5Svk/14/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: R. G., nar. XX. J. XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Terézia Ďatková, so sídlom Moyzesova 28, 010 01 Žilina, IČO: 42346495, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ V. G., nar. X. T. XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX S., zastúpená advokátkou: JUDr. Terézia Ďatková, so sídlom Moyzesova 28, 010 01 Žilina, IČO: 42346495, IČO: 42346495, 2/ L. G., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX S., zastúpená: Advokátska kancelára JUDr. Halagan, s. r. o., so sídlom Framborská 21, 010 01 Žilina, IČO: 50626329; a za účasti: prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 56 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného UPo-3/2020-Ma zo dňa 20. marca 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/44/2020-156 z 28. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. II. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

súdom. V uvedenej zmluve bolo deklarované, že žalobca má voči predávajúcim pohľadávku, ktorú títo zdedili ako dlh voči žalobcovi, a následne dojednané, že kúpna cena sa v plnej výške započítava proti tejto pohľadávke žalobcu.

3. Dňa 11. decembra 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina proti tomuto rozhodnutiu protest pod č. Pd 264/19/5511-4, a to na podnet ďalšej účastníčky konania 2/. Argumentoval, že právna úprava od 1. septembra 2009 už nedovoľuje rozhodnúť len o časti návrhu na vklad, resp. vklad povoliť len čiastočne, ako sa tomu stalo v tejto veci.

vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, ktorej obsahom môže byť viac právnych úkonov. Uvedené ustanovenie teda požaduje zosúladenie návrhu na vklad s predloženou zmluvou. 5. Na odvolanie žalobcu a ďalšej účastníčky konania 1/ žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora a zamietol toto ich

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Prevod vlastníckeho práva maloletými predávajúcimi podliehal schváleniu súdom, ktorý nebol v čase podania návrhu na vklad daný, a preto bol návrh na vklad zatiaľ podaný iba vo vzťahu k ďalšej účastníčke konania 2/ a v ostatnom rozsahu kúpnej zmluvy bude podaný neskôr.

Ide o dve rôzne zmluvy spísané na tej istej listine. Nebolo by spravodlivé požadovať, aby žalobca s podaním návrhu na vklad musel čakať na rozhodnutie poručenského súdu, a nie je možné ani predvídať, kedy a ako tento súd rozhodne. Ustanovenie § 30 ods. 5 KatZ treba vykladať tak, že návrh na vklad musí pojať všetky platné právny úkony obsiahnuté v predloženej zmluve, a to v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka (separabilita právnych úkonov).

konania. Svoj rozsudok správny súd odôvodnil nasledovne: - odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora, v spojení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považoval za dostatočné, pričom správne orgány poukazovali na ustanovenia § 31 ods. 3 a § 30 ods. 5 KatZ; - poukázal (zhodne so správnymi orgánmi) na § 30 ods. 5 KatZ, na dispozičnú zásadu vzťahujúcu sa na vkladové konanie, no aj na jej obmedzenie a na súvisiacu odbornú spisbu a dôvodovú správu, podľa ktorých do prijatia znenia § 30 ods. 5 KatZ v súčasnom znení bolo možné v návrhu na vklad obmedziť okruh právnych úkonov v predloženej zmluve, ktoré sa mali zavkladovať, a ostatné by ostali nezavkladované; vzhľadom na problémy spojené s takýmto pravidlom však zákonodarca právny režim zmenil a od 1. októbra 2018 (novela vykonaná zákonom č. 212/2018 Z. z.) prikázal, aby všetky právne úkony z predloženej zmluvy boli pojaté do návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, ak tieto úkony takému vkladu

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca a ďalšia účastníka konania 1/ (ďalej aj „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. 10. Sťažovatelia kasačnú sťažnosť odôvodnili nasledovne: - poukázali na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, na ktoré správny súd nereflektoval; § 30 ods. 5 KatZ ako procesnoprávnu normu je potrebné vykladať v spojitosti s ním; - zopakovali, že právny úkon medzi nimi a ďalšou účastníčkou konania 2/ je platný; na tej istej listine boli spísané oddeliteľné (rôzne) zmluvy; - účelom § 30 ods. 5 KatZ nebolo účastníkov zmluvy nútiť podávať návrh na vklad k neplatným právnym úkonom. 11. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovatelia navrhli zmeniť napadnutý rozsudok správneho súdu a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, ako aj priznať im trovy konania. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 13. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. 14. Ďalšia účastníčka konania 2/ považovala kasačnú sťažnosť tiež za nedôvodnú a zdôraznila, že s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR mohli správne orgány postupovať iba v rozsahu, aký ustanovuje § 30 ods. 5 KatZ. Správny orgán nemal dôvod posudzovať vkladuschopnosť predloženej zmluvy s ohľadom na § 41 Občianskeho zákonníka. 15. Podaním doručeným 18. marca 2024 sťažovatelia poukázali na judikát č. R 81/2014 (sp. zn. 6 Sžo 229/2010).

16. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 11. apríla 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Úvodom musí kasačný súd zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu považuje za výstižné a plne sa s ním a so závermi správneho súdu stotožňuje.

20. Kasačný súd poukazuje na to, že § 30 ods. 5 KatZ predstavuje jasnú zákonnú licenciu pre orgán katastra nehnuteľností, ako to tvrdí aj ďalšia účastníčka konania 2/. Ak navrhovateľ nepojme do návrhu na vklad všetky právne úkony z predloženej zmluvy, ktoré samy o sebe vkladu podliehajú (podľa § 28 ods. 1 a 2 KatZ), orgán katastra nehnuteľností nemôže takýto návrh považovať za perfektný, ale práve naopak, zákon mu ukladá povinnosť tento nedostatok odstraňovať pod hrozbou zastavenia konania o návrhu na vklad podľa § 31b ods. 1 písm. f)

Takáto modifikácia je možná len novým hmotnoprávnym dojednaním, a to osobitne preto, že vo fáze po uzavretí zmluvy počas vkladového konania účelom tohto konania nie je skúmanie zmeny obsahu vôle zmluvných strán, ale výlučne skúmanie vkladuschopnosti posudzovanej zmluvy. Ak chcú zmluvné strany modifikovať svoju vôľu v hmotnoprávnom slova zmysle, môžu si medzi sebou dojednať nové hmotnoprávne usporiadania ich vzťahov a iniciovať nové vkladové konanie, a to i využitím postupu uvedeného v sťažovateľmi predloženom judikáte sp. zn. 6 Sžo 229/2010. Pokiaľ teda sťažovatelia týmto judikátom argumentujú, mýlia sa: citované rozhodnutie rieši situáciu zmeny hmotnoprávnych pomerov (odstúpenia od zmluvy ako inštitútu hmotného práva počas vkladového konania), nie modifikáciu hmotnoprávnych dojednaní procesným úkonom, a to návrhom na vklad práva do katastra nehnuteľností.

hmotnoprávna argumentácia sťažovateľov správna. Sťažovatelia sa však mýlia v procesnoprávnom aspekte ich argumentácie. Zámerom zákonodarcu bolo podrobiť vkladu do katastra nehnuteľností všetky vkladu podliehajúce právne úkony z predloženej zmluvy bez ich oddeľovania, s ohľadom na jednak interpretačné problémy spojené s dovtedajšou praxou, no i s ohľadom na rešpekt k prejavenej vôli zmluvných strán v jej celku.

Uvedenú hodnotu chráni aj ustanovenie § 31 ods. 3 KatZ v znení po novele vykonanej zákonom č. 304/ 2009 Z. z. 25. Preto § 30 ods. 5 KatZ nie je v hodnotovej kolízii s § 41 Občianskeho zákonníka: uvedené ustanovenia adresujú odlišné situácie. Kým § 41 Občianskeho zákonníka zachováva (sanuje) čo možno najviac vôľu účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (netreba však opomínať podmienku separability s ohľadom na celkový charakter právneho úkonu a okolnosti a vôľu účastníkov právneho úkonu v tomto ustanovení vymedzenú a požadovanú), tak § 30 ods. 5 KatZ na účely prenesenia súkromnoprávne prejavenej vôle do verejnoprávnej evidencie bezvýhradne trvá na rešpektovaní takejto vôle vcelku. V tomto smere vôbec nie je možné vylúčiť, že by posudzovaná kúpna zmluva neobstála ani v kontexte § 41 Občianskeho zákonníka práve s ohľadom na skúmanie podmienky separability, teda či by ďalšia účastníčka konania 2/ vstúpila do právneho vzťahu so sťažovateľmi, nebyť toho, že by do tohto vzťahu vstúpili jej maloleté deti. Skúmanie takejto separability však v žiadnom prípade nie je v kompetencii orgánu katastra nehnuteľností.

no zmluvné strany túto vôľu zmenili a v rámci vkladového konania (v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom konaní) túto skutočnosť oznámili správnemu orgánu rozhodujúcemu o návrhu na vklad alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení konania o návrhu na vklad, bolo potrebné na túto skutočnosť zo strany príslušného správneho orgánu prihliadať. (FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. § 30 [Účastníctvo vo vkladovom konaní, začatie vkladového konania, disponovanie návrhom na vklad, oznámenie o návrhu na vklad, prílohy návrhu na vklad, predmet návrhu na

28. V tomto smere považuje preto kasačný súd argumentáciu sťažovateľov za účelovú, keďže účastníci by nemuseli mať záujem vstúpiť do hmotnoprávneho vzťahu, ak by sa mal udiať iba medzi sťažovateľmi a ďalšou účastníčkou konania 2/. Preto neobstojí argument sťažovateľov, že vlastne išlo o dve oddeliteľné zmluvy len spísané v tom istom listinnom dokumente.

29. Už len na záver je potrebné uviesť, že argumentáciu sťažovateľov v tom smere, či orgán katastra nehnuteľností môže alebo nemôže skúmať platnosť právneho úkonu, nie je v tejto veci rozhodná, pretože sťažovatelia podali na tento orgán procesne neperfektný návrh.