5Svk/14/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200369.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-7S/122/2020
- IČS
- 7020200369
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa) L. X., B.. XX. T. XXXX, O.. X. H. XX, XXX XX W., právne zastúpený: Mgr. Ing. Peter Holéczy, so sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 3004/2020, ČRZ: 3069/2020 zo dňa 7. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/122/ 2020-50 zo dňa 16. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým uznesením Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) podľa § 98 ods.1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol ako oneskorene podanú správnu žalobu zo dňa 20. mája 2020 (doručenú správnemu súdu dňa 21. mája 2020), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaKE 3004/2020, ČRZ: 3069/2020 zo dňa 7. januára 2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako aj oslobodenia od súdneho poplatku. 2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právny rámec § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), podľa ktorého proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 3. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18. januára 2020, pričom 15-dňová lehota na podanie správnej žaloby začala plynúť dňa 19. januára 2020. Následne dňa 30. januára 2020 žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, pričom od tohto dňa prestala plynúť lehota na podanie správnej žaloby, a to až do 14. marca 2020, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného č.
KaKe 7981/2020 ČRZ: 34407/2020 zo dňa 10. marca 2020 o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci v konaní o prejednávanej správnej žalobe. 4. Sumárne preto správny súd dospel k záveru, že 15-dňová lehota na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu začala plynúť 19. januára 2020, pričom prestala plynúť od 30. januára 2020 do 14. marca 2020, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného číslo spisu: KaKe 7981/2020 ČRZ: 34407/2020 zo dňa 10. marca 2020 o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Keďže žalobcovi 14. marca 2020 skončilo prerušenie plynutia lehoty a vzhľadom na to, že na podanie správnej žaloby pred prerušením plynutia lehoty mu uplynulo 11 dní z 15-dňovej lehoty, koniec lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na deň 18. marca 2020. Na základe uvedeného preto správny sud dospel k záveru, že žalobca podal správnu žalobu oneskorene, konkrétne dňa 21. mája 2020, a teda po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia. 5. Správny súd záverom zdôraznil, že na uvedenom nemení nič ani prijatie zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 27. marca 2020. Keďže lehota na podanie správnej žaloby uplynula už 18. marca 2020, teda ešte pred účinnosťou uvedeného zákona, správny súd argumentáciu ohľadom spočívania lehôt od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 vyhodnotil ako nedôvodnú.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia účastníkov
6. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas a vo vlastnom mene (bez právneho zástupcu) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.1 písm. g/, v ktorej navrhol, aby kasačný súd odpustil sťažovateľovi zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby s poukazom na § 122 CSP a aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu v plnom rozsahu. Rovnako žiadal, aby kasačný súd odpustil sťažovateľovi prípadné zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti a žiadal aj o odpustenie poplatku za podanie kasačnej sťažnosti a odpustenie poplatku za podanie správnej žaloby. 7. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie nerozporoval, že došlo skutočne k oneskorenému podaniu správnej žaloby v predmetnej veci, pričom poukázal na rozhodnutia správneho súdu, ktoré napadol kasačnou sťažnosťou (7S/123/2020 a 7S/124/2020). Uviedol, že k zmeškaniu lehoty na podanie správnej žaloby došlo v dôsledku skutočnosti, že sa spoliehal na svojho právneho zástupcu, že podá správnu žalobu včas. V tomto kontexte naznačoval, že právny zástupca nehájil jeho záujmy, ale že nepriamo zastupoval žalovaného a mal záujem, aby podaná správna žaloba bola odmietnutá. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie správneho súdu mu bolo doručené jeho právnym zástupcom až dňa 20. februára 2024 (v ďalšej časti kasačnej sťažnosti uvádza aj dátum 22. februára 2024), a to napriek tomu, že právny zástupca s obsahom napadnutého uznesenia bol oboznámený už odo dňa 1.februára 2024. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ neformuloval žiadny zákonný dôvod podania kasačnej sťažnosti, pričom jeho argumentácia bola založená na tvrdení, že zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby zavinil právny zástupca sťažovateľa svojim konaním. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
III. Právne závery kasačného súdu
9. Najvyšší správny súd SR, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2
SSP zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP). 10. Následne preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 455 a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
11. Kľúčovou právnou otázkou, ktorú musel kasačný súd zodpovedať bolo, či sťažovateľova argumentácia uvedená v podanej kasačnej sťažnosti je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu o oneskorenosti podania správnej žaloby zo strany žalobcu, v čoho dôsledku správny súd túto správnu žalobu odmietol.
12. Kasačný súd hneď na úvod svojho právneho posúdenia musí konštatovať, že sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti relevantne nespochybňujú prijaté závery správneho súdu. Je zrejmé, že sťažovateľ vo svojej podstate nerozporuje pravdivosť úvah správneho súdu, ktorý vyčerpávajúco ozrejmil časový sled výpočtu a samotného vyhodnotenia otázky, či správna žaloba bola podaná včas. Namiesto toho aby sťažovateľ uvádzal argumentáciu, ktorá by smerovala proti odôvodneniu napadnutého uznesenia správneho súdu, sťažovateľ ukázal snahu ospravedlniť nepodanie správnej žaloby včas tým, že za oneskorené podanie správnej žaloby nesie zodpovednosť právny zástupca sťažovateľa Mgr.
Ing. Peter Holéczy, pričom naznačil, že právny zástupca v rámci konania nepostupoval v súlade so záujmami sťažovateľa v čoho dôsledku došlo k vzniku uvedenej situácie. Poukázal pritom na fakt, že právny zástupca Mgr. Ing. Peter Holéczy poskytoval sťažovateľovi právne služby na základe rozhodnutia žalovaného, čo má vytvárať možnú angažovanosť právneho zástupcu v prospech žalovaného.
13. Kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na premet prieskumu v rámci daného správneho súdneho konania. V predmetnej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného č. KaKE 3004/2020, ČRZ: 3069/2020 zo dňa 7. januára 2020, voči ktorému sťažovateľ podal správnu žalobu. Následne správny súd po štúdiu spisového materiálu ako podkladu pre vydanie rozhodnutia zistil, že v rámci konania nebola splnená podmienka včasnosti podania správnej žaloby ako jedna zo základných procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby správny súd mohol konať vo veci samej. Ako už kasačný súd naznačil, správny súd podrobne opísal postup, ktorým dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. S týmto právnym posúdením sa kasačný súd plne stotožňuje, pričom nepovažuje za nevyhnutné venovať svoju pozornosť ďalšiemu skúmaniu tejto časti odôvodnenia uznesenia správneho súdu, keďže ani sám sťažovateľ nespochybňuje správnosť uvedených prijatých záverov.
14. Vo vzťahu k argumentácií ohľadom možného pochybenia právneho zástupcu sťažovateľa kasačný súd uvádza, že nie je jeho úlohou hodnotiť vzťah a nastavenie spolupráce medzi sťažovateľom a jeho právnym zástupcom. Kasačná sťažnosť ako mimoprávny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu správneho súdu, pričom úlohou kasačného súdu je v súlade so sťažnostnými bodmi preskúmavať, či správny súd nesprávnym právnym posúdením, alebo nesprávnym procesným postupom neukrátil účastníka konania na jeho právach. Sťažovateľ formuloval ako dôvod podania kasačnej sťažnosti ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci. Svoju argumentáciu však nijako nerozvinul, a preto kasačný súd nevzhliadol dôvod, aby prisvedčil návrhu sťažovateľa, a tak zrušil napadnuté rozhodnutie správneho súdu. 15. Ďalej sťažovateľ (odvolávajúc sa na vyššie uvedené okolnosti) nepriamo formuloval návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. Kasačný súd uvádza k tomuto návrhu, že dĺžku lehoty na podanie správnej žaloby v uvedenom prípade upravuje
osobitný právny predpis zákon č. 327/2005 Z. z., konkrétne jeho ustanovenie § 10 ods. 5. Tento zákon explicitne neupravuje, či možno odpustiť zmeškanie uvedenej 15-dňovej lehoty. 16. Keďže zákon č. 327/2005 Z.z. neobsahuje komplexnú úpravu, samotné náležitosti, ako aj procesné podmienky, ktoré musia byť splnené pri podaní správnej žaloby sú odvodené analogicky podľa ustanovení všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl.
SSP, pričom podstatným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe je § 181 ods. 4 SSP, podľa ktorého: „Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť“. Z uvedeného je možno preto prísť k záveru, že podstatné náležitosti správnej žaloby musia byť aj v danej veci splnené, a teda, nemožno jej oneskorené podanie odpustiť.
17. Obiter dictum kasačný súd uvádza, že aj prípade, ak by neprihliadal na analogickú aplikáciu § 181 ods. 4 SSP, a teda by pripustil, že je oprávneným postupom požadovať odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 70 SSP, či sťažovateľom argumentovaného ustanovenia § 122 CSP, je potrebné uviesť, že ani po prijatí tohto výkladu sťažovateľ nesplnil predpoklady možnej nárokovateľnosti odpustenia zmeškania lehoty, keďže obe právne úpravy vyžadujú existenciu ospravedlniteľného dôvodu pre odpustenie zmeškania lehoty a rovnako je nevyhnutné podať návrh do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Kasačnému súdu pritom nie je zrejmá existencia ospravedlniteľného dôvodu, ktorý je dlhodobo judikatúrou najvyšších súdnych autorít ustálený ako okolnosť, ktorá má svoj pôvod mimo vôle účastníka konania, pričom môže ísť napríklad o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné komplikácie, náhle ochorenie, s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/20/2021 zo dňa 24. augusta 2022). 18. Rovnako nie je preukázané, že by po odpadnutí ospravedlniteľného dôvodu do 15. dní tento návrh sťažovateľ podal, keďže nepriamo tento návrh kasačný súd abstrahuje až z kasačnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal dňa 1. marca 2024. Preto ani pri prijatí tohto výkladu kasačný súd nemá za to, že je možné zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby za danej situácie odpustiť. 19.
Keďže kasačná sťažnosť bola podaná sťažovateľom včas, jeho návrh na prípadne odpustenie zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako neopodstatnený a vzhľadom na znenie § 443 ods. 5 SSP rovnako nevykonateľný.
20. Kasačný súd obdobne ako bezpredmetné vyhodnotil návrhy na odpustenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby a kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľ je od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený.
21. Vzhľadom na uvedené postupoval kasačný súd podľa § 461 SSP a nedôvodnú kasačnú sťažnosť zamietol. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný a na postup podľa § 168 SSP nevidel dôvod.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. júla 2024