5Svk/15/2022

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania náhrada trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Stavebný úrad určil všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „Rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov konania“, v ktorej sa správny orgán vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2017-033337 zo dňa 18. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol: · Žalobca mal možnosť sa v rámci stavebného konania oboznámiť z podkladmi pre vydanie rozhodnutia, rovnako mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy.

staveniska z predchádzajúcich konaní. · Námietka týkajúca sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre areál strategického parku ako aj samotný areál Gestamp, zmena parametrov 1/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia odvolateľom nie sú predmetom tohto konania. · Prvostupňový orgán postupoval v súlade s odvolateľom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR, pričom dal možnosť účastníkom konania obhajovať svoje práva a záujmy, uplatniť svoje návrhy a vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu. Rovnako sa zaoberal námietkami žalobcu a podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich aj

OSZP3-2017/018325 zo dňa 25. apríla 2017 k stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov- oznámenie i začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné povolenie, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. 2016/030582-033-F07 zo dňa 8. novembra 2016 nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutí m a podmienkami zisťovacieho konania. · Navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), pričom podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov sa navrhovaná činnosť nebude ďalej posudzovať. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie odvolací orgán potvrdil, pričom príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu v predmetnom zisťovacom a následnom odvolacom konaní. · Odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu , pričom proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, ale je možné takéto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou. Preto pripomienka, že odvolací orgán je ešte pred vydaním rozhodnutia povinný v súlade s ust. § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) oboznámiť so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, je nedôvodná. 4. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil hmotnoprávne predpisy a nezistil dôvod, aby bolo odvolaniu vyhovené.

5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu

7. Obdobne žalobca namietal porušenie § 47 ods.3 správneho poriadku, keď sa žalovaný nemal dostatočne vysporiadať s námietkou, že úsek I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp. Tento cestný úsek taktiež podľa tvrdenia žalobcu nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. 8. Žalobca rovnako namietal, že stavebnému konaniu vo vzťahu k Strategickému parku ako celku nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvolával na zisťovacie konanie ohľadom navrhovanej činnosti „Gestamp Nitra“, keďže táto navrhovaná činnosť sa mala realizovať v rámci strategického parku. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11. mája 2018 uviedol, že vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam žalobca neuvádza o aké konkrétne procesné pochybenia ide.

10. Vo vzťahu k námietke žalobcu k úseku cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A a riešeniu, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Gestamp je podľa žalovaného rovnako neopodstatnená, keďže nerieši predmetné vodné stavby, nie je predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácii. 11. Žalovaný k námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku uviedol, že predmetom konania prvostupňového orgánu bolo vybudovanie SO.20 Pitná voda, SO.22 Dažďová kanalizácia, SO.23 Splašková kanalizáciu, SO.24 Nádrž požiarnej vody a SO.25 Retenčná nádrž v rámci stavby „Gestamp - Strategický park Nitra“ v kú.

ďalej posudzovať. Samotný strategický park bol riešený vydaním osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, doplneného osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, a jednotlivé navrhované činnosti sú riešené podľa zákona o posudzovaní vplyvov na základe prahových hodnôt prílohy č. 8 citovaného zákona.

Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní, resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Zákon o posudzovaní vplyvov

konania. Zdôraznil, že z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotným vodným stavbám. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. 13. Uznesením č. k. 11S/211/2017-89 zo dňa 17. mája 2018 správny súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ EKOCONSULT - enviro, a.s., 3/ GESTAMP Nitra, s.r.o., 4/ Združenie domových samospráv, 5/ Nitra Invest, s.r.o., 6/

15. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/211/2017 zo dňa 28. júla 2021 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol. 16. Žalobca na pojednávaní dňa 2. júna 2021 s poukazom na § 134 ods. 2 písm. b/ SSP uviedol, že rozširuje dôvody žaloby a namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán konal predčasne, pretože bolo nutné vykonať územné konanie a nepostupovať v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona. 17.

18. Správny súd uviedol, že právny poriadok neobsahuje konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony, pričom relevantným zákonom v predmetnej veci je vodný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť okresného

19. Prvostupňový orgán v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 23. júna 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon.

neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 1. júla 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.

súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. 22. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu v tomto smere správny súd posúdil ako nedôvodnú.

24. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok bol správny súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

S poukazom na nižšie uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom podanej žaloby posúdil ako nedôvodné. 26. Správny súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu bol toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania bolo umožnené aby realizoval svoje práva, podával pripomienky a námietky týkajúce sa životného prostredia, pričom sa týmito námietkami správny orgán aj zaoberal.

Z týchto dôvodov nebola podľa správneho súdu preukázaná námietka, že by postupom správnych orgánov nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru. 28. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A dospel správny súd k záveru, že sú nedôvodné, a to z dôvodu všeobecnosti na základe ktorej nebolo možné zistiť súvis riešenia dopravnej situácie v súvislosti s vplyvom na životné prostredie. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, a ani nebol vecne príslušný v danej veci.

30. K námietke, že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dal do pozornosti žalobcu a zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015 a právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. decembra 2015.

konaní. 33. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil.

35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že: · posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti je nesprávne, keďže povoľovanie predmetných stavieb sa priamo dotýka pozemkov, ku ktorým je vlastnícke právo sťažovateľa priamo dotknuté. · v danej veci rozhodovali orgány, ktoré na to neboli vecne príslušné.

investícii. Sťažovateľ namieta, že nebola zachovaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním a vzhľadom na to že stavbe bolo vydané osvedčenie i významnej investícií je vecne príslušný v prvom stupni Okresný úrad v sídle kraja. · možnú zaujatosť bývalého prednostu žalovaného, pričom túto námietku žalobca nemohol uplatniť v čase podania správnej žaloby, keďže o nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr.

Podľa sťažovateľa § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len výlučne v prípade stavieb na umiestnenie strategického parku na a prípravu územia na realizáciu strategického parku. Teda ide o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície, teda v rámci vybudovania samotného strategického parku ako takého a nie významné investície, ktoré búdu realizované na ňom podľa osobitných osvedčení. Sťažovateľ preto namieta, že správny súd vôbec neuviedol, či a ako územný plán mesta Nitra rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. · správny súd uviedol, že žalovaný sa nemohol zaoberať či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Argumentoval pritom tým, že mesto Nitra formou verejnej vyhlášky zverejnilo informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR doručilo mestu Nitra zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra projekt - Fáza 2“, pričom táto informácia mala byť zverejnená na základe informácie pre verejnosť vydanej Ministerstvom životného, ktoré malo oznámiť, že navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project podlieha povinnému hodnoteniu.

prostredie. Keďže však došlo k predloženiu nového zámeru (fáza 2) mala byť predmetná investícia posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. · stavebný úrad spôsobil ujmu sťažovateľovi a porušil verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR teda právo na priaznivé životné prostredie a to tým, že strategický park Nitra nebol posudzovaný podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona a stavebný úrad si mal vyžiadať stanovisko príslušného orgánu, teda Ministerstva životného prostredia, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov a či mal byť. Poukázal pritom na § 18 ods.2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov a na prílohy tohto zákona. · správny súd považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom toho, že správne orgány sa nevysporiadali s dopravným napojením, vyústením dopravy na cestu 1/64 ako ani napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A. Sťažovateľ považoval podklady stavebného povolenia týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu 1/64 a ich vplyv na životné prostredie za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru predmetný úsek nebol do dňa

nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci a bez toho aby sa nimi relevantne zaoberali. 36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že postup správneho súdu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považuje za zákonný a vecne správny.

Ostatné námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti nepovažoval za dôvodné a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. 38. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

41. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy."

Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií, ktoré sú predmetom konania v prejednávanom prípade. 44. Ustanovenie § 117 a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.

Vzhľadom na znenie § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. kasačný súd uzatvára, že nakoľko krajské stavebné úrady boli zrušené, ich právomoc prešla na okresné úrady v sídle kraja, t.j. v predmetnej veci na žalovaného, a teda uvedená námietka je nedôvodná.

48. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti bývalého prednostu žalovaného - Z.. U. kasačný súd uvádza, že ide o tzv. novotu v kasačnom konaní podľa § 441 SSP, teda ide o okolnosť skutkovej povahy, ktorú sťažovateľ nenavrhol v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd preto považuje túto námietku za neprípustnú. V zmysle § 441 SSP, novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené musel kasačný súd konštatovať, že predmetná námietka v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nebola dôvodná.

Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd. Je potrebné podotknúť, že otázku aplikácie § 32 ods.2 stavebného zákona v spojení s územným plánom obce sťažovateľ namietal až na pojednávaní správneho súdu zo dňa 2. júla 2021, teda už po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Z tohto dôvodu sa správny súd predmetnou námietkou nemusel zaoberať (§ 181 ods. 3 a §183 SSP) . Preto kasačný súd s poukazom na § 441 SSP vyhodnotil danú námietku ako neprípustnú.

2017. Následne dňa 5. decembra 2018 rozsudkom Krajského súdu v Nitre bola v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/68/2017 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania a rovnako a aj kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Svk/24/2021 zo dňa 28. februára 2023 zamietol kasačnú sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia predmetného rozsudku Krajského súdu v Nitre. Teda rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konanie konalo bez limitu.

Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako tak námietku, že stavebný úrad spôsobil ujmu v konaní sťažovateľovi a porušil tak čl. 44 ods.1 Ústavy SR vyhodnotil ako nedôvodnú.

53. Kasačný konštatuje, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa konania, rovnakého skutkového aj právneho vzťahu a s totožnými sťažnostnými námietkami rozhodoval v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.2. 2022 k danej námietke uviedol: „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

48. Krajský súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, keď príslušný správny orgán, navrhovanú činnosť „GESTAMP Nitra“ dňa 08.11.2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.

54. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, sťažovateľ až v kasačnej sťažnosti namietal, že aj výstavba strategického parku môže byť vnímaná ako významná investícia s poukazom na § 1 ods.3 písm. b/ zákona č. 175/1999 Z.z , avšak bez toho, aby túto námietku sprítomnil už v správnej žalobe. Posudzovať dôvodnosť uvedenej námietky by pritom bolo možné len vo väzbe na jej vyhodnotenie správnym súdom. Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd.

56. Sťažovateľ namietal aj to, že správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi. V tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, avšak (tak ako i v správnej žalobe) konkrétne skutočností, z ktorých vyvodzoval možné porušenie práva na prístup k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, či prístupu k spravodlivosti nekonkretizoval a relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.

1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. 59. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023