5Svk/16/2022

1. Žalobca podal 16. mája 2018 na Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor, pod č. Z 3859/ 2018 návrh na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a)

Poukázal na to, že je podnikom podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, a to ešte podľa licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb podľa zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe čoho je oprávnený vo verejnom záujme a nevyhnutnom rozsahu zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia v zmysle zákona o elektronických komunikáciách na cudzej nehnuteľnosti. Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor, listom z 25. júna 2018 vyzval žalobcu, aby okrem iného uviedol, obsah a rozsah vecného bremena požadovaného v návrhu na záznam do katastra nehnuteľností.

Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor, však podal 29. marca 2019 prokurátorovi Okresnej prokuratúry Nitra podnet na podanie protestu prokurátora proti vykonaniu uvedeného záznamu, pretože návrh na záznam do katastra nehnuteľností podaný žalobcom neobsahoval vymedzenie nevyhnutného rozsahu zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností dokladovaného aj geometrickým plánom. Okresná prokuratúra Nitra následne pod č. Pd 83/19/4403-3 podala správnemu orgánu dňa 23. mája 2019 protest, v ktorom sa stotožnila s argumentáciou správneho orgánu uvedenou v podnete, keď zákonné vecné bremeno nemôže viaznuť na celej parcele, ale len na jej časti nevyhnutne potrebnej na určenú

o elektronických komunikáciách. Rovnako uviedol, že pokiaľ by nebolo potrebné požadovať od žalobcu geometrický plán, znamenalo by to, že by tento musel žiadať o zápis zákonného vecného bremena v rozsahu celej parcely (resp. parciel), avšak v jeho návrhu zo 16. mája 2018 je uvedené, že žiada o zápis takéhoto bremena len v nevyhnutnom rozsahu.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal následne žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“). Uviedol v nej, že žalovaný formalistickým výkladom zákona vlastne nerozhodol o rozsahu zákonného vecného bremena, ale o jeho vzniku, keď uviedol, že toto na celej nehnuteľnosti nevzniklo, hoci zákon o elektronických komunikáciách v § 66 ods. 2 ustanovuje, že takéto bremeno viazne na dotknutej nehnuteľnosti ako celku. Žalobca dodal, že dôvodová správa k zákonu o elektronických komunikácií odkazuje na verejný záujem v súvislosti práve so zriaďovaním, prevádzkovaním a poskytovaním verejných elektronických komunikácií. Pokiaľ prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca si môže dať vyhotoviť geometrický plán, až keď bude presne určené trasovanie sietí, tak uvedené by znamenalo, že žalobca nemôže realizovať svoje zákonné oprávnenie (keď stavba sietí ešte nie je povolená) a musí sa podrobiť situácii, ktorá je komfortná pre správny orgán.

časti. Zákonné vecné bremeno je vo všeobecnosti možné zriadiť aj na celú nehnuteľnosť, čo potvrdzujú interné normy Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že je potrebné odlišovať vznik zákonného vecného bremena od jeho výkonu, pričom len tento výkon sa musí realizovať v nevyhnutnom rozsahu.

7. Vznik zákonného vecného bremena v rozsahu celej nehnuteľnosti je potrebný nielen pre realizáciu výstavby siete, ale aj pre jej údržbu. Žalobca preto musí mať k takejto stavbe prístup, ako aj vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu.

10. Do správneho súdneho konania podaním doručeným 14. marca 2020 pod č. Kc 5/20/ 4400-6 vstúpil prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorý vo veci podal vyjadrenie dňa 29. mája 2020.

Katastrálneho zákona. Rovnako poukázal na to, že v § 28 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, sú demonštratívne uvedené listiny, na základe ktorých sa vykonáva zápis záznamom, pričom na vykonanie záznamu je spôsobilý i návrh, ak ide o práva k cudzím veciam (§ 28 písm. c/ cit. vyhlášky), medzi ktoré patria i práva z vecných bremien.

Spornou medzi účastníkmi konania bola však otázka rozsahu vecného bremena a to, či žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa taký návrh (spolu s prílohami), ktorý by bol spôsobilý na zápis vecného bremena. 14. Krajský súd bol toho názoru, že z § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že oprávnenie podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti nie je neobmedzené. Zákonodarca toto zákonné

15. Oprávnený z popisované zákonného vecného bremena teda nemôže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, pretože lokalizácia umiestnenia sietí a vedení, ako aj ich rozsah, sú obmedzené zákonnou požiadavkou nevyhnutného rozsahu. V situácii, keď zákon výslovne ustanovuje, že

16. Krajský súd žalobcovi pripomenul, že v čase, keď žalobca podal návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností, existoval už geometrický plán vyhotovený dňa 11. septembra 2017 na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskej siete na parcelách vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 2/, ktorý tento geometrický plán súdu

17. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci neurčoval rozsah zákonného vecného bremena, nerozhodoval o tom, že vecné bremeno na dotknutých (celých) nehnuteľnostiach nevzniklo a neposudzoval ani to, aká časť dotknutých nehnuteľností by mala predstavovať nevyhnutný rozsah výkonu oprávnení žalobcu. Povinnosť žalobcu predložiť geometrický plán

18. Krajský súd preto uzavrel, že postup správnych orgánov, ktoré vyhoveli protestu prokurátora, bol dôvodný, pretože vykonanie záznamu Okresným úradom Nitra, Katastrálnym odborom, pod č. Z 3859/2018 dňa 23. júla 2018 nebolo v súlade so zákonom.

22. Vo vzťahu k evidovaniu celého zákonného vecného bremena (viaznuceho na celom dotknutom pozemku) je podľa sťažovateľa postačujúce uviesť odkaz na zákonné ustanovenie, z ktorého toto zákonné vecné bremeno vyplýva, a nie je nevyhnutné ešte predkladať geometrický plán. Pokiaľ krajský súd tento rozsah vecného bremena zužoval poukazom na komponent nevyhnutnosti v § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, ide o neprípustnú analógiu, ktorá vo verejnom práve nie je dovolená.

Pokiaľ by posúdenie krajského súdu malo byť správne, tak by sa podľa neho sťažovateľ mal (a mohol) obracať pri podávaní návrhu na záznam zákonného vecného bremena na príslušný správny orgán až v momente, keď sa bude vedieť, na akej presnej časti nehnuteľnosti je stavba vedenia sietí umiestnená, a nebude tak môcť robiť napr. v čase, keď stavba vedenia sietí ešte nie je povolená, hoci sťažovateľ potrebuje už v tomto okamihu svoje práva chrániť aj cestou záznamu v katastri nehnuteľností.

25. Sťažovateľ argumentuje, že krajský súd sa zmyslom a účelom zákona o elektronických komunikáciách nezaoberal, pričom zdôrazňuje verejný záujem na budovaní, rozširovaní a modernizácii telekomunikačnej infraštruktúry, čomu má napomáhať aj inštitút zákonného vecného bremena.

27. Následne sťažovateľ uvádza, že krajský súd sa odklonil od rozhodnutia vo veci sp. zn. 7 Sžr 121/2016. V dôsledku názoru krajského súdu v rozpore s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má správny orgán preskúmavať listinu, ktorá je podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, nad rámec stanovený Katastrálnym zákonom. Podľa citovaného rozhodnutia je však nepochybné, že správny orgán v žiadnom prípade nie je spôsobilý a oprávnený podľa Katastrálneho zákona posudzovať, či zákonné vecné bremeno, ktoré je predmetom návrhu, je vykonávané v nevyhnutnom rozsahu (a vo verejnom záujme) a sťažovateľ teda nie je povinný ani túto skutočnosť v administratívnom konaní žiadnym spôsobom preukazovať.

jasne pripúšťa, že vecným bremenom je možné zaťažiť aj celú nehnuteľnosť, avšak má zároveň za to, že v predmetnej veci je potrebné striktne vychádzať zo zákona, keď oprávnenie podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti nie je neobmedzené. Ďalší účastník konania 2/ považuje rozlišovanie vykonané sťažovateľom medzi verejnou sieťou a jej vedením len za komplikované myšlienkové úvahy, keď v skutočnosti je vedenie sietí líniovou a inžinierskou stavbou siete a jej technickým vybavením, pretože žiadna sieť nemôže existovať bez stavebno-technického vybavenia. Do geometrického plánu preto nie je potrebné zakresľovať sieť, pretože sa vždy zakresľuje jej stavba, t. j. vedenie siete.

31. Podľa názoru ďalšieho účastník konania 2/ závery tvrdené sťažovateľom z rozhodnutia sp. zn. 7 Sžr 121/2016 nevyplývajú. Napokon napadnutý rozsudok krajského súdu nie je nepreskúmateľný, pričom sťažovateľ si nepreskúmateľnosť mýli s nesprávnym právnym

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

34. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 4. apríla 2022 a náhodným spôsobom bola pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V tomto senáte bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa sudkyňa JUDr. Anita Filová. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a postupom podľa § 455 SSP bez potreby nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV. A

37. Vzhľadom na to, že právnou otázkou, rozhodnou pre túto vec, sa už kasačný súd zaoberal, postupom podľa § 464 ods. 1 SSP sa odkazuje na rozsudok sp. zn. 5 Svk 9/2021 z 30. marca 2023 (citovaná časť je v nasledujúcom texte uvedená kurzívou: „Spornou medzi účastníkmi konania bola požiadavka žalovaného pripojiť k návrhu na zápis zákonného vecného bremena aj geometrický plán, z ktorého by bolo zrejmé, v akom rozsahu sú predmetné nehnuteľnosti dotknuté zákonným vecným bremenom. (bod 37) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách účinného do 31.01.2022 vyplýva, že podnik (sťažovateľ) môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Teda sa v danom prípade jedná o zákonné vecné bremená. (bod 38) Kasačný súd nesúhlasí s právnym názorom sťažovateľa, že z ustanovenia § 46 ods. 1

Zmienený právny názor sťažovateľa totiž v žiadnom prípade nezodpovedá zákonnej požiadavke zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu. V tomto smere poskytol vyčerpávajúcu argumentáciu správny súd v bodoch 25 až 31 svojho rozsudku, na ktorú kasačný súd v plnom rozsahu odkazuje bez toho, aby ju opakoval (bližšia argumentácia správneho súdu je uvedená v bodoch 20 až 24 tohto rozsudku). (bod 40) Na tomto mieste kasačný súd poukazuje na ústavný rozmer nevyhnutnosti obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy, ako ho vymedzil Ústavný súd: „nevyhnutný zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah), ako je nevyhnutné, a aby netrval dlhšie, než je nevyhnutné“ (nález z 12. októbra 2016 sp.zn. PL. ÚS 42/2015, body 43 a 44).

i ustálenej praxe je v správnom súdnom konaní chránená vo vzťahu k judikatúre správnych súdov; ustálená prax alebo akákoľvek pozícia správnych orgánov správne súdnictvo nijako nezaväzuje, pričom je práve účelom správneho súdnictvo podať záväzný výklad práva aplikovaného správnym orgánom a tým pomôcť ochrane subjektívnych práv jednotlivých žalobcov. (bod 43) Preto pokiaľ sa sťažovateľ dovolával princípu právnej istoty a rovnako princípu zachovania legitímnych očakávaní vo vzťahu k rozhodovaniu žalovaného a to s poukazom na už spomínané stanovisko tak k uvedenému kasačný súd uvádza, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností dohliada na rozhodovaciu činnosť na tomto úseku štátnej správy a to aj prostredníctvom svojich stanovísk. Žalovaný však nie je orgánom oprávneným poskytovať záväzný výklad zákona, čo znamená, že takéto stanovisko síce inštruuje konajúce katastrálne odbory okresných úradov, avšak v žiadnom smere nezaväzuje pri svojom rozhodovaní správne súdy. Naviac žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne zdôvodnil svoj odklon od prijatého stanoviska, pričom vo

Z uvedeného dôvodu táto argumentácia nemôže obstáť. (bod 45) 38. K uvedenej argumentácii kasačný súd na tomto mieste ešte dodáva, reagujúc na námietku sťažovateľa, že katastrálny orgán nie je oprávnený posudzovať vecnú stránku predloženej listiny, ktorá je podkladom pre zápis záznamom do katastra nehnuteľností.

39. Predloženie takéhoto plánu vyžadoval v rozhodnom čase aj § 46 ods. 1 Katastrálneho zákona, pričom, ako bolo uvedené vyššie, zákonné vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách viazne v princípe na časti nehnuteľnosti, a prakticky úplne výnimočnú potrebu zaťažiť ním celú nehnuteľnosť (spravidla ak by šlo o celkom malé pozemky, ktoré by boli úplne pokryté príslušnou sieťou) sťažovateľ nijako nepreukázal, resp. nepodložil, iba ju tvrdil. Kasačný súd opätovne pripomína ústavný rozmer posudzovanej veci, keď vlastnícke právo je možné podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu; na uvedený ústavný článok sa odvoláva i dôvodová správa k § 66 zákona o elektronických komunikáciách (Národná rada Slovenskej republiky, V. volebné obdobie, parlamentná tlač č. 388), ktorá požaduje „striktné“ dodržanie uvedených ústavných noriem. Ak sťažovateľ volá po neobmedzenom rozsahu zákonného vecného bremena posudzovaného v tejto veci, tak sa vlastne dožaduje neústavnosti, resp. ústavne nekonformného výkladu zákona

Samotná skutočnosť, že podnik bude mať právo podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vymedzené na podklade geometrického plánu „len“ v nevyhnutnom rozsahu, neznamená, že na pozemku, na ktorom viazne vecné bremeno v rozsahu podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách nemôže podnik realizovať svoje práva podľa § 66 ods. 1 písm. b) a c) cit. zákona.

Ak sa sťažovateľ domáha takého výkladu relevantných noriem zákona o elektronických komunikáciách, ktorý by mu neukladal povinnosť predložiť do katastrálneho konania geometrický plán za účelom vykonania záznamu zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, keď zároveň podľa § 38 StavZ musí v územnom konaní dokladovať isté právo k cudzej veci, bude povinnosťou sťažovateľa s ohľadom na prípadné v územnom konaní vyžadované zmeny trasovania siete zabezpečiť si vyhotovenie nového geometrického plánu a zapísanie uvedeného vecného bremena do katastra nehnuteľností v takomto novom rozsahu, a to s prihliadnutím na § 140 StavZ v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

neobstojí.

Ostatné námietky 43. Kasačný súd ďalej rovnako nepovažuje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP za daný, pretože sťažovateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ním prezentované závery neobsahuje, ba naopak, toto rozhodnutie ním požadovaný výklad Katastrálneho zákona popiera, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7 Sžr 121/2016 z 28. februára 2018 uviedol, že je plne v kompetencii katastrálneho orgánu posúdiť splnenie podmienok pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. 44. Pre zvýraznenie omylu sťažovateľa kasačný súd cituje relevantnú pasáž z odôvodnenia citované rozhodnutia: „V zmysle právnej úpravy katastrálneho zákona správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu, v rámci ktorého procesu správa katastra posudzuje, či predložená verejná listina alebo iná listina je bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra záznam do katastra je povinná vykonať.“ 45. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že náležitosťou podľa Katastrálneho zákona je potrebné rozumieť v zmysle § 35 ods. 2 písm. a) tohto zákona posúdenie i toho, či verejná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti zriadené podľa osobitného predpisu, obsahuje všetky rozhodné skutočnosti pre overenie toho, či toto právo podľa osobitného predpisu vzniklo. Následne, ako je tomu v práve posudzovanej veci, v konaní nebolo sporné, že sťažovateľovi právo podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vzniklo, čo je jedna stránka veci, no treba dodať, že toto právo mu vzniklo len v nevyhnutnom rozsahu, čo je druhá stránka veci, sťažovateľom opomínaná. Následne je potrebné katastrálnemu orgánu doložiť listinu potvrdzujúcu, že uvedené právo nielen vzniklo, ale že vzniklo v nevyhnutnom rozsahu, čo sú dve zákonné podmienky pre vznik zákonného vecného bremena posudzovaného v tomto prípade. 46. Kasačný súd rovnako nepovažuje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP za daný, pretože odôvodnenie krajského súdu považuje nielen za dostatočné, ale za mimoriadne presvedčivé a vyčerpávajúce. Sťažovateľ touto kasačnou námietkou v podstate vyjadroval svoju nespokojnosť s právnym názorom krajského súdu. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu je však daná iba celkom výnimočne, keď za protiústavné a arbitrárne možno považovať len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, pričom do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa správny súd stotožnil s jeho právnymi názormi (napr. rozsudok sp. zn. 9 Sžsk 29/2021 z 25. októbra 2022, bod 39). Takúto svojou povahou mimoriadnu vadu a „extrém“ v napadnutom rozsudku krajského súdu kasačný súd nevzhliadol.

47. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody nepovažoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol, odkazujúc pritom na závery svojho skoršieho rozsudku, a tým napĺňajúc princíp právnej istoty a dôvery v ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu podľa § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. 48. Na tomto mieste musí kasačný súd pripomenúť, že tak, ako to uviedol už krajský súd v napadnutom rozsudku, a ako to vyplýva zo súdneho spisu, práve rozhodnutá vec sa vzťahuje na vedenie sietí, ktoré v rozhodnom čase (rok 2018) už fyzicky existovali, pričom sťažovateľ nesporne disponoval geometrickým plánom vyhotoveným v súvislosti s vedením týchto sietí po pozemkoch prinajmenšom vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 2/. Argumentácia sťažovateľa o časových súvislostiach vzniku zákonného vecného bremena v jeho prospech sa preto kasačnému súdu javí ako prinajmenšom hypotetická, ak nie špekulatívna. Ďalej, vzhľadom na existenciu požadovaného (už i judikatúrou Najvyššieho správneho súdu) geometrického plánu pre zápis zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, a to vo vzťahu k pozemkom ďalšieho účastníka konania 2/, považuje kasačný súd v podstate zatajenie tejto skutočnosti pred krajským súdom, resp. neuvedenie tejto skutočnosti už v podanej správnej žalobe, za neprípustný výkon žalobného práva, ktorý mohol aktivovať postup krajského súdu podľa § 5 ods. 12 SSP. 49. Kasačný súd dodáva, že z výpisu z obchodného registra zistil, že ďalší účastník konania 1/ zmenil adresu svojho sídla, preto s ním konal s uvedením tejto novej adresy v záhlaví tohto rozsudku. 50. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania vrátane prokurátora, právo na náhradu trov konania si výslovne uplatnil len ďalší účastník konania 2/. Najvyšší správny súd o práve ďalších účastníkov konania, a to i napriek požiadavke ďalšieho účastníka konania 2/, rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, keď týmto účastníkom konania nebola súdom v konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť a preto im právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.