5Svk/15/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4017201045.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/211/2017
- IČS
- 4017201045
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N. O., Q.. XX. XX. XXXX, Š. W. XX, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ EKOCONSULT - enviro, a.s., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35927739, 3/ GESTAMP Nitra, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47255374, zastúpeného advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 51034166, 4/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 6/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, Nábrežie Ivana Krasku 3/834, Piešťany, IČO: 36022047, 7/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34003517, o správnej žalobe zo dňa 13. decembra 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017-033337 zo dňa 18. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/211/ 2017-383 zo dňa 28. júla 2021, v spojení s opravným uznesením č.k. 11S/211/2017-511 zo dňa 12. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania náhrada trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný správny orgán na základe žiadosti podanej stavebníkom rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/013601-10/F40 dňa 23. júna 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal stavebníkovi Gestamp Nitra, s.r.o. povolenie pre navrhované vodné stavby podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“) v súčinnosti s § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) v rozsahu stavebných objektov SO 20 Pitná voda, SO 22 Dažďová kanalizácia, SO 23 Splašková kanalizácia, SO 24 Nádrž požiarnej vody, SO 25 Retenčná nádrž v katastrálnom území S..
2. Stavebný úrad určil všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „Rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov konania“, v ktorej sa správny orgán vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2017-033337 zo dňa 18. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol: · Žalobca mal možnosť sa v rámci stavebného konania oboznámiť z podkladmi pre vydanie rozhodnutia, rovnako mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy.
Teda ako účastník konania mal možnosť získať rovnaké informácie ako pri vyžiadaní spisového materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“). · Územné rozhodnutie sa na realizáciu predmetných vodných stavieb nevyžaduje, keďže sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v osvedčení o významnej investícií č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a doplnené osvedčením o významnej investícií č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 vydanými podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. · Prvostupňový orgán v oznámení o začatí stavebného a vodoprávneho konania č. OU-NR- OSZP3-2017/013601-05/F40 zo dňa 6. apríla 2017 upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, keďže žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou boli dostatočným podkladom pre posúdenie navrhovanej stavby a správnemu orgánu boli známe pomery
staveniska z predchádzajúcich konaní. · Námietka týkajúca sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre areál strategického parku ako aj samotný areál Gestamp, zmena parametrov 1/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia odvolateľom nie sú predmetom tohto konania. · Prvostupňový orgán postupoval v súlade s odvolateľom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR, pričom dal možnosť účastníkom konania obhajovať svoje práva a záujmy, uplatniť svoje návrhy a vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu. Rovnako sa zaoberal námietkami žalobcu a podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich aj
rozhodol. · Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo vyjadrení č. OU-NR-
OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. apríla 2017 k stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov- oznámenie i začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/030582-033-F07 zo dňa 8. novembra 2016 nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutí m a podmienkami zisťovacieho konania. · Navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), pričom podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov sa navrhovaná činnosť nebude ďalej posudzovať. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie odvolací orgán potvrdil, pričom príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu v predmetnom zisťovacom a následnom odvolacom konaní. · Odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu , pričom proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, ale je možné takéto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou. Preto pripomienka, že odvolací orgán je ešte pred vydaním rozhodnutia povinný v súlade s ust. § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) oboznámiť so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, je nedôvodná. 4. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil hmotnoprávne predpisy a nezistil dôvod, aby bolo odvolaniu vyhovené.
II. Priebeh konania pred správnym súdom
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Rovnako žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj priznanie práva na náhradu trov konania. 6. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú v rozpore so zákonom, keďže správne orgány nepostupovali podľa názoru žalobcu v súlade s § 59 správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Teda žalovaný mal vziať na zreteľ všetky neprávosti, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia a nie len tie, ktoré sú namietané účastníkom konania v prvostupňovom, alebo odvolacom konaní.
7. Obdobne žalobca namietal porušenie § 47 ods.3 správneho poriadku, keď sa žalovaný nemal dostatočne vysporiadať s námietkou, že úsek I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp. Tento cestný úsek taktiež podľa tvrdenia žalobcu nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. 8. Žalobca rovnako namietal, že stavebnému konaniu vo vzťahu k Strategickému parku ako celku nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvolával na zisťovacie konanie ohľadom navrhovanej činnosti „Gestamp Nitra“, keďže táto navrhovaná činnosť sa mala realizovať v rámci strategického parku. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11. mája 2018 uviedol, že vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam žalobca neuvádza o aké konkrétne procesné pochybenia ide.
Uvádza len, že žalovaný sa s námietkami postupne vysporadúva, avšak pre výrazné procesné pochybenia by malo byť rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že pokiaľ má žalobca na mysli námietky týkajúce sa poskytnutia informácie - zaslanie fotokópie celého spisu, že pre predmetnú investíciu sa územné rozhodnutie nevyžaduje a upustenie od ústneho pojednávania), s týmito námietkami sa žalovaný zaoberal, a to s každou námietkou samostatne aj s odôvodnením.
10. Vo vzťahu k námietke žalobcu k úseku cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A a riešeniu, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp je podľa žalovaného rovnako neopodstatnená, keďže nerieši predmetné vodné stavby, nie je predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácii. 11. Žalovaný k námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku uviedol, že predmetom konania prvostupňového orgánu bolo vybudovanie SO.20 Pitná voda, SO.22 Dažďová kanalizácia, SO.23 Splašková kanalizáciu, SO.24 Nádrž požiarnej vody a SO.25 Retenčná nádrž v rámci stavby „Gestamp - Strategický park Nitra“ v kú.
S.. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení č. OU-NR-OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. apríla 2017 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov - oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/ 030582-033-F07 zo dňa 8. novembra 2016 nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania. Navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov nebude
ďalej posudzovať. Samotný strategický park bol riešený vydaním osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, doplneného osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, a jednotlivé navrhované činnosti sú riešené podľa zákona o posudzovaní vplyvov na základe prahových hodnôt prílohy č. 8 citovaného zákona.
Doterajší navrhovatelia navrhovaných činnosti v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov (napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia SR).
Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní, resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Zákon o posudzovaní vplyvov
nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach. 12. Žalovaný ďalej v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného stavebného
konania. Zdôraznil, že z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotným vodným stavbám. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. 13. Uznesením č. k. 11S/211/2017-89 zo dňa 17. mája 2018 správny súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ EKOCONSULT - enviro, a.s., 3/ GESTAMP Nitra, s.r.o., 4/ Združenie domových samospráv, 5/ Nitra Invest, s.r.o., 6/
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany. 14. Uznesením č. k. 11S/211/2017-236 zo dňa 31. júla 2019 správny súd pribral do konania účastníka, a to: 7/ Obec Lužianky.
III. Rozhodnutie správneho súdu
15. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/211/2017 zo dňa 28. júla 2021 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol. 16. Žalobca na pojednávaní dňa 2. júna 2021 s poukazom na § 134 ods. 2 písm. b/ SSP uviedol, že rozširuje dôvody žaloby a namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán konal predčasne, pretože bolo nutné vykonať územné konanie a nepostupovať v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona. 17.
Správny súd v prejednávanej veci skúmal vecnú príslušnosť správnych orgánov z úradnej povinnosti. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia.
18. Správny súd uviedol, že právny poriadok neobsahuje konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony, pričom relevantným zákonom v predmetnej veci je vodný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť okresného
úradu. V § 61 písm. a/ vodného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i § 26 predmetného zákona.
19. Prvostupňový orgán v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 23. júna 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon.
Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. 20. Teda s poukazom na vyššie uvedené bol správny súd toho názoru, že Prvostupňový orgán v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 23. júna 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 1. júla 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
21. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 23. júna 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. septembra 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v
súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. 22. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu v tomto smere správny súd posúdil ako nedôvodnú.
23. Správny súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, keďže žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach prvostupňovým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím žalovaného, avšak nevymedzil práva na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený.
24. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok bol správny súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
25. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný podľa § 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v § 134 ods. 2 SSP.
S poukazom na nižšie uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom podanej žaloby posúdil ako nedôvodné. 26. Správny súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu bol toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania bolo umožnené aby realizoval svoje práva, podával pripomienky a námietky týkajúce sa životného prostredia, pričom sa týmito námietkami správny orgán aj zaoberal.
27. Správny súd tak potvrdil správnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, pričom argumentoval rozsudkom sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého zo žiadneho zákona SR ani Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosť aby bolo ich pripomienkam vyhovené.
Z týchto dôvodov nebola podľa správneho súdu preukázaná námietka, že by postupom správnych orgánov nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru. 28. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A dospel správny súd k záveru, že sú nedôvodné, a to z dôvodu všeobecnosti na základe ktorej nebolo možné zistiť súvis riešenia dopravnej situácie v súvislosti s vplyvom na životné prostredie. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, a ani nebol vecne príslušný v danej veci.
29. Správny súd zdôraznil, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 8. novembra 2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „GESTAMP Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - GESTAMP Nitra, s.r.o., po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov.
30. K námietke, že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dal do pozornosti žalobcu a zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku.
31. V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 8. októbra 2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015 a právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. decembra 2015.
32. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukázal na skutočnosť, že v priebehu stavebného konania bolo predložené záväzné stanovisko príslušného orgánu z ktorého vyplýva, že návrh na začatie konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom s tým, že uvedený návrh nie je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a preto nie je potrebné vykonať nové zisťovacie konanie. Taktiež bolo predložené záväzné stanovisko obce Lužianky č. 4125/11/ 2016 zo dňa 7. novembra 2016, ktorým obec udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia, o. i. v rozsahu stavebný objektov, ktoré sú predmetom stavebného povolenia v administratívnom
konaní. 33. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil.
IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
34. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.
35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že: · posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti je nesprávne, keďže povoľovanie predmetných stavieb sa priamo dotýka pozemkov, ku ktorým je vlastnícke právo sťažovateľa priamo dotknuté. · v danej veci rozhodovali orgány, ktoré na to neboli vecne príslušné.
Išlo tu o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď v tomto prípade je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 117b stavebného zákona, teda stavba, ktorá je významnou investíciou - podľa § 1ods. 2 a ods.3 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných
investícii. Sťažovateľ namieta, že nebola zachovaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním a vzhľadom na to že stavbe bolo vydané osvedčenie i významnej investícií je vecne príslušný v prvom stupni Okresný úrad v sídle kraja. · možnú zaujatosť bývalého prednostu žalovaného, pričom túto námietku žalobca nemohol uplatniť v čase podania správnej žaloby, keďže o nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr.
Preto podľa názoru sťažovateľa rozhodol žalovaný vo veci ako neoprávnený správny orgán, keď mal byť v čase rozhodovania spriaznený so subjektom MH Invest s.r.o. v súvislosti vyvlastňovaním pozemkov. Sťažovateľ v rámci uvedeného bodu argumentoval aj § 134 ods.2 písm. b/ SSP, že správny súd mal pripustiť jeho námietku aj nad rámec žalobných dôvodov, keďže táto vada musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. · k námietke ohľadom aplikácie § 32 ods.2 stavebného zákona sťažovateľ uviedol, že išlo o nezákonný postup, keďže strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitra. Zo znenia § 32 ods.2 stavebného zákona má vyplývať pre stavebný úrad možnosť konať v stavebnom konaní bez územného rozhodnutia v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ale iba za predpokladu, že priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využitie vyplýva z platného územného plánu obce alebo zóny, pričom podľa sťažovateľa do dňa podania kasačnej sťažnosti nebol takýto územný plán zóny v rámci mesta Nitra nebol schválený.
Podľa sťažovateľa § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len výlučne v prípade stavieb na umiestnenie strategického parku na a prípravu územia na realizáciu strategického parku. Teda ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície, teda v rámci vybudovania samotného strategického parku ako takého a nie významné investície, ktoré búdu realizované na ňom podľa osobitných osvedčení. Sťažovateľ preto namieta, že správny súd vôbec neuviedol, či a ako územný plán mesta Nitra rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. · správny súd uviedol, že žalovaný sa nemohol zaoberať či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Argumentoval pritom tým, že mesto Nitra formou verejnej vyhlášky zverejnilo informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR doručilo mestu Nitra zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra projekt - Fáza 2“, pričom táto informácia mala byť zverejnená na základe informácie pre verejnosť vydanej Ministerstvom životného, ktoré malo oznámiť, že navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project podlieha povinnému hodnoteniu.
Táto však nie je aktuálna, ale aktuálny je zámer Automotive Nitra Project-Fáza 2, pričom pri tomto novom zámere navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré nebolo ku dňu podania kasačnej sťažnosti stále ukončené. Odkázal pritom na odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra odbor opravných prostriedkov, OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015 a rovnako tak rozhodnutia Okresného úradu Nitra odbor starostlivosti o životné prostredie OU- NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 8. októbra 2015, ktoré mali poukázať na to že pri navrhovanej činnosti Automotive Nitra project nebude posudzovaný vplyv na životné
prostredie. Keďže však došlo k predloženiu nového zámeru (fáza 2) mala byť predmetná investícia posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. · stavebný úrad spôsobil ujmu sťažovateľovi a porušil verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR teda právo na priaznivé životné prostredie a to tým, že strategický park Nitra nebol posudzovaný podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona a stavebný úrad si mal vyžiadať stanovisko príslušného orgánu, teda Ministerstva životného prostredia, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov a či mal byť. Poukázal pritom na § 18 ods.2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov a na prílohy tohto zákona. · správny súd považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom toho, že správne orgány sa nevysporiadali s dopravným napojením, vyústením dopravy na cestu 1/64 ako ani napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A. Sťažovateľ považoval podklady stavebného povolenia týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu 1/64 a ich vplyv na životné prostredie za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru predmetný úsek nebol do dňa
podania kasačnej sťažnosti kapacitne a dopravne vyriešený aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp a rovnako tento úsek nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Argumentoval pritom rozhodnutím Ministra životného prostredia SR zo dňa 13. januára 2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva ŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 4. novembra 2016. Ďalej namietal, že správny súd nespomenul vo svojom rozhodnutí, že sťažovateľ žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona a rovnako žiadal o predloženie stanoviska Slovenskej správy ciest a ďalších dokumentov. Sťažovateľ pritom argumentoval, že uvedené skutočnosti sa ho priamo dotýkajú ako vlastníka pozemkov v danej oblasti, ako aj možnosti nakladania s nimi. · V závere Kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že správny súd sa nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru v danom prípade. Argumentoval pritom znením čl. 9 ods.3 Aarhuského dohovoru. Sťažovateľ je toho názoru, že žalovaný sa s jeho námietkami
nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci a bez toho aby sa nimi relevantne zaoberali. 36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že postup správneho súdu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považuje za zákonný a vecne správny.
V súvislosti s otázkou nestrannosti Z.. X. U., J., ktorý bol v čase rozhodnutia správnych orgánov prednostom Okresného úradu Nitra žalovaný dodáva, že prednosta síce riadi a zastupuje okresný úrad na smerom von, ale nevykonáva štátu správu, pričom tú vykonávajú jednotlivé odbory za ktoré koná vedúci konkrétneho odboru. 37. Účastník konania v 3/ rade ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za správny a zákonný . Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti však spochybnil jeho aktívnu legitimáciu v konaní podľa § 178 ods.3 SSP keďže podľa jeho názoru nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
Ostatné námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti nepovažoval za dôvodné a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. 38. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
V. Posúdenie kasačného súdu
39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
40. Kasačný súd skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal.
41. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom
42. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia žalobnej legitimácie sťažovateľa kasačný súd odkazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26. apríla 2022, týkajúceho sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP: „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.
Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.
Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov. 52.
Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy."
43. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za opodstatnenú. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií, ktoré sú predmetom konania v prejednávanom prípade. 44. Ustanovenie § 117 a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.
45. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovenia § 61 vodného zákona. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie. 46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.
Vzhľadom na znenie § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. kasačný súd uzatvára, že nakoľko krajské stavebné úrady boli zrušené, ich právomoc prešla na okresné úrady v sídle kraja, t.j. v predmetnej veci na žalovaného, a teda uvedená námietka je nedôvodná.
47. Kasačný súd poukazuje aj na znenie rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/27/2021 zo dňa 25. októbra 2022 a sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci.
48. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti bývalého prednostu žalovaného - Z.. U. kasačný súd uvádza, že ide o tzv. novotu v kasačnom konaní podľa § 441 SSP, teda ide o okolnosť skutkovej povahy, ktorú sťažovateľ nenavrhol v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd preto považuje túto námietku za neprípustnú. V zmysle § 441 SSP, novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené musel kasačný súd konštatovať, že predmetná námietka v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nebola dôvodná.
49. Vo vzťahu k aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd taktiež poukazuje na to, že sťažovateľ až v kasačnej sťažnosti napádal aplikáciu § 32 ods.2 stavebného zákona t.j. bez toho, aby túto námietku sprítomnil už v správnej žalobe. Posudzovať dôvodnosť uvedenej námietky by pritom bolo možné len vo väzbe na jej vyhodnotenie správnym súdom.
Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd. Je potrebné podotknúť, že otázku aplikácie § 32 ods.2 stavebného zákona v spojení s územným plánom obce sťažovateľ namietal až na pojednávaní správneho súdu zo dňa 2. júla 2021, teda už po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Z tohto dôvodu sa správny súd predmetnou námietkou nemusel zaoberať (§ 181 ods. 3 a §183 SSP) . Preto kasačný súd s poukazom na § 441 SSP vyhodnotil danú námietku ako neprípustnú.
50. Vo vzťahu k piatej kasačnej námietke, ktorá spočívala v povinnosti priebehu zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov kasačný súd uvádza, že má z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. novembra 2016 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ GESTAMP Nitra, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47255374., po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2017/005743 zo dňa 10. februára
2017. Následne dňa 5. decembra 2018 rozsudkom Krajského súdu v Nitre bola v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/68/2017 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania a rovnako a aj kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Svk/24/2021 zo dňa 28. februára 2023 zamietol kasačnú sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia predmetného rozsudku Krajského súdu v Nitre. Teda rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konanie konalo bez limitu.
51. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon posudzovaní vplyvov nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov.
Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako tak námietku, že stavebný úrad spôsobil ujmu v konaní sťažovateľovi a porušil tak čl. 44 ods.1 Ústavy SR vyhodnotil ako nedôvodnú.
52. Kasačný súd poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.
53. Kasačný konštatuje, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa konania, rovnakého skutkového aj právneho vzťahu a s totožnými sťažnostnými námietkami rozhodoval v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.2. 2022 k danej námietke uviedol: „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického parku na životné prostredie.
48. Krajský súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, keď príslušný správny orgán, navrhovanú činnosť „GESTAMP Nitra“ dňa 08.11.2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.
Uvedené rozhodnutie zo zisťovacieho konania nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017. Je teda pravdivé tvrdenie, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd.“
54. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, sťažovateľ až v kasačnej sťažnosti namietal, že aj výstavba strategického parku môže byť vnímaná ako významná investícia s poukazom na § 1 ods.3 písm. b/ zákona č. 175/1999 Z.z , avšak bez toho, aby túto námietku sprítomnil už v správnej žalobe. Posudzovať dôvodnosť uvedenej námietky by pritom bolo možné len vo väzbe na jej vyhodnotenie správnym súdom. Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd.
55. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64, kasačný súd poznamenáva, že správny súd správne konštatoval, že námietky žalobcu (sťažovateľa) v tejto časti sú iba všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, kasačný súd konštatuje, že riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania a na základe tohto faktu kasačný súd konštatuje, že nie je potrebné, aby bola v danom správnom súdnom konaní táto otázka riešená.
56. Sťažovateľ namietal aj to, že správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi. V tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, avšak (tak ako i v správnej žalobe) konkrétne skutočností, z ktorých vyvodzoval možné porušenie práva na prístup k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, či prístupu k spravodlivosti nekonkretizoval a relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.
VI. Záver
57. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Správny súd sa náležite vysporiadal aj s námietkami ktoré sťažovateľ uplatnil až po prekluzívnej lehote na podanie správnej žaloby. 58. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods.
1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. 59. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023