5Svk/14/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Poprad, so sídlom Mnoheľova 833/26, Poprad, proti žalovanému: Obec Spišská Teplica, so sídlom Obrancov mieru 454, Spišská Teplica, zastúpeného advokátskym spoločenstvom Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, za účasti ďalšieho účastníka konania: N.. L. O., nar. XX. H. XXXX, bytom T. XXXX/XX, L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu žalovaného č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21. júna 2022, vo veci nesprístupnenia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/67/2022 zo dňa 29. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok III. rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/67/2022 zo dňa 29. júla 2024 o priznaní nároku na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému zrušuje a vec v tejto časti vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. II. Vo zvyšnej časti sa kasačná sťažnosť žalovaného zamieta. III. Žiaden z účastníkov kasačného konania vo vzťahu k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalovaného nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám" alebo ,,infozákon") požiadal o sprístupnenie informácie, konkrétne žiadal: ,,1. Kópie povolení na zvláštne užívanie komunikácií v katastrálnom území obce U. O. za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022), a) povolenia, ktoré vydal správny orgán obec Spišská Teplica (IČO:00326534) za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022) a b) povolenia za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022), ktorých účastníkom konania (napr. žiadateľom) bola obec Spišská Teplica (IČO:00326534)."

Akcentoval, že flagrantným znakom obštrukčných žiadostí, charakteristickým pre zneužitie práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada všetko, pričom v žiadosti o informácie významne ustupuje kvalita informácie pred jej požadovaným rozsahom.

Uviedol, že povinná osoba posúdila žiadosť o poskytnutie informácií podľa obsahu a odmietla ju, pretože sa nejedná o žiadosť o poskytnutie informácie. Z obsahu žiadosti ani jednoznačne nevyplýva, akú konkrétnu informáciu žiadateľ požaduje sprístupniť. Ďalej dôvodí, že žiadateľ sa snaží svojou žiadosťou, ktorá nie je jedinou žiadosťou adresovanou povinnej osobe, výlučne zamestnať orgán verejnej moci svojimi požiadavkami, ktorých cieľom nie je získanie konkrétnej informácie, ale práve opakované zamestnanie povinnej osoby vyhľadávaním dokumentov, triedením dokumentov a informácií v nich obsiahnutých, a v neposlednom rade i následným anonymizovaním údajov. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/27/2013 zo dňa 24.09.2014 a konštatoval, že povinná osoba nie je povinná informácie pre žiadateľa spracúvať, vytvárať alebo transformovať do požadovanej formy, je však povinná za predpokladu, že s nimi disponuje, takéto informácie primerane poskytnúť v takej forme a rozsahu, aké sú jej k dispozícii za súčasného dodržania predpokladu, že disponuje všetkými zákonnými alebo osobitnými oprávneniami na sprístupnenie informácie žiadateľovi.

Prokurátor navrhol predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Rozhodnutím číslo SPT-230/2022-008 zo dňa 20.10.2022 starosta obce Spišská Teplica protestu prokurátora nevyhovel.

5. Žalobou doručenou dňa 28.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd") napadnutým rozsudkom sp. zn. PO-2S/ 67/2022 zo dňa 29.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

súd. 7. Správnemu súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žiadateľ požadoval síce obsahovo náročnejšie informácie za dlhšie časové obdobie, preto vyhotovenie požadovaných fotokópií a prípadnej anonymizácie mohlo byť časovo náročné, ale nie nemožné.

informáciám. Správny súd uviedol, že základné dôvody, pre ktoré správny orgán a žalovaný nesprístupnili požadované informácie ďalšiemu účastníkovi konania, sa správny súd nedozvedel z preskúmavaných rozhodnutí, ale až z vyjadrenia k podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo vo vyjadreniach k samotnej žalobe. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, a to predovšetkým v prípade, ak sa nesprístupnia informácie z dôvodu zneužitia práva na prístup k nim.

9. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného, spočívajúcu v nesprístupnení požadovaných informácií za strany žalovaného prácnosťou vytvorenia požadovaných informácií, nutnosťou ich vyhľadávania, kopírovania, anonymizovania a celkovej časovej náročnosti správny súd uviedol, že žalovaný mal tieto skutočnosti uviesť v napadnutom rozhodnutí, respektíve v prvostupňovom rozhodnutí a aspoň orientačne mal kvalifikovať, aká by bola časová náročnosť. Namiesto toho žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal len všeobecné skutkové okolnosti, ktoré vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií neboli relevantné a správne orgány tak žiadosť o sprístupnenie informácií ďalšieho účastníka konania odmietli bez riadneho odôvodnenia s prípadnou aplikáciou zákazu zneužitia práva.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Alternatívne sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd žalobu zamietne. 11. Sťažovateľ sa vo všeobecnosti nestotožnil s vyhodnotením správneho súdu týkajúcim sa všetkých súvisiacich okolností, keď sám správny súd konštatoval, že žiadateľ požadoval obsahovo náročnejšie informácie za obdobie 3 a pol roka, čo síce môže byť časovo náročné, nie však nemožné.

relevantné. Sťažovateľ sa z rozhodnutia správneho súdu pritom nedozvedel, prečo jeho odôvodnenie správny súd posúdil ako nerelevantné. 12. Sťažovateľ má tiež za to, že správny súd nesprávne rozhodol o trovách ďalšieho účastníka konania, keď zákon (§ 170 písm. c) SSP) v prípade žaloby prokurátora priamo nepriznáva právo na náhradu trov konania a v zmysle právnej kvalifikácie je možné aj ,,ďalšieho účastníka" považovať za ,,účastníka" konania. Právna úprava vymedzená v § 170 písm. c) SSP sa podľa názoru sťažovateľa vzťahuje na všetkých účastníkov konania.

zastavil. Vyhovením žalobe podľa sťažovateľa správny súd iba posmelil ďalšieho účastníka konania, aby naďalej vykonával svoje právo na informácie šikanóznym spôsobom a prehĺbil pochybnosti sťažovateľa v právnu ochranu pred zneužívaním práva na informácie.

SSP zamietol. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaniach zo dňa 14.02.2025, 03.03.2025 a 14.03.2025. Kasačnú sťažnosť navrhol ako zjavne nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

19. Kasačný súd na úvod skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorej dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie tiež, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neučinil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol, ale ju vecne preskúmal.

Inštitút zneužitia práva na informácie nie je legislatívne upravený v?infozákone, ani v?inom právnom predpise, je však odvoditeľný z?ústavných princípov Slovenskej republiky (článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a?právny štát a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a?ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou) a?potvrdený rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Preto je uplatniteľný pri výklade a?aplikácii infozákona aj bez výslovnej zákonnej úpravy. Vo všeobecnosti býva definovaný ako konanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený, pričom osobitným druhom zneužitia práva je šikanózny výkon práva, spočívajúci vo výkone práva so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, IV. ÚS 4257/ 16 zo dňa 05.12.2017). V?kontexte ústavou garantovaného práva na informácie má byť tento

Zneužití práva na?informace, Správní právo, číslo 6/2019, s. 328 - 341). 22. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje dostatočná miera odôvodnenia ich rozhodnutí tak, aby ďalší účastník konania, prípadná verejnosť, ako i súdy mohli nezaujate a objektívne posúdiť dôvodnosť odmietnutia práva na prístup k informáciám. Základné dôvody, pre ktoré ďalšiemu účastníkovi neboli požadované informácie sprístupnené, boli žalovaným ozrejmené až následne, v priebehu konania o proteste prokurátora a v priebehu správneho súdneho konania.

Správne orgány vo svojich rozhodnutiach nepresvedčili kasačný súd o tom, že ďalší účastník konania zneužíval svoje právo na prístup k informáciám. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, okrem odkazu na prípadnú judikatúru, sú všeobecné, neurčité, a bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre dané závery. Dá sa i konštatovať, že v nich absentuje akákoľvek relevantná správna úvaha.

. . Len posúdením tak individuálnej žiadosti ako aj komplexu žiadostí môže povinná osoba riadne zhodnotiť naplnenie objektívnej stránky zneužitia práva (konanie žiadateľa v?rozpore s?účelom Infozákona) a?subjektívnej stránky zneužitia práva (vôľa žiadateľa konať v?rozpore s?účelom Infozákona a spôsobiť ujmu povinnej osobe).

Podľa názoru kasačného súdu je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a?kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a?stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a?ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v?prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly, ako aj vzťah informácií k?výkonu verejnej moci. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a?priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej osoby o?odmietnutí informácií z?dôvodu zneužitia práva musí byť s?poukazom na uvedené indície a?dôkazy dôkladne odôvodnené." Správne v bode 38 preskúmavaného rozsudku správny súd uviedol, že požiadavka na dôsledné odôvodnenie rozhodnutia by mohla byť v tomto prípade splnená, ak by prvostupňový správny orgán, ako aj sťažovateľ vo svojich rozhodnutiach aspoň orientačne

24. Sťažovateľ právne posúdenie správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vo všeobecnosti ako i vo vzťahu k nedostatočnému vysporiadaniu sa s absenciou informácií o zneužití práva ďalším účastníkom konania relevantnou právnou argumentáciou v kasačnej sťažnosti relevantne nespochybnil, čoho dôsledkom je nedôvodnosť uvedenej sťažnostnej námietky sťažovateľa.

Takisto riešením sťažovateľom namietanej prácnosti a časovej náročnosti vyhľadávania požadovaných informácií nemôže byť rozhodnutie o ich nesprístupnení s absentujúcim náležitým odôvodnením postupu správneho orgánu. V prípade časovej náročnosti vyhľadania informácie zákonodarca upravil už zmienený inštitút predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie alebo umožnil povinnej osobe dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie, ktorý by mohol byť pre ňu časovo menej náročný.

27. Kasačný súd však musí prisvedčiť sťažnostnej námietke sťažovateľa smerujúcej voči výroku č. III napadnutého rozsudku, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi priznaný voči sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania napriek tomu, že SSP v osobitných prípadoch podľa §170 písm. c) SSP žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznáva a to konkrétne v prípade, že konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. V zmysle právnej kvalifikácie a ustálenej súdnej praxe je možné aj ďalšieho účastníka považovať za účastníka konania (§ 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a) SSP) a osobitná právna úprava vymedzená v § 170 písm. c) SSP sa preto vzťahuje na všetkých účastníkov konania, vrátane ďalšieho účastníka. Keďže prejednávaná vec bola začatá na podklade žaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, správny súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať § 170 SSP.

29. K sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že námietku pod cit. ustanovením žalovaný nevymedzil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi, a preto ju nebolo možné preskúmať.

V prokurátorom podanej správnej žalobe, ako i v kasačnej sťažnosti sťažovateľa, bol žalovaný (a zároveň sťažovateľ) uvedený správne ako obec Spišská Teplica. S týmto účastníkom konania správny súd i konal. Samotné správne súdne konanie v dôsledku nesprávneho označenia žalovaného v napadnutom rozsudku správneho súdu neviedlo k ukráteniu práv účastníkov konania a sťažnostná námietka v uvedenom znení nebola ani vznesená.

Totožne postupoval kasačný súd i v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžik 5/2020 (viď bod 59 rozsudku zo dňa 31.03.2022 publikovaného v Zbierke stanovísk a?rozhodnutí NSS SR č. 2/2022, ročník: I.), aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Svk/1/2025.

V Bratislave dňa 29. januára 2026