5Svk/16/2024

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 352/2023/ UKSP/CERI-90 zo dňa 04.05.2023 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný týmto rozhodnutím žalobkyňu vyzval, aby v lehote do 31.12.2023 predložila doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „stavebný zákon“), najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Žalovaný z tohto dôvodu podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby. 2. Správny súd napadnutým uznesením, č. k.: 3S/11/2023-129 zo dňa 22.02.2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100557.3 (ďalej „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) odmietol, pretože dospel k názoru, že rozhodnutie žalovaného nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu. V odôvodnení uznesenia zdôraznil, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správny na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 3. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobkyňu vyzval na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebnými zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a prerušil konanie o dodatočnom povolení stavy je podľa správneho súdu procesného charakteru, voči ktorému sa nemožno odvolať, keďže ide o rozhodnutie, týkajúce sa vedenia konania. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa ďalšieho postupu správneho orgánu v konaní. Správny súd uzavrel, že rozhodnutie žalovaného samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, a je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.

4. Žalobkyňa (ďalej „sťažovateľka“) podala proti napadnutému uzneseniu správneho súdu riadne a včas kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť založila na kasačných dôvodoch, podľa ktorých jej správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež na dôvode, že jej žaloba bola súdom nezákonne odmietnutá (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Kasačnému súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Kasačný dôvod spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení uznesenia sťažovateľka založila na argumentácii, že správny súd sa riadne nevysporiadal s právomocou žalovaného začať konanie podľa § 88a stavebného zákona. Správny súd sa nezaoberal vplyvom rozhodnutia na právo sťažovateľky nerušene užívať nehnuteľnosť, právo na ochranu majetku a súkromia, rodinného života a dobromyseľnosti pri užívaní drobnej stavby.

7. Napadnuté uznesenie považovala za nepreskúmateľné a nezákonné, pretože z tohto nemožno vyabstrahovať konkrétny dôvod vylúčenia zásahu do jej subjektívnych práv. Sťažovateľke nebolo zrejmé, z akého dôvodu správny súd nepovažoval za subjektívne práva hodné ochrany právo na rodinný a súkromný život, vlastnícke právo a právo na spravodlivé konanie pred správnym orgánom, ktorý je povinný postupovať zákonným spôsobom v súlade so zásadou zdržanlivosti, dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov, pokúsiť sa o zmierne vyriešenie veci a vybaviť každú vec bez zbytočných prieťahov.

Napadnutým rozhodnutím malo byť vážne ohrozené vlastnícke právo sťažovateľky, pretože správne konanie smeruje k odstráneniu stavby. Citovala z niekoľkých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnuté uznesenie správneho súdu za vecne a právne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Sťažovateľka podľa neho v zásade nepopiera realizáciu stavby „Novostavba zimnej záhrady“, pričom však nedisponuje právnym titulom na uskutočnenie stavby. Správny súd zrozumiteľne vysvetlil dôvody subsumovania rozhodnutia podľa § 7 písm. e/ SSP, pretože sa nejedná o správny akt podliehajúci súdnemu prieskumu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 7a ods. 2 písm. i/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky oznámil, že začína konanie ex officio podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby a

dodatočného stavebného povolenia (§ 88a ods. 7 stavebného zákona) alebo k vydaniu rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Konanie sťažovateľky podľa žalovaného účelovo smeruje k oddialeniu pokračovania v konaní

13. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v nadväznosti na právoplatné stavebné povolenie začal stavebný úrad na základe žiadosti predchádzajúceho stavebníka kolaudačné konanie podľa § 80 stavebného zákona spojení s konaním o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona, výsledkom ktorého bolo povolenie užívania a zmien stavby rodinného domu na základe kolaudačného rozhodnutia č. ÚKaSP-2014/3002/Vim-113 zo dňa 19.11.2014. V kolaudačnom rozhodnutí stavebný úrad konštatoval, že súčasťou stavby bolo oplotenie a prislúchajúce spevnené plochy k rodinnému dvojdomu. Žalovaný ako stavebný úrad je viazaný svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami a tieto je povinný rešpektovať. Stavba zimnej záhrady je súčasťou oplotenia, ktorého realizáciu stavebný úrad v roku 2013 povolil a jeho súlad s verejným záujmom potvrdil v kolaudačnom rozhodnutí. 14. Namietala tiež neexistenciu právomoci žalovaného viesť konanie podľa § 88a stavebného zákona v prípade drobnej stavby. Podľa názoru sťažovateľky si neprimerane rozšíril právomoc konať a rozhodovať o akejkoľvek stavebnej činnosti a teda aj o takej, ktorá si nevyžaduje ohlásenie. Nezaoberal sa tiež skutočnosťou, že stavba zimnej záhrady má vo vzťahu k rodinnému domu iba doplnkovú funkciu - ide o drobnú stavbu. Začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona je v prípade drobnej stavby neprípustné. Z rozhodnutia ani vyjadrenia žalovaného stavebného úradu nie je tiež zrejmé, akým spôsobom sťažovateľka porušila § 54 stavebného zákona, ak drobnú stavbu ohlásila a stavebný úrad po ohlásení nevyžadoval stavebné povolenie. Keďže nedošlo k porušeniu § 54 stavebného zákona, nemohla vzniknúť ani úradná povinnosť stavebného úradu začať konanie o dodatočnom povolení stavby. Ak žalovaný nesprávne aplikoval § 88a stavebného zákona v spojení s neexistujúcim porušením § 54, bez opory v právnom poriadku, prekročil svoju právomoc. 15. Sťažovateľka záverom vyjadrenia zhrnula, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal v medziach kasačnej sťažnosti a v nej uvedených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP) napadnuté uznesenie správneho súdu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

vo veci samej. Preto súd nemal povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Sťažovateľka v správnej žalobe ani neavizovala, že by práve na pojednávaní mala predniesť niečo, čo nemohla uviesť v správnej žalobe, a čo by súd mohlo presvedčiť o prípustnosti súdneho prieskumu, alebo čo by malo viesť k postupu podľa § 107 ods. 1 písm. b/ - d/ SSP. Správny súd preto postupoval v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.

Tieto námietky ani nemali potenciál presvedčiť o tom, že rozhodnutím žalovaného mohli byť priamo zasiahnuté subjektívne práva sťažovateľky. 20. Sťažovateľka tiež v kasačnej sťažnosti tvrdila, že sa správny súd nezaoberal vplyvom rozhodnutia žalovaného na jej právo užívať nehnuteľnosť, vlastnícke právo, právo na ochranu majetku a súkromia, rodinného života a dobromyseľnosti sťažovateľky pri užívaní drobnej stavby, právo na spravodlivé konanie pred správnym orgánom, do ktorých malo byť podľa nej zasiahnuté. Podľa kasačného súdu je zrejmé, že procesné rozhodnutie o prerušení zmieňovaného administratívneho konania, v ktorom sa zároveň oznamuje začatie takéhoto konania a vyzýva sa na doplnenie podkladov rozhodnutia, nijako svojimi účinkami nezasahuje do sťažovateľkou označených práv. Až právoplatným rozhodnutím v označenom konaní, ktorým by napríklad bolo rozhodnuté o odstránení stavby, by mohlo dôjsť k zásahu do právnej sféry sťažovateľky. 21.

konania. Opak by, podľa okolností veci, do úvahy prichádzal napríklad vtedy, keď by vedenie takéhoto administratívneho konania napríklad malo priamy vplyv na iné právo či právne postavenie jeho účastníka, napríklad v podobe vylúčenia z uplatnenia iných verejných subjektívnych práv, alebo keby išlo o zjavnú šikanu zo strany orgánu verejnej správy.

V správnej žalobe sa sťažovateľka najmä sústredila na rekapituláciu dovtedajšieho konania a na tvrdenia, že nešlo o novú stavbu, ale len udržiavacie práce. Dôsledné zistenie skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia je však práve podstatným predmetom (účelom) administratívneho konania, o ktoré tu ide. Nateraz nemožno prejudikovať, k akým záverom žalovaný dôjde.

Hoci sťažovateľka tvrdila, že pred začatím konania bol žalovaný dlhšie nečinný, nie je stále zrejmé, prečo by v dôsledku toho malo byť rozhodnutím žalovaného zasiahnuté do jej práv. Nečinnosť žalovaného nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobné body tvrdiace nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nemajú priamy súvis s tým, že by účinky (teda výrok) rozhodnutia (a jeho odôvodnenie) zasahovali do práv sťažovateľky. Kasačný súd opäť pripomína, že k súdnemu prieskumu jednotlivých námietok o nezákonnosti rozhodnutia zatiaľ nedošlo ani nemalo dôjsť, pretože správny súd dospel k zisteniu, že ide o rozhodnutie procesnej povahy bez potenciálu zásahu do práv sťažovateľky a odmietol správnu žalobu. Bližšia argumentácia, v čom sťažovateľka vidí zásah do svojich práv, sa objavila až v kasačnej sťažnosti, ale aj túto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Práva sťažovateľky na užívanie jej majetku zostali rozhodnutím žalovaného nedotknuté. Na prípadné procesné pochybenia v administratívnom konaní, keby neboli odstránené v priebehu konania, by potom bolo možné, v

26. Kasačný súd zhŕňa, že podstatou sťažnostných bodov boli tvrdenia o existujúcom zásahu do práv sťažovateľky rozhodnutím žalovaného a nedostatočné či nesprávne odôvodnenie uznesenia správneho súdu. Sťažovateľka vágnymi poukazmi na hrozbu, že jej v ďalších štádiách konania môže byť neskorším rozhodnutím zasiahnuté do vlastníckeho práva, práva na súkromie a odvodených práv, nepresvedčila o tom, že by jej začatím a prerušením konania o dodatočnom povolení stavby bola spôsobená ujma na jej subjektívnych právach.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnej žalobkyni (sťažovateľke) nepriznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mal úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario právo na náhradu trov konania priznať.

V Bratislave dňa 15. augusta 2024