5Svk/15/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): P. G., M.. XX. P. XXXX, A. Q. Y. XXXX/XX, Ž., právne zastúpenej: C&T Advokáti s. r. o., so sídlom Fedinova 3b, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51284961, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54669464, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 11437/2022/SSSVP/ 19296 zo dňa 16. februára 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/65/2022-206 zo dňa 19. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Priebeh konania pred správnym súdom

III. Rozhodnutie správneho súdu

10. K žalobnej námietke žalobkyne spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne, že orgány verejnej správy sa vo svojich rozhodnutiach nevenovali namietanému užívaniu pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek náhrady vyvlastniteľom, správny súd uviedol, že uvedená požiadavka nemá oporu v zákone o vyvlastňovaní a o údajnom neoprávnenom užívaní pozemkov môže rozhodnúť len všeobecný súd na základe občianskoprávnej žaloby.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku výber metódy stanovujúcej všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vykoná znalec a tento výber metódy v znaleckom posudku zdôvodní. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, že predložený a použitý znalecký posudok musí obsahovať analýzu porovnateľných cien, pretože znalcom bola použitá metóda polohovej diferenciácie a výber použitej metódy znalec zdôvodnil.

sa náhrady za vyvlastnenie (správny súd pritom odkázal bod 5 na str. 5 - 6 preskúmavaného rozhodnutia). 13. Správny súd v rámci žalobnej námietky spochybňujúcej výšku náhrady za vyvlastnenie poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, podľa ktorého v prípade nemožnosti dosiahnutia dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky stanovenej postupom súdneho znalca, je vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti odkázaný v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. Správne orgány tak v danej veci podľa správneho súdu postupovali.

15. K namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav, pretože nedošlo k vyvlastneniu ostávajúcich pozemkov parc. reg. „E“ správny súd uviedol, že prvostupňový aj odvolací správny orgán sa s touto námietkou žalobkyne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach, popísali prístup k pozemkom a uviedli, že nedochádza k neprimeraným ťažkostiam pri užívaní ostatných pozemkov.

Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil i námietku týkajúcu sa existencie povinnosti žalovaného odkúpiť zostávajúce pozemky vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v ochrannom pásme ciest. 16. V súvislosti s namietaným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, že v oboch rozhodnutiach je nesprávne uvedená lehota na uplatnenie práva na vyššiu náhradu (30 dní), správny súd poukázal na druhú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, kde zákonná lehota na podanie žaloby na súd bola uvedená v súlade s § 8 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby.

18. K ďalšiemu namietanému procesnému pochybeniu spočívajúcemu v tom, že v správnom konaní žalobkyni ani právnemu zástupcovi žalobkyne nebolo doručené vyjadrenie vyvlastniteľa, dal správny súd žalobkyni za pravdu, že prvostupňový orgán verejnej správy mal žalobkyni doručiť predmetné vyjadrenie vyvlastniteľa. Správny súd zároveň posúdil, že žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom a konkrétne na akých svojich právach bola v dôsledku uvedeného ukrátená. Uvedený postup síce podľa správneho súdu vykazuje známky nesprávneho postupu, ale bez vplyvu na zákonnosť vydaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správny súd pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98/2002 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie postavenie účastníka. Podľa správneho súdu, aj pri nedodržanej lehote 15 dní medzi doručením predvolania a termínom pojednávania, chýba tvrdený vplyv na ukrátení práv žalobkyne. 19. Ako nedôvodnú posúdil správny súd námietku o nesprávnom poučení správneho orgánu vo vzťahu k možnosti podania námietok, keď žalobkyňa námietky proti vyvlastneniu uplatnila správne, vzniesla ich na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2021, tieto boli prejednané a bolo o nich rozhodnuté. Žalobkyňa využila svoje právo a vzniesla námietky v zmysle zákonnej lehoty uvedenej v § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, neriadiac sa tak nesprávnym poučením prvostupňového orgánu verejnej správy. 20. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdenou vadou nepreskúmateľnosti, keď žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadali sa s návrhmi a námietkami žalobkyne a uviedli, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali. 21. K argumentácii žalobkyne, že výstavba diaľnice bola skončená a skolaudovaná už na konci roku 2020 a v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy stavenisko neexistovalo správny súd uviedol, že z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2020 č. 30533/SCDPK/2020/100519, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že diaľnica D3 bola daná do predčasného užívania s povolením na časovo obmedzené predčasné užívanie iba v rozsahu vybraných stavebných objektov, čo znamená, že stavba stále nebola úplne dokončená a objekt SO 801 nebol predmetom predčasného užívania stavby. Námietka, že stavba bola úplne dokončená a stavenisko sa tam už nenachádzalo, preto podľa názoru správneho súdu, taktiež nebola dôvodná.

22. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa (ďalej aj ,,sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP navrhujúc, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 23. Sťažovateľka v podstate opäť zopakovala svoje žalobné námietky nesúhlasiac s výškou náhrady/cenou za vyvlastnené nehnuteľnosti a nevysporiadaním sa správnymi orgánmi i správnym súdom s pôvodným, starším znaleckým posudkom z roku 2014. 24. Nesprávne právne posúdenie žalobkyňa vzhliadla v tom, že rozhodným pre posúdenie veku znaleckého posudku nie je dátum vydania rozhodnutia v správnom konaní, ako uviedol správny súd, ale dátum jeho doručenia účastníkovi konania. Až doručením rozhodnutia má účastník konania možnosť sa s ním oboznámiť a podávať opravné prostriedky a je v rozpore so zásadou spravodlivosti, že správny súd posudzuje aktuálnosť znaleckého posudku vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia. Odvolacie rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené po uplynutí lehoty dvoch rokov požadovaných v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, čo znamená, že znalecký posudok ako podklad rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne nenapĺňal požiadavky § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. 25. Sťažovateľka opäť poukázala na procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré správny súd podľa sťažovateľky ,,odbil“ konštatovaním, že postup správneho orgánu bol síce nesprávny a k porušeniu práv žalobkyne došlo, ale tieto pochybenia nemali vplyv na ukrátení práv žalobkyne. Správny súd podľa sťažovateľky potvrdil nesprávne konanie, čo podľa sťažovateľky zakladá porušenie ústavnoprávnych noriem a princípov, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na spravodlivý proces. 26. Žalobkyňa opakovane namietla, že pozemky v jej vlastníctve boli vyvlastnené pre účely realizácie stavebného objektu ,,prístupová komunikácia na stavenisko“. Predložila viacero dôkazov o tom, že na dotknutých pozemkoch žiadna stavba v čase vydania konečného rozhodnutia v správnom konaní neexistovala a diaľnica bola v plnej prevádzke. Skutočnosť, že bola formálne kvalifikovaná ako predčasné užívanie, nezakladá podľa sťažovateľky domnienku, že na mieste vyvlastňovaných pozemkov sa stále nachádzalo stavenisko. 27. Nesprávny procesný postup žalobkyňa vzhliadla i v nedostatočnom odôvodnení bodu 42 rozsudku vo vzťahu k zvyšným pozemkom parc. registra ,,E“ vo vlastníctve žalobkyne, využiteľným len s nepomernými ťažkosťami a v nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu k skutočnosti, že súd aj správny orgán sa odmietli zaoberať znaleckým posudkom z roku 2014 a v ňom určenou cenou. 28. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa vyjadril žalovaný, majúc za to, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti žalobkyne sú identické s námietkami uvedenými v správnej žalobe, navrhujúc aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. 29. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa rovnako vyjadril aj ďalší účastník konania, podľa ktorého názoru žalobkyňa nepreukázala ani jeden z dôvodov kasačnej sťažnosti, rovnako navrhujúc, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol.

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť žalobkyne bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) dospejúc k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

32. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom uvedené v napadnutom rozsudku považuje kasačný súd za dôsledné, vecne správne a súladné so zákonom. 33. K sťažnostnému bodu vo vzťahu k nesúhlasu s výškou náhrady/cenou za vyvlastnené nehnuteľnosti a s nevysporiadaním sa správnymi orgánmi i súdom s pôvodným, starším znaleckým posudkom z roku 2014, v ktorom bola určená cena za nehnuteľnosti vyššia ako v aplikovanom posudku z roku 2020, kasačný súd poukazuje na komplexné vysporiadanie sa s týmito žalobnými bodmi správnym súdom (body 37 - 40 napadnutého rozsudku), s ktorého posúdením sa kasačný súd stotožňuje. Ako správne uviedol správny súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, v prípade nemožnosti dosiahnutia dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky stanovenej postupom súdneho znalca, je vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti odkázaný v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd.

L. počas prvostupňového konania a správne orgány sa preto riadne vysporiadali so znaleckým posudkom predloženým vyvlastniteľom (znalecký posudok č. 36/2020 vyhotovený znalkyňou I.. L. W.B_). Sťažovateľka teda podľa záverov správneho súdu v zmysle koncentračnej zásady uvedenej v § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní nepredložila znalecký posudok spochybňujúci závery týkajúce sa výšky náhrady za vyvlastnenie. V odvolacom konaní bolo preskúmané prvostupňové rozhodnutie aj vo vzťahu k výroku týkajúcemu sa náhrady za vyvlastnenie (bod 5 na str. 5 - 6 napadnutého rozhodnutia). Správny súd taktiež k znaleckému posudku I..

35. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a tvrdeniu sťažovateľky, že rozhodným pre posúdenie veku znaleckého posudku na účely vyvlastňovania je dátum jeho doručenia účastníkovi konania, správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že znalecký posudok č. 36/2020 vyhotovený znalkyňou I..

36. Kasačný súd poukazuje na účel úpravy obsiahnutej v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, ktorým je, aby správne orgány pri určovaní náhrady za vyvlastnenie vychádzali (túto určili) na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Znalecký posudok nie starší ako dva roky tak má byť práve tým podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov, na základe ktorého dôjde k určovaniu náhrady za vyvlastnenie. Nie je sporným, že znalecký posudok č. 36/2020 vyhotovený znalkyňou I.. L. W., použitý pri rozhodovaní v súdenej veci, v čase rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov podmienku uvedenú v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní spĺňal, čím došlo k naplneniu jeho účelu. Sťažnostný bod sťažovateľky je preto nedôvodný. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že až doručením rozhodnutia má účastník konania možnosť sa s ním oboznámiť a podávať opravné prostriedky, kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím o jej odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, a

Ako opakovane uvádza i Ústavný súd Slovenskej republiky, správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách a len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. 38. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (viď už citované uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 06.10.2015). Z uvedených dôvodov, aj potenciálne zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na opätovné konanie by bolo čisto formalistickým a neefektívnym úkonom, nemajúcim za následok možnosť zmeny súčasného postavenia sťažovateľky. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho

39. Kasačný súd k tomuto sťažnostnému bodu dopĺňa, že sťažovateľka ani v kasačnej sťažnosti nekonkretizovala dopad na jej práva a neuviedla, na akých konkrétnych právach a v akom rozsahu bola ukrátená a prečo by toto ukrátenie malo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Uvedené vedie kasačný súd ku konštatácii nedôvodnosti tohto sťažnostného bodu sťažovateľky.

VI. Záver a trovy konania

43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľka spochybňovala napadnuté rozhodnutie správneho súdu, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré namietala už v správnom konaní a v žalobe, s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačná sťažnosť sťažovateľky neobsahuje žiadne právne relevantné sťažnostné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnej sťažovateľke - žalobkyni ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal. Žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025