiadosti vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. KaZA-/29918/8336/ 202432843/2024 zo dňa 25. marca 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") konanie zastavil, s poukazom na § 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci"). Prvostupňový orgán tak rozhodol z dôvodu, že Centrum právnej pomoci nie je oprávnené poskytovať právnu pomoc právnickým osobám, ale len fyzickým osobám, nachádzajúcim sa v materiálnej núdzi. Keďže Centrum právnej pomoci nemá osobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi ako právnickej osobe, nemohlo podľa prvostupňového orgánu predmetnú vec postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie o žiadosti žalobcu. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KT/9418/2024 zo dňa 2. mája 2024 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný skonštatoval, že postup prvostupňového orgánu bol v súlade s platnými právnymi predpismi, a to predovšetkým zákonom o poskytovaní právnej pomoci, Správnym poriadkom a ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR").

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd"), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie

7. Hoci žalobca v správnej žalobe namietal prílišný formalizmus žalovaného pri aplikácii práva vyplývajúceho zo zákona o právnej pomoci, správny súd konštatoval, že pri výklade právnych noriem súdy (a rovnako správne orgány) nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona.

8. Teda zákon o poskytovaní právnej pomoci podľa správneho súdu explicitne uvádza účel, ktorým je poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám. Žalovaný z uvedených dôvodov neposkytuje právnu pomoc právnickým osobám, čo vyplýva aj zo znenia § 3 ods. 2 tohto zákona, keď sa v ňom uvádza, že: „Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám;.

10. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k rovnakému záveru, že žalovaný správne s poukazom na § 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o právnej pomoci riadne odôvodnil, že nemá osobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci právnickým osobám, a teda ani žalobcovi (občianskemu združeniu) ako právnickej osobe, na základe jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

12. Správny súd rovnako vyjadril presvedčenie, že postup žalovaného nevybočil z ústavného rámca, keďže žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný pritom podľa správneho súdu rešpektoval podmienky pre poskytnutie právnej pomoci zakotvené v zákone o poskytovaní právnej pomoci. 13. Ďalej správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, sú riadne odôvodnené a sú v nich zrozumiteľným spôsobom vysvetlené dôvody, vychádzajúce s dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

15. Rovnako správny súd nevzhliadol dôvod na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, a ani dôvodnosť návrhu na položenie prejudiciálnej otázky v znení: „Či vnútroštátne právo odporuje alebo obchádza relevantné právo EÚ v tom zmysle, že štát a vnútroštátne právo nezabezpečuje nediskriminačný prístup k právnickým osobám k právnej pomoci a k reálnemu prístupu k súdu a súdnej ochrane v SR, či celý diskriminačný zákon č. 327/2005 Z. z. iba pre fyz. osoby v materiálnej núdzi odporuje alebo obchádza najmä ust. čl. 7,

16. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorá obsahovala viaceré formálne aj právne chyby. Z takto formulovaného podania kasačný súd vyvodil dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g), h) SSP. Z obsahu žalobného návrhu kasačný súd vzhľadom na formuláciu zákonných ustanovení v ňom uvedených vyvodil, že sťažovateľ sa domáha, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie; alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vráti príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

18. Podľa sťažovateľa, všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, môže sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Nemožno preto, podľa jeho názoru, tolerovať formalistický postup, ktorý zvolil žalovaný.

poriadku. 20. Ustanovenie § 20 Správneho poriadku slúži podľa sťažovateľa na ochranu právnych účinkov podaní účastníkov a postupovanie si veci medzi správnymi orgánmi navzájom, avšak o takýto prípad v danej veci podľa jeho názoru nešlo. Naopak, logické by podľa sťažovateľa bolo jeho analogické použitie v duchu § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku na postúpenie inému orgánu verejnej moci. V tomto duchu sťažovateľ polemizoval, že aj súdy sa za určitých okolností považujú za správne orgány, odkazujúc na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

22. Sťažovateľ rovnako tvrdil, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený správny súd, ak súd dôvodne neprerušil konanie a nevyčkal na zodpovedanie relevantných sporných otázok prejudiciálne potrebných a patriacich do kompetencie Ústavného súdu SR a Súdneho dvora

24. Sťažovateľ následne podal k vyjadreniu žalovaného repliku, v ktorej namietal diskriminačné nastavenie zákona o poskytovaní právnej pomoci voči právnickým osobám a nenaplnenie predpokladov pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

31. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že správny súd v dostatočnej miere uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí správnej žaloby. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu vníma ako kľúčovú skutočnosť, že zákon o poskytovaní právnej pomoci má vyhradenú osobnú pôsobnosť, viazanú explicitne k fyzickým osobám, čo potvrdzujú úvodné ustanovenia zákona, pojednávajúce o účele, predmete úpravy a pôsobnosti zákona. Z textového znenia zákona tak nie je zrejmý úmysel zákonodarcu, aby žalovaný mohol z pozície orgánu verejnej moci poskytovať pomoc iným ako fyzickým osobám.

pomoci. 32. Pokiaľ správny orgán, po zohľadnení podmienok poskytovania právnej pomoci, dospel k záveru, že nie je orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, bolo úlohou sťažovateľa relevantne brojiť proti tomuto záveru. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadny správny orgán, ktorý by bol podľa neho príslušný na ním iniciované konanie. Vo svojej argumentácii uvádza, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku v druhej časti vety hovorí o (ne) možnosti postúpenia príslušnému orgánu, a teda nie iba správnemu orgánu, z čoho naznačuje, že príslušným orgánom na konanie o jeho žiadosti je súd. V tejto časti však nešpecifikuje, aký súd by mal byť príslušný na konanie o podanej žiadosti, a rovnako nie je zrejmý ani bližší zákonný podklad, z ktorého by táto príslušnosť súdu ako orgánu verejnej moci pramenila.

Slovenský právny poriadok uznáva princíp zákazu denegatio iustitiae, teda zákaz odmietnutia spravodlivosti, ktorý spočíva v tom, že pokiaľ neexistuje orgán, ktorému by bolo možné postúpiť vec, súd je povinný vec rozhodnúť. Ak sa sťažovateľ domnieval, že vec patrí civilnému súdu, mal sa na tento súd obrátiť, čo neurobil. Preto kasačný súd nevníma ani dôvodnú argumentáciu, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalovaného postúpiť vec všeobecnému súdu.

.ústavou garantovaná možnosť nechať sa zastúpiť právnym zástupcom". 35. Základné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR preto nemožno stotožniť len s poskytnutím právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej

Bratislava: Wolters Kluwer, 2021. ISBN 9788057103806.) 36. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že zákon o poskytovaní právnej pomoci stanovuje explicitné podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom žalovaného. Pokiaľ však žiadateľ (sťažovateľ) tieto podmienky nespĺňa, hoci aj z dôvodu statusu právnickej osoby, nemožno postup žalovaného automaticky vnímať ako porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, prípadne práva na právnu pomoc.

37. Kasačný súd vzhľadom na uvedené nevzhliadol ani dôvodnosť návrhov sťažovateľa na prerušenie konania, ktoré uvádzal v konaní pred správnym súdom. Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Sťažovateľ argumentačne nepresvedčil správny súd a ani kasačný súd o potrebe prerušiť konanie a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlad právnych predpisov s ústavou.

samej. Správny súd v tomto smere disponuje určitou diskrečnou právomocou, v rámci ktorej je oprávnený posúdiť, či prípadné predloženie prejudiciálnej otázky by mohlo mať vplyv na jeho rozhodnutie, resp. či je pre jeho rozhodnutie potrebné, a to zvlášť keď nepredstavuje poslednú súdnu inštanciu v konaní.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

40. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, a to v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. júna 2025