5Svk/14/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobkyne (sťažovateľky): J. H., s adresou trvalého pobytu L. XXXX/X, XXX XX L. - J., dátum narodenia: XX. H. XXXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: LawService, s. r. o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36861723 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, 831 02 Bratislava, IČO: 44138369, Krajská prokuratúra v Nitre, so sídlom Damborského 1, 949, 66 Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: OU-NR-OOP5-2016/013821-2, Vo 17/2016-2 z 8. marca 2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 54/2019-193 z 20. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/51/2019 - 193 z 20. mája 2021 tak, že opatrenie žalovaného číslo: OU-NR-OOP5-2016/ 013821-2, Vo 17/2016-2, z 8. marca 2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Počas katastrálneho konania boli žalovanému doručené podania viacerých osôb, ktoré tvrdili, že boli spoločnosťou Poľnohospodárska Pôda s. r. o., uvedené do omylu pri výkupe svojich pozemkov, a preto podali civilné žaloby na neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi nimi a touto spoločnosťou. Pozemky, ktorých sa týkali tieto kúpne zmluvy, mala následne uvedená spoločnosť previesť na žalobkyňu. Z toho dôvodu bolo podľa ich mienky potrebné katastrálne konanie prerušiť.

5. Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor, napokon dňa 15. októbra 2015 prerušil vkladové konanie, pretože bolo potrebné, aby navrhovatelia vkladu preukázali, že predkupné právo štátu k pozemkom, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, nebolo využité a to s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), pretože na predmetné pozemky sa vzťahuje schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ zo dňa 8. júla 2015.

8. Dňa 30. decembra 2015 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o zastavení vkladového konania odvolanie. 9. Napadnutým opatrením (listom) žalovaný žalobkyni oznámil, že jej odvolanie bolo podané oneskorene. Uviedol, že si prvostupňové rozhodnutie síce fyzicky prevzala 17. decembra 2015, ale vzhľadom na § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v znení do 30. júna 2017 (Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

Splnenie kumulatívnych podmienok pre nastúpenie fikcie doručenia mal mať žalovaný riadne preukázané, čo sa nestalo. 11. Ďalej tvrdila, že v súlade so zásadou úzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) mal prvostupňový správny orgán už na obálke vyznačiť, že úložná lehota zásielky je len 3 dni, a že nejde o všeobecnú lehotu. Rovnako mal tento orgán v poučení o opravnom prostriedku uviesť i to, že môže dôjsť k fikcii doručenia. Mala za to, že Okresný úrad Nitra postupuje voči nej selektívne, nakoľko v minulosti voči nej inštitút fikcie doručenia neuplatňoval. 12. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný mal postupovať podľa § 60 Správneho poriadku a zistiť dôvody na nariadenie obnovy konania, resp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho

V tejto súvislosti krajský súd uzavrel, že ak z doručenky vyplýva i reálne doručenie zásielky, správny orgán už doručovanie náhradným spôsobom (fikciou) neskúma, pretože je iba doplnkom (s potrebou preukazovania) k reálnemu doručeniu.

nespochybňovala údaje uvedené v doručenke, ktorá je verejnou listinou, pričom vyvrátiť pravdivosť v nej uvedených skutočností patrí žalobkyni, čo však neurobila. Ďalej poukázal na to, že až novelou Správneho poriadku vykonanou zákonom č. 149/2017 Z. z. došlo k zakotveniu preferencie reálneho prevzatia zásielky pred fikciou doručenia. Žalovaný ďalej namietal, že žalobu nespísal advokát, ale žalobkyňa sama, a v čase jej podania nebola advokátom zastúpená.

Vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému je nevykonateľné, pretože pôvodný predávajúci už nie je vlastníkom prevádzaných pozemkov a opätovný zápis tejto spoločnosti vzhľadom na následné prevody vlastníckeho práva už nie je možný. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že bol krajským súdom aj nesprávne označený.

preto správny. Kasačný súd uviedol, že k doručeniu prvostupňového správneho rozhodnutia došlo dňa 10. decembra 2015 bez ohľadu na to, že si žalobkyňa toto rozhodnutie následne dňa 17. decembra 2015 aj reálne prevzala. Tento záver prijal aj napriek tomu, že existuje aj opačná judikatúra, podľa ktorej má reálne doručenie prednosť, a to aj s ohľadom na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/2010. Konajúci senát ostatné kasačné body nepovažoval za dôvodné.

18. Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu v časti proti napadnutému opatreniu zamietol a v časti proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odmietol. 19. Na odôvodnenie krajský súd uviedol, že zohľadňujúc závery zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, ktoré krajský súd zopakoval, bolo potrebné dospieť k záveru, že odvolanie podané žalobkyňou je oneskorené s tým, že dňom doručenia zásielky obsahujúcej prvostupňové správne rozhodnutie je 10. december 2015. Pokiaľ ide o odmietnutie žaloby, krajský súd poukázal na § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, t. j. ide o žalobu neprípustnú, smerujúcu proti rozhodnutiu, vo vzťahu ku ktorému neboli vyčerpané riadne opravné prostriedky.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

26. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 28. marca 2022. 27. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 28. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 29. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci je potrebné vyriešiť otázku, či sťažovateľka skutočne podala odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, Katastrálneho odboru, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vedené pod č. V 5473/ 2015, po lehote, alebo nie, a v tejto súvislosti ustáliť, či je potrebné moment doručenia tohto rozhodnutia ustáliť na deň 10. december 2015, keď mala nastať fikcia doručenia, alebo na deň 17. december 2015, keď si žalobkyňa fakticky (reálne) rozhodnutie, proti ktorému podala odvolanie, prevzala na pošte. 30. V tejto súvislosti je zároveň potrebné odpovedať na otázku, či môže teraz vo veci konajúci senát prijať záver iný, než prijal v tejto istej veci konajúci senát, keď rozhodoval o kasačnej sťažnosti prv podanej v práve posudzovanej veci, bez toho, aby vec predložil do veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu.

Včasnosť podania odvolania sťažovateľkou 31. Na prvú nastolenú otázku kasačný súd musí odpovedať spôsobom, že odvolanie sťažovateľky bolo podané včas, pretože je potrebné lehotu na podanie odvolania počítať od momentu reálneho prevzatia odvolaním napadnutého rozhodnutia/opatrenia.

33. Napríklad v rozsudku sp. zn. 4 Sžrk 11/2018 z 13. mája 2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol nasledovné závery súčasne citujúc aj skoršiu judikatúru: 23. Kasačný súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik fikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného postupu bola zásielka nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte považovaná tretím dňom od jej uloženia za doručenú. Avšak, v prejednávanej veci nemôže kasačný súd neprihliadnuť na novšiu judikatúru najvyššieho súdu tak, ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v záujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte v odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

. .]. 34. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 8 Sžrk 4/2018 z 11. júla 2019, v rozsudku sp. zn. 10 Sžrk 4/2018 z 30. januára 2019, v rozsudku sp. zn. 5 Sžrk 4/2018 z 31. júla 2019 či v rozsudku sp. zn. 7 Sžrk 3/2018 z 26. júna

Vychádzajúc pritom z dátumov vyhlásenia citovaných rozsudkov je namieste zvýrazniť zásadnú skutočnosť a to, že tieto boli vydané skôr ako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk 12/2018 z 24. júla 2019, ktorým bol krajský súd v danej veci viazaný (ide o tzv. kasačnú záväznosť).

36. Vzhľadom na to, že tento záver bol opakovane vyslovený vo viacerých rozhodnutiach a rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predstavuje tento ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (uznesenie sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 z 24. novembra 2021, body 20, 21 a 23).

III. B

39. Vo veci sp. zn. 1 Vs 1/2021 rozhodol veľký senát rozsudkom dňa 24. februára 2022, v ktorom uviedol nasledovné (body 22, 23, 26, 27 a 28): Kým sa však názorový vývoj v širšej spoločnosti môže diať v akejkoľvek forme bez inštitucionalizovaných rámcov, rovnaká sloboda sa nevzťahuje aj na vývoj právnych názorov na úrovni súdnych orgánov. Je tomu tak preto, že súdne rozhodnutia, prijaté úzkou skupinou na to výberovými procesmi a kompetentnosťou legitimizovaných sudcov (porov. nález Ústavného súdu zo 17. marca 2021 sp. zn. PL. ÚS 6/2018, body 39 a 41), majú celospoločenský dopad, a spoločnosť ich nemôže len tak zvrátiť. Je tomu tak aj preto, že súdne rozhodovanie je procesom rozumovým, nie vôľovým (porov. nález Ústavného súdu z 13. decembra 2012 sp. zn. II. ÚS 16/2011, č. 54/2012, bod 8), každý názor formulovaný súdom musí sprevádzať primerané odôvodnenie, čo platí o to viac vo vzťahu k právnemu názoru, ktorý prináša zmenu v podobe odklonu od doterajšej praxe na úrovni vrcholného súdu, proti rozhodnutiam ktorého, už nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.

[. . .] Tento príkaz na nekabinetnú, transparentnú a systémovú zmenu judikatúry, ako aj požiadavky kladené na súdne rozhodovania Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom Slovenskej republiky, sú premietnuté do § 22 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Raison d´etre veľkého senátu sa nachádza práve v tom, aby autorizoval zmenu judikatúry.

[. . .] Povinnosť predložiť vec veľkému senátu nevzniká tiež, [. . .] ak senát nasledujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu (správneho kolégia Najvyššieho súdu) sa dostáva do rozporu s právnym názorom ojedinele vysloveným v inom rozhodnutí senátu, ktorý túto ustálenú rozhodovaciu činnosť nenasledoval a ani predpísaným spôsobom neinicioval jej zmenu (práve predložením veci veľkému senátu).

41. Uvedená situácia nastala aj v práve súdenej veci, keď senát č. 6 správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to celkom otvorene (bod 28 rozsudku sp. zn. 6 Sžrk 12/2018 z 24. júla 2019), sám nerešpektoval povinnosť podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP a to pri existencii jednoznačne ustálenej rozhodovacej praxe (minimálne) vo veciach katastrálneho konania (nota bene tiež vo veciach tých istých účastníkov konania, akí sú v tejto veci), ktorú sám identifikoval: „Kasačný súd nemôže opomenúť, že v danom prípade dospel k rozdielnemu záveru, ako už bol vyslovený vo veciach totožných účastníkov o zhodných právnych otázkach, a to v jeho rozsudkoch sp.zn. 10Sžrk/13/2018 a 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra 2018, ako aj sp.zn. 10Sžrk/10/2018, sp.zn. 10Sžrk/5/2018 a sp.zn. 10Sžrk/4/2018 zo dňa 30. januára 2019, sp.zn. 3Sžrk/5/2018 zo dňa 17. apríla 2019, sp.zn. 10Sžrk/22/2018 zo dňa 30. apríla 2019, sp.zn. 4Sžrk/8/2018 a sp.zn. 4Sžrk/11/2018 zo dňa 13. mája 2019, v ktorých sa priklonil k riešeniu

42. Právny názor, a to minoritný, pokiaľ ide o existujúcu ustálenú rozhodovaciu prax, vyslovený senátom č. 6 správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Sžrk 12/2018 (aiv rozhodnutí sp. zn. 6 Sžrk 6/2020) preto s ohľadom na postuláty uvedené v citovanom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu neaktivuje povinnosť teraz vo veci konajúceho senátu Najvyššieho správneho súdu na predloženie veci do veľkého senátu a to aj napriek tomu, že v danej veci ide o kasačnú záväznosť zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú bol správny súd povinný rešpektovať.

českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Afs 54/2007 z 26. augusta 2008). Ústavný súd teda vyslovil základnú požiadavku, keď je potrebné vec predložiť veľkému senátu, ale detaily a nuansy tejto požiadavky (zatiaľ) ponechal nezodpovedané. 44. Ústavný súd osobitne nepracoval ani s otázkou, či aj opozitné rozhodnutie, ktoré bolo samo prijaté v rozpore s povinnosťou predložiť vec veľkému senátu, predstavuje také rozhodnutie, od ktorého záverov sa je možné odkloniť len cestou rozhodnutia veľkého senátu. V už citovanom náleze sp. zn. II. ÚS 139/2021 v tejto súvislosti Ústavný súd len uviedol, že „požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti (IV. ÚS 46/2012).“ (bod 31).

46. Možnosť zmeniť právny názor na vec (a pokyn správnemu súdu nižšej inštancie a správnym orgánom) nie je vylúčená ani na základe tej skutočnosti, že v prípade rozsudku sp. zn. 6 Sžrk 12/2018 ide o rozhodnutie vydané práve v tejto istej veci.

III. C

Naviac v danom prípade, keďže odvolanie bolo podané včas, prebehne samotné odvolacie konanie a v závislosti od jeho výsledku bude následne rozhodnuté o osude prvostupňového správneho rozhodnutia. 48. Výrok kasačného súdu o zmene napadnutého rozsudku sa tak týka všetkých výrokov napadnutého rozsudku, teda ako výroku o zamietnutí žaloby, tak aj výroku o jej odmietnutí, ako aj výroku o trovách konania.

50. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnej sťažnosti vyhovel spôsobom podľa § 462 ods. 2 SSP, pričom dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku správneho súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný bude preto povinný považovať odvolanie podané sťažovateľkou proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, Odboru opravných prostriedkov, z 13. novembra 2015 č. V 5473/2015, za podané včas a vysporiada sa s jej argumentmi uvedenými v odvolaní.

52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1, keď žalobkyňa (sťažovateľka) bola v konaní pred kasačným súdom úspešná a rovnako uspela v konaní ako celku, keď jej žalobe bolo vyhovené. Žalovaný nemal v konaní úspech. Kasačný súd rovnako nezistil splnenie podmienok podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 2 SSP, keď ďalším účastníkom konania nebola v konaní uložená žiadna

V Bratislave dňa 28. augusta 2023