5Svk/16/2021

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 30S/182/2019-71 zo dňa 13.04.2021 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/039528-002/PAV zo dňa 01.10.2019, spolu s prvostupňovým rozhodnutím obce Štiavnik č. SÚ 457/2016-Ka zo dňa 20.02.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 2.

Dôvodom vydania predmetného rozhodnutia bolo realizovanie stavby bez stavebného povolenia a následné nesplnenie výzvy stavebného úradu, na predloženie požadovaných dokladov a dôkazov o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi (súlad s platným a schváleným Územným plánom obce Štiavnik) a to ani v dodatočne predĺženej lehote.

. . (ďalej len „stavba rodinného domu“) na pozemku register „C“ parc.č. 6594/ 11 - (EKN 4689) v katastrálnom území Š.M_, a na podklade výsledkov tohto konania podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona . . .“ nahrádza vetou: .

Nad rámec uvedeného žalovaný zistil, že stavebný úrad vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávne pozemky, na ktorých sa má nepovolená stavba rodinného domu nachádzať. Stavebný úrad obce Štiavnik vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že nepovolená stavba rodinného domu sa nachádza na pozemkoch parc.č. KN - C 6594/11 (KN - E 4689) v katastrálnom území Š.M_, pričom žalovaný skonštatoval, že takéto pozemky sa v katastri nehnuteľností obce Štiavnik už v súčasnosti nenachádzajú a že stavebný úrad pri identifikácii pozemkov, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, vychádzal pravdepodobne z nezapísaného geometrického plánu č. 27/2014, ktorý sa nachádza v predloženom správnom spise. Podľa aktuálnej katastrálnej mapy (parcely registra „C“) a z aktuálnej mapy určeného operátu (parcely registra „E“) sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza na pozemkoch parc.č.: KN - C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN - E 4688/2 v katastrálnom území Š.. Žalovaný dospel k záveru, že postačuje zmena výroku napadnutého rozhodnutia, keďže absenciu pozemkov parc.č. KN-C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN-

5. Vo vlastnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd v prvom rade rozviedol výklad k § 88 a 88a Stavebného zákona, ktoré tvoria jadro problematiky prejednávanej veci. Predpokladom začatia konania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona je zistenie, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitným predpismi. Dôkazné bremeno potom viazne na stavebníkovi, ktorý v záujme preukázania podmienok, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami.

6. Konanie o dodatočnom povolení stavby resp. následne o odstránení stavby začína stavebný úrad ex offo oznámením v spojení § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a Stavebného zákona. Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí teda zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.

odstrániť. Z administratívneho spisu bolo ďalej zrejmé, že o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým v dôsledku nesprávneho označenia pozemkov, na ktorých sa mala stavba rodinného domu nachádzať, napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil. V ostatnom ponechal rozhodnutie bezo zmeny. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bolo nepredloženie dokladov preukazujúcich súlad s platným Územným plánom obce Štiavnik, keď stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka o predĺženie lehoty listom č. SÚ 54/2017-Ka zo dňa 06.02.2017 predĺžil stavebníkovi lehotu na doplnenie podkladov o 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, ktoré podľa pripojenej doručenky stavebník prevzal dňa 01.03.2017. Stavebník počas

Správnosť postupu žalovaného zdôraznil konštatovaním, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom, úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že ide o nezvratný proces, teda v prípade nepreukázania súladu s územným plánom v stanovenej lehote nie je poskytnutá iná možnosť, ako začať konanie o odstránení nepovolenej stavby.

9. V posudzovanej veci bolo od začiatku nepochybné, že predmetná stavba sa realizovala bez stavebného povolenia. Takáto stavba by zásadne nemala byť povolená, ak je na mieste, ktoré územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje zo zástavby alebo postavená spôsobom, ktorý územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje, prípadne podmieňuje opatreniami, ktoré

K námietke žalobcu, ktorou žalovanému vyčítal, že sa nevysporiadal a nezohľadnil stanoviská správcov inžinierskych sietí, ktoré vylučujú akýkoľvek rozpor stavby s príslušnými verejnými záujmami, krajský súd konštatoval, že tieto boli v konečnom dôsledku irelevantné, pretože žalobca nepredložil ďalšie (podstatnejšie) doklady, ktorými by sa preukázalo, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi a územného plánovania a osobitnými predpismi. Je irelevantné aj tvrdenie žalobcu, že v odvolaní dôsledným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nebol prvostupňovému orgánu predložený doklad preukazujúci, že stavba je v súlade s platným schváleným Územným plánom obce Štiavnik a stanovisko k legalizácii stavby od Okresného úradu Žilina, pozemkového na lesného odboru. Vyjadrenie starostu obce Štiavnik č. 336/2014 zo dňa 12.04.2014, v ktorom je uvedené, že obec Štiavnik súhlasí so zmenou pozemku parc. č. C KN 6594/6 o výmere 161 m2 na ostatnú plochu nemôže nahradiť rozhodnutie o umiestnení

11. Za irelevantnú označil aj námietku žalobcu o jeho legitímnych očakávaniach vo vzťahu k vydaniu stavebného povolenia, keď s ohľadom na predchádzajúce skutočnosti nečakal, že obecné zastupiteľstvo v Štiavniku uznesením č. 452/2017 zo dňa 21.04.2017 neschváli udelenie súhlasu na dodatočné stavebné povolenie rodinného domu. Jeho tvrdenia považoval za účelové so snahou legalizovať nezákonný postup, ktorý si sám zvolil pri výstavbe rodinného domu na ornej pôde v rozpore so zákonom č. 220/2004 Z.z., v extraviláne obce mimo jej zastavaného územia v rozpore s platným Územným plánom obce Štiavnik, jeho záväznými časťami vyhlásenými všeobecne záväzným nariadením č. 16/2009, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.06.2009. S tvrdením žalobcu o jeho konaní v dobromyseľnosti, práve z postupu, aký žalobca zvolil pri realizácii výstavby rodinného domu, sa krajský súd nestotožnil a žalobca žiadne relevantné dôkazy v tom smere nepredložil.

konanie. 13. Po zrekapitulovaní skutkového stavu sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami ktoré uplatnil v podanej správnej žalobe, čím mu znemožnil, aby uskutočnil všetky jemu patriace procesné práva.

Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaných v konaniach vedených pod sp.zn. 3Cdo/236/2010 a sp.zn. 3Mcdo/18/2010, v ktorých súd riešil výklad citovaného ustanovenia, zhrnul, že súd je povinný postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP po tom, čo strany prednesú svoje návrhy a teda zhodnotiť a zhrnúť, na ktoré právne a významné skutkové tvrdenia účastníkov zameria svoj proces dokazovania, aby mohli strany reagovať na intencionalitu dokazovania podľa predbežného právneho názoru súdu.

V tejto súvislosti však uviedol iba všeobecný výklad týkajúci sa nárokov kladených na odôvodnenia rozhodnutí súdov. Z uvedeného potom vyvodil, že závery krajského súdu nie sú relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.

18. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil so skutkovým tvrdením sťažovateľa, že mu bol daný ústny prísľub, že mu stavebné povolenie bude vydané a to z dôvodu, že pozemky - klasifikované ako orná pôda, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, sú súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nachádzajú sa mimo zastavaného územia obce (pričom doposiaľ neboli splnené podmienky na to, aby boli z tohto fondu trvalo vyňaté), čo vylučuje ich klasifikovanie ako stavebných pozemkov na ktorých by bolo možné stavbu povoliť.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP prv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) pričom jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 461 SSP zamietnuť. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

súdnictva. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. Podľa § 107 ods. 2 SSP, v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. Podľa § 112 ods. 1 SSP, po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen senátu podá správu o priebehu administratívneho konania. Účastníci konania prednesú svoje návrhy, ktoré sa musia týkať skutkových okolností a právneho posúdenia veci. Účastník konania môže odkázať na svoje písomné podanie, ak to správny súd považuje za primerané, najmä vtedy, ak nemožno očakávať, že svojím prednesom doplní svoje doterajšie tvrdenia. Ak je účastník konania zastúpený, môže sa prednesom k veci vyjadriť, ak to navrhne jeho zástupca alebo ak to nariadi správny súd. Podľa § 112 ods. 2 SSP, ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu.

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

21. Preskúmanie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v kasačnom konaní je determinované samotným sťažovateľom a je prejavom jeho dispozičného oprávnenia. Správny súdny poriadok v § 453 stanovuje hranice prieskumu vzťahujúce sa na rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti, ktorými je kasačný súd viazaný (kasačný súd pamätá na konania vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, v ktorých nie je viazaný sťažnostnými bodmi, no predmetné konanie pod tento taxatívny výpočet nespadá). Kým rozsah kasačnej sťažnosti sleduje výroky napadnutého rozhodnutia, dôvody kasačnej sťažnosti nadväzujú na obsah odôvodnenia a zameriavajú sa na konkrétne právne závery, prípadne iné procesné pochybenia konajúceho

Inými slovami, kasačný súd je viazaný tým, čo sťažovateľ považuje za nesprávne. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvedie ani to minimum, čo mu zákon ukladá, nemožno pričítať na ťarchu kasačnému súdu, že sa jeho námietkou bližšie zaoberať nebude.

rozhodnúť. Rovnako je tomu aj v prípade námietky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozsudku z dôvodu nedostatočného odvodnenia, keď iba odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva a odborné publikácie stručne zhrnul, že krajský súd v tomto smere pochybil. Na to, aby sa mohol vznesenými námietkami kasačný súd bližšie zaoberať, mali na ne nadväzovať sťažovateľove hlbšie úvahy vymedzujúce namietanú nesprávnosť právneho posúdenia prejednávanej veci. Vo vzťahu k nedostatočnej kvalitatívnej a kvantitatívnej obsahovej stránke rozsudku pritom postačovalo stručne poukázať na podstatné a relevantné žalobné body, s ktorými sa krajský súd údajne nevysporiadal, no aj v tomto smere sťažovateľ svoje bremeno neuniesol. Kasačný súd pritom nemôže hľadať za sťažovateľa dôvody na to, aby bola jeho kasačná sťažnosť úspešná.

25. Správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, v zákonom presne vymedzených prípadoch (§ 120 SSP), o ktorých nemožno hovoriť v prejednávanej veci. Účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy a teda na rozdiel od civilného procesu, ktorý je konaním nachádzacím, správne súdne konanie je konaním (až na taxatívne stanovené výnimky) preskúmavacím. Správny súdy preto pri rozhodovaní o správnej žalobe nevychádza z poznatkov, ktoré získal na ústnom pojednávaní ale primárne z obsahu administratívneho spisu (ktorý sa nepovažuje za dôkaz) a z písomných podaní účastníkov konania.

27. V súlade s § 5 ods. 1 a § 25 SSP sa na konanie pred správnym súdom okrem základných zásad, princípov a ustanovení priamo vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku, subsidiárne použijú aj zásady a ustanovenia CSP. Použitie CSP však zostáva iba v rovine subsidiárnej aplikácie a teda iba sa predpokladu, že Správny súdny poriadok určitú procesnú otázku alebo mechanizmus neupravuje sám. Ak už teda správny súd pojednávanie nariadi, postupuje v ňom v súlade s § 112 a nasl. SSP, ktorý upravuje postup správneho súdu komplexne a subsidiárna aplikácia § 181 ods. 2 CSP je v tejto otázke vylúčená. Už iba s ohľadom na znenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP musí byť s ohľadom na účely správneho súdnictva zrejmé, že nie je možné, aby správny súd určoval, ktoré skutkové otázky sú medzi stranami sporné resp. nesporné a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie.

29. Záverom si kasačný súd dovoľuje len v stručnosti zareagovať na sťažovateľom opakovane vznášané námietky týkajúce sa jeho legitímnych očakávaní a dobromyseľnosti vo vzťahu k vydaniu stavebného povolenia na Rodinný dom. Až absurdne sa javí táto sťažovateľova námietka, ak sám a s plným vedomím začal s výstavbou rodinného domu bez príslušného stavebného povolenia (pričom rozdiel medzi údajným ústnym prísľubom starostu a stavebným povolením nebude osobitne vysvetľovať) a zodpovednosť za výsledok konania o odstránení stavby pripisuje orgánom verejnej správy. Orgánom verejnej správy v zásade nemožno vyčítať, že neprihliadali na sťažovateľovu dobromyseľnosť a konali v rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami, pokiaľ neexistovalo oficiálne administratívne konanie, ktoré by sám inicioval. Kasačný súd nezistil, že by sťažovateľ podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, pričom súčinný nebol ani počas ex offo začatého konania o dodatočné povolenie stavby.

31. Kasačný súd nevzhliadol ani dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a to práve s poukazom na zamietavé rozhodnutie krajského súdu a v konečnom dôsledku, aj to vlastné. Okrem uvedeného, sťažovateľ mimo namietania zásahu neosvedčil, že by mu hrozila závažná ujma tak, ako to predpokladá § 447 ods. 1 SSP.

Kasačný súd preto jeho návrh na priznanie odkladného účinku postupom podľa § 447 ods. 2 poslednej vety v spojení s § 188 SSP zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.