5Svk/17/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. N.. D. R., bytom T. R. D. Č.. XXXX/X, H., žalobkyňa v 1. rade právne zastúpená: Mgr. Lenka Križanová, advokátka so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, 2. V.. Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. X, H., 3. V.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/A, H., žalobcovia v 2. a 3. rade právne zastúpení: JUDr. Valéria Haščáková, advokátka so sídlom Na Holom vrchu č. 8307/2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky so sídlom Námestie SNP č. 33, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 3. Miestny úrad m. č. Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábr. 3, 814 21 Bratislava, 4. Veľvyslanectvo Poľskej republiky, so sídlom Hummelova 4, Bratislava, 5. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: MK-2267/2016-221/14267 z 16. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne v 1. rade a o kasačnej sťažnosti žalobkyne v 3. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/15/2017 - 406, 1S/19/2017 - 406 a 2S/20/2017 - 406 z 28. júla 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/15/2017 - 462, 1S/19/2017 - 462 a 2S/20/2017 - 462 z 10. novembra 2021, takto

1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím č. PUSR-2016/ 4496-25/21807/BRO z 29.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pamiatkový zákon“) rozhodol o vyhlásení nehnuteľnosti „Dom mládeže s areálom (Ekoiuventa)“ v Bratislave, okr. Bratislava I., m. č. Staré Mesto, k. ú. G. I., H. X za národnú kultúrnu pamiatku, a to s pamiatkovými objektmi: · dom mládeže s nástupnou plochou (súp. č. XXXX, pare. č. XXXX- v katastri nehnuteľností zapísaná ako hlavná budova, XXXX/XX, XXXX/XX-časť, v katastri nehnuteľností zapísané ako Ostatné plochy), · schodisko (na parcele č. XXXX/XX, v katastri nehnuteľností zapísaná ako Ostatné plochy), · bazén (parc. č. XXXX/XX, v katastri nehnuteľností zapísaný ako Zastavané plochy a nádvoria), · amfiteáter (parc. č. XXXX/XX, v katastri nehnuteľností zapísaný ako Zastavané plochy a nádvoria), · dom polyfunkčný (budova učební s bytom súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, v katastri nehnuteľností zapísaná ako prevádzková budova), a · úprava sadovnícka (parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX-iba pozemok, XXXX/XX-iba pozemok, XXXX/XX-iba pozemok, XXXX/XX-iba pozemok, v katastri nehnuteľností zapísané ako Ostatné plochy a Zastavané plochy a nádvoria). 2. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi v 2. rade a žalobkyni v 3. rade doručované spoločne v jednej obálke. Pamiatkový úrad v prvostupňovom rozhodnutí okrem iného uviedol, že v zmysle listu vlastníctva č. XXXX časť nástupnej plochy a schodisko na parcele č. XXXX/ XX je vo vlastníctve pána V.. C. Y., ktorý bol pôvodným žalobcom v 1. rade a ktorého nástupcom v konaní je žalobkyňa v 1. rade. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobkyne v 1. rade odvolanie a žalobca v 2. rade spolu so žalobkyňou v 3. rade spoločné odvolanie, o ktorých rozhodol žalovaný Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím číslo MK-2267/ 2016-221/14267 z 16.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že všetky odvolania zamietol. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval najmä odborným vyjadrením združenia ICOMOS, ktoré podľa žalovaného potvrdilo existenciu pamiatkových hodnôt, potvrdilo aj skutočnosti uvedené v Návrhu na vyhlásenie kultúrnej pamiatky, ako aj závery Odborného posúdenia architektonických a historických hodnôt „Dom mládeže s areálom (Ekoiuventa)“ v Bratislave.

5. Voči napadnutému rozhodnutiu podali žalobcovia 1. a 2. rade správnu žalobu a žalobkyňa v 3. rade žalobu opomenutého účastníka. 6. Žalobcovia v 1. a v 2. rade v rámci prakticky totožných žalobných bodov najmä namietali porušenie ustanovenia § 15 ods. 2 Pamiatkového zákona, nerovnomerné postavenie účastníkov konania, nezákonný vstup správnych orgánov na pozemky v súkromnom vlastníctve, neurčitý výrok rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav - navzájom odporujúce si odborné vyjadrenia, spôsob zisťovania skutkového stavu - nevykonanie obhliadky a celkovo nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.

· že Pamiatkový úrad Slovenskej republiky neposkytol príležitosť účastníkovi konania (predchádzajúcemu vlastníkovi pozemkov N.. N. Š.) účinne brániť svoje práva, keďže na margo jeho vyjadrenia len skonštatoval, že účastník konania nie je kompetentný sa vyjadrovať k odborným otázkam vzhľadom k tomu, že nemá príslušné odborné vzdelanie, · vykonanie miestneho zisťovanie v Ekoiuvente, na základe čoho vznikla aj obrazová fotodokumentácia, ktoré bolo realizované pri absencií súhlasu na vstup na súvisiace pozemky, a s tým súvisiacu nezákonnosť takto získaných podkladov, · neumožnenie včasného nahliadnutia do spisového materiálu, · neurčitosť výroku napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k pamiatkovým objektom, · nevysporiadanie sa s podľa žalobcov odporujúcimi si odbornými vyjadreniami, a neodstránenie rozporov v dokazovaní, nevypracovanie statického posudku nehnuteľnosti a neuskutočnenie obhliadky nehnuteľnosti, a neustálenie pamiatkovej hodnoty bazénu a

liste vlastníctva je uvedené len vlastnícke právo k pozemku, avšak správne orgány mylne aplikovali v minulosti platnú zásadu superficies solo cedit a mali za to, že ak je žalobca v 1. rade vlastníkom pozemku, musí byť aj vlastníkom stavby na nej. · nevykonanie testu proporcionality v dôsledku čoho žalobcovia nevedia, prečo ich vlastnícke právo bolo prevýšené záujmom na pamiatkovej ochrane Ekoiuventy. 8. Žalobkyňa v 3. rade namietala, že počas celého konania pred Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky ako aj pred žalovaným boli písomnosti doručované výhradne v spoločnej zásielke adresovanej žalobcovi v 2. rade a žalobkyni v 3. rade, pričom písomnosti v spoločných zásielkach preberali asistentky žalobcu v 2. rade na základe ním udeleného plnomocenstva. Žalobkyňa v 3. rade tak mala vedomosť o správnom konaní len na základe informácií od manžela - žalobcu v 2. rade. Keďže žalobkyni v 3. rade neboli doručené rozhodnutia

dňa 29.06.2017 doručoval na vyjadrenie žalobkyni v 3. rade, ktorá na podanie reagovala podaním z 08.08.2017, v ktorom oznámila zmenu právneho zastúpenia a s odkazom na žalobu trvala na pochybeniach správnych orgánov pri doručovaní napadnutých rozhodnutí.

10. Správny súd dňa 18.01.2021 žaloby žalobcov v 1. - 3. rade spojil na spoločné konanie. 11. Správny súd následne o žalobách žalobcov v 1. - 3. rade rozhodol napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/15/2017 - 406, 1S/19/2017 - 406 a 2S/20/2017 - 406 z 28.06.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/15/2017 - 462, 1S/19/2017 - 462 a 2S/ 20/2017 - 462 z 10.11.2021 tak, že ich zamietol a žalovanému ani ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

zákonný, · za právne irelevantnú považoval námietku o neurčitosti výroku rozhodnutia, · napadnuté rozhodnutia boli zdôvodnené na zodpovedajúcej odbornej úrovni a pamiatkové hodnoty (historická, urbanistická, architektonická, spoločenská atď.) označených objektov boli v konaní náležite preukázané tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 2 Pamiatkového zákona, · nestotožnil sa s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia s ohľadom na proporcionalitu

13. Vo vzťahu k žalobe opomenutej účastníčky podanej žalobkyňou v 3. rade v odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že · takouto žalobou sa zabezpečuje doručenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy s možnosťou inštančného administratívneho postupu, pričom v správnom súdnom konaní sa ďalej už nepokračuje a zastaví sa, · ak by osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela následne namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, prípadne nezákonnosť "nového" druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o riadnom opravnom prostriedku, mohla by tak urobiť podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila jeho neznalosť zo strany žalobkyne v 3. rade, · žalobkyňa v 3. rade mohla v správnom konaní realizovať svoje procesné práva a prvostupňové rozhodnutie spis. zn. PUSR-2016/4496-25/21807/BRO z 29.03.2016 napadla riadnym opravným prostriedkom a svoje podanie riadne autorizovala.

žalovaného, · druhostupňové rozhodnutie spis. zn. MK-2267/2016-221/14267 z 16.11.2016 bolo žalobkyni v 3. rade riadne doručované do vlastných rúk, predmetná zásielka bola uložená na pošte dňa 09.05.2017 a nebola prevzatá s tým, že dátum vrátenia zásielky bol na predloženej doručenke vyznačený s dátumom 30.05.2017, a · pod nekonaním ako s účastníkom administratívneho konania je potrebné rozumieť taký postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil príslušnej osobe uplatniť si jej imanentné účastnícke práva a súčasne tento postup zavŕšil nedoručením rozhodnutia, k čomu podľa správneho súdu vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade nedošlo.

14. Voči napadnutému rozsudku správneho súdu podali kasačnú sťažnosť žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade. Kasačná sťažnosť žalobkyne v 1. rade 15. Žalobkyňa v 1. rade podala voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.

Taktiež namietala nesúlad medzi ústnym zdôvodnením napadnutého rozsudku a jeho písomným vyhotovením v použití pojmu „obhliadka“. 17. Nesprávne právne posúdenie namietala najmä pokiaľ ide o správnym súdom tvrdenú absenciu tvrdenia zásahu do subjektívnych práv žalobkyne v 1. rade, správnym súdom vykonané posúdenie zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade a absencie vlastného právneho posúdenia v napadnutom rozhodnutí. Kasačná sťažnosť žalobkyne v 3. rade 18. Žalobkyňa v 3. rade podala voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhla, aby kasačný napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

pojednávania), pričom žalobkyňa v 3. rade sa po jeho (ne)vykonaní nemohla k tomuto pre ňu neznámemu dôkazu ani vyjadriť. 21. Správny súd sa podľa žalobkyne v 3. rade taktiež vôbec nezaoberal tým, že správne orgány Sťažovateľku síce ako účastníka označili, ale priznali jej omnoho menší rozsah práv než ostatným účastníkom konania.

V. Posúdenie kasačného súdu

25. Predtým než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky žalobkyne v 1. rade týkajúce sa porušenia jej procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

27. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľky, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka konania.

Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané žalobkyňou v 1. rade (sťažovateľkou) v jej správnej žalobe.

rozhodnutia. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená sporná otázka sa týka výroku napadnutých rozhodnutí a môže mať, pokiaľ ide o dôsledky, i prípadný vplyv na aplikáciu § 28 ods. 2 písm. a) Pamiatkového zákona, podľa ktorého vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky, kasačný súd považuje za potrebné, aby sa jej venoval i správny súd a posúdil, či ide skutočne o chybu tak, ako to tvrdí sťažovateľka, a zároveň aby posúdil, či táto má alebo nemá vplyv na zákonnosť obsahu napadnutých

33. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky žalobkyne v 1. rade ako sťažovateľky uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov žalobkyne v 1. rade. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť i vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom žalobkyne v 1. rade.

35. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť. Kasačná sťažnosť žalobkyne v 3. rade

38. Pokiaľ ide o doručovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, tak i kasačný súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že toto bolo žalobkyni v 3. rade riadne doručované do vlastných rúk (na adresu žalobkyne v 3. rade I. XX/A, H.), predmetná zásielka bola uložená na pošte dňa 09.05.2017 a nebola prevzatá. Vyjadrenie žalovaného ohľadom týchto skutočností bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne v 3. rade. Žalobkyňa na toto vyjadrenie reagovala podaním z 09.08.2017, v ktorom však na uvedené nereagovala a dodatočné doručenie napadnutého rozhodnutia ani nespochybňovala. Kasačný súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobkyne v 3. rade, že o spôsobe doručovania napadnutého rozhodnutia nevedela a nemohla sa k nemu vyjadriť.

situáciu, ak vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie je účastníkovi konania správnym orgánom doručené až po podaní žaloby opomenutého účastníka, avšak pred rozhodnutím správneho súdu. 40. Vychádzajúc z účelu žaloby opomenutého účastníka, ktorým je zabezpečenie doručenia rozhodnutia správneho orgánu, je možné sa stotožniť s postupom správneho súdu, ktorý akceptoval doručenie napadnutého rozhodnutia žalovaným žalobkyni v 3. rade i keď toto doručenie žalovaný realizoval až počas správneho súdneho konania.

rade. Tá však správnemu súdu iba oznámila zmenu právneho zastúpenia a s odkazom na žalobu trvala na pochybeniach správnych orgánov pri doručovaní napadnutých rozhodnutí. Na nové skutočnosti ohľadom žalovaným realizovaného doručenia napadnutého rozhodnutia však žalobkyňa v 3. rade nereflektovala. Podľa kasačného súdu žalobkyňa v 3. rade mohla realizovať svoje procesné práva napríklad podaním správnej žaloby.

Kasačný súd pripomína, že žalobnými bodmi ostatných žalobcov sa (aspoň v určitej miere) správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal. 43. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami žalobkyne v 3. rade voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť preto považuje za nedôvodnú a podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

V Bratislave dňa 27. februára 2024