5Svk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu (spravodajca) JUDr. Petry Príbelskej PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š.L. P. XX, L., zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Nám. slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/ 3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, Bratislava, a pribratých účastníkov konania: 2/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 4/ W.. I. C., bytom G. K. X, L., 5/ G. E., bytom I. X, L. a 6/ G. Q., bytom G. K. X, L. , o správnej žalobe zo dňa 28.09.2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 24780/2017/SV/B66367 zo dňa 03.10.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/222/ 2017-466 zo dňa 02.06.2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

SV/66367 zo dňa 03.01.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU-NR-OVBP2-2017/023309-9 zo dňa 12.07.2017 (ďalej aj len „stavebné povolenie“). Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom, spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebného objektu Stáčacia a prečerpávacia stanica v rámci prevádzkových súborov Technologické zariadenia a potrubia, Elektrické rozvody a Meranie a regulácia.

Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP).

poriadku. 5. Stavebný zákon v § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01.03.2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

životného prostredia SR a vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (právoplatné dňa 18.01.2017) a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska.

8. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie síce obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti bol krajský súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 12.07.2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

vyššie uvedeného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti takejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd uviedol, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvom životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré posúdilo navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Toto stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017 a je záväzné tak pre orgány verejnej správy (podľa § 40 Správneho poriadku) ako aj pre konajúce správne súdy v súlade s § 135 ods. 1 SSP. Prípadné preskúmanie rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní prichádza do úvahy iba v rámci samostatného súdneho konania, nie však v rámci toho predmetného, ktorého predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného o odvolaní voči stavebnému povoleniu.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“).

Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22.07.2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z. s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000- 02436 dňa 14.01.2016. Z tohto osvedčenia krajský súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v § 32 ods. 2 Stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra, čo potvrdilo samotné mesto vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa

Do uvedeného dátumu boli v územnom pláne Mesta Nitra uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“. 12. Podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

14. K námietke uvedenej v bode III.2 žaloby krajský súd konštatoval, že je nedôvodná a to s ohľadom na skutočnosť, že s rovnakou námietkou žalobcu vznesenou v odvolaní zo dňa 02.08.2017 voči stavebnému povoleniu sa už žalovaný riadne vysporiadal.

Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu i riadne zdôvodnil, pričom poukázal najmä na to, že predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné napojenie. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a s. a riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenskou správou ciest.

Z § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. Z uvedenej prílohy vyplýva, že pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota bez limitu, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V tomto zmysle postupoval aj príslušný správny orgán ktorým bol Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28.12.2015), v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude

17. V súvislosti s námietkou vymedzenou v bode vyššie je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom je ako užívateľ uvedená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a v ktorom vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení.

18. Pre konanie vo veci vedenej pod sp.zn. 11S/222/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 03.10.2017, resp. i v čase vydania stavebného povolenia zo dňa 12.07.2017, existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08.10.2015 vydané v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28.12.2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14.12.2015.

20. V bode 53 napadnutého rozsudku krajský súd vymedzil námietky žalobcu ktoré však vzniesol až po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti a preto na ne nebolo možné prihliadnuť a krajský súd sa nimi ďalej nezaoberal.

22. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca ako sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP (v kasačnej sťažnosti asi nedopatrením dvakrát uvedený ten istý kasačný dôvod podľa písm. g/, avšak z ďalšieho textu vyplýva, že dôvodom podanej kasačnej sťažnosti mal byť aj nesprávny procesný postup krajského súdu ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa písm. f/) a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods.1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

24. Poukázal aj na novú skutočnosť týkajúcu sa W.. T. J., C., ktorý bol ako bývalý prednosta Okresného úradu v Nitre vymenovaný do funkcie prokuristu spoločnosti MH Invest s.r.o., v dôsledku čoho mal za to, že v prvom stupni rozhodoval neoprávnený správny orgán z dôvodu predpojatosti.

nebola. Sťažovateľ namietal, že postupom ktorý zvolil žalovaný, došlo k preskočeniu územného konania, ktoré malo predchádzať vyvlastňovaciemu a stavebnému konaniu. 26. Mal za to, že účelom § 32 ods. 2 Stavebného zákona je oslobodiť vybudovanie strategického parku a prípravu územia na jeho realizáciu, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, od územného rozhodnutia, avšak iba ak priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využívanie vyplýva z územného plánu obce alebo zóny.

28. Sťažovateľ nesúhlasil s posúdením jeho námietky nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb a mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park nebol takýto dokument predložený.

Ak sa predmetná stavba realizuje v rámci strategického parku, v súvislosti s ktorým neprebehlo zisťovacie konanie, strategický park potom nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie a táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Orgány verejnej správy mali pochybiť, keď neprerušili konanie o vydanie stavebného povolenia do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

park. 32. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú/sú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

Predmet konania vedeného pod sp. zn. 26S/3/2016 je pre účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto už správny orgán prvého stupňa mal postupovať podľa § 29 správneho poriadku a stavebné konanie prerušiť. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil ani žalovaný, ich rozhodnutia, napádané touto žalobou, sú nezákonné.

Za splnenia predpokladov uvedených v § 1 ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona môže byť aj stavba samotného strategického parku považovaná za významnú investíciu. 35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietol porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany orgánov verejnej správy a žiadal, aby mu bolo z titulu jeho účastníctva v konaní umožnené pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v administratívnom spise a navrhovať prípadné doplnenie podkladov rozhodnutia.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia napokon videl aj nezohľadnení Aarhuského dohovoru ako medzinárodnej zmluvy ktorá má prednosť pred zákonmi. 37. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, keďže v nej sťažovateľ iba zopakoval námietky skôr uplatnené v správnej žalobe s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal, a preto navrhol kasačnému súdu, aby ju zamietol. 38. Ďalší účastník v 2. rade, spoločnosť MH Invest, s.r.o., vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, a preto navrhol kasačnému súdu, aby ju zamietol.

je možné ustáliť v čom majú vytýkané vady vo vzťahu k napadnutému rozsudku spočívať. Sťažovateľ iba zrekapituloval svoje prechádzajúce podania v predchádzajúcom konaní, ako aj podania z rôznych minulých súdnych konaní (napríklad námietky týkajúce sa stavebného povolenia na mimoúrovňovú križovatku a vyvlastnenie pozemkov, ktoré sú bez súvisu na prejednávanú vec), prípadne doplnil ďalšie námietky nemajúce žiaden súvis s prejednávanou vecou (rozhodovanie neoprávneného správneho orgánu v 1. stupni, z dôvodu, že W..

hodí. Poukázal na bod 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku z ktorého jednoznačne vyplýva, že krajský súd šetril vlastníctvo sťažovateľa ku priľahlým pozemkom s negatívnym výsledkom a teda jeho vlastnícke právo nemohlo byť nijako dotknuté.

Tým pádom sa aj budovy vymedzené v rozsahu stavebného povolenia považujú za súčasť strategického parku ako takého. 42. V súvislosti so splnením predpokladov vymedzených v § 32 ods. 2 poukázal na bod 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd túto otázku vecne správne ustálil a teda že obe podmienky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, boli splnené.

44. K namietanému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku dodal, že sťažovateľ túto námietku v správnej žalobe opomenul uviesť a teda nebola riadne a včas uplatnená, pričom mal zároveň za to, že je nedôvodná. Z administratívneho spisu totiž vyplynulo, že ako účastník konania mal prístup k spisom a mohol vlastným konaním realizovať všetky oprávnenia účastníka konania a teda aj oboznamovať sa s obsahom spisu. Žalovaný sa navyše dostatočne vysporiadal s jeho námietkou neposkytnutia kópie spisu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

46. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/222/2017-466 zo dňa 02.06.2021, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského

sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

47. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

48. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je zamedziť tomu, aby kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd. Takouto novotou sú napríklad skutočnosti (sťažovateľove domnienky bez ich akéhokoľvek preukázania) uvedené v časti III.I kasačnej sťažnosti týkajúce sa osoby W.. T. J. C. a jeho údajnej predpojatosti a kasačný súd sa nimi teda nebude bližšie zaoberať. Nad rámec žalobných bodov sťažovateľ namietal aj porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nerešpektovanie Aarhuského dohovoru, na ktoré však z rovnakých dôvodov ako konštatoval vyššie nebude prihliadať.

Preto pokiaľ sťažovateľ po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíril alebo doplnil žalobu, na obsah takéhoto podania krajský súd správne neprihliadol a to aj z dôvodu, že nejde o výnimky vymedzení v § 134 ods. 2 SSP.

To konkrétne znamená, že rozsah a dôvody správnej žaloby musia zodpovedať stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia respektíve v čase vydania opatrenia. Nebolo potom možné vyhodnotiť námietky sťažovateľa v bode III.VIII kasačnej sťažnosti odkazujúce na nutnosť prihliadať na významné zmeny v skutkových okolnostiach ktoré nastali až po vydaní stavebného povolenia za dôvodné.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

52. Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy.

54. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 Stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

územia. V bode 44 napadnutého rozsudku krajský súd pritom správne zdôraznil, že podmienkou postupu podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona nie je vymedzenie hranice strategického parku ani definovanie územia strategického parku tak, ako na tom trvá sťažovateľ, ale podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využívanie vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku.

Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 Stavebného zákona, teda že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu a realizáciu Stáčacej a prečerpávacej stanice a prevádzkových súborov Technické zariadenia a potrubia, Elektrické rozvody.

preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd v súlade s § 135 ods. 1 SSP. 57. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 1. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

58. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Krajský súd sa náležite vysporiadal aj s námietkami ktoré sťažovateľ uplatnil až po prekluzívnej lehote na podanie správnej žaloby. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i

poučenie

o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Krajský súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP. Krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi a pribratým účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli. 60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.