5Svk/17/2023

1. Pôvodný žalovaný (Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) 13. júna 2018 vydal v súlade s § 25 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) súhlasné stanovisko k návrhu „Územný plán sídelného útvaru Lučatín, Zmeny a doplnky č. 1“ č. OU-BB/OVBP1-2018/020474-002-BD (ďalej len „súhlasné stanovisko“) a zároveň uviedol, že nemá námietky k predloženiu územnoplánovacej dokumentácie na schválenie obecnému zastupiteľstvu obce Lučatín. 2. Na podnet ďalšieho účastníka v 3./ rade podal prokurátor 12. januára 2021, podľa § 22 ods. 1 písm. a/, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), proti súhlasnému stanovisku protest č. k. Kd 292/20/6600-7, a to z dôvodu namietaného porušenia § 3 ods. 1, 5, 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 3 písm. b/, § 2 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 141 ods. 10 stavebného zákona. 3. Nakoľko pôvodný žalovaný protestu prokurátora nemienil vyhovieť, v zmysle § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre ho predložil Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré protestu prokurátora rozhodnutím č. 14007/2021/SBPSMR/23429 z 5. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“) nevyhovelo. 4. Žalobca proti rozhodnutiu ministerstva podal 23. marca 2021 rozklad č. Kd 292/20/ 6600-13, o ktorom minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodol 9. júna 2021 rozhodnutím č. 58/2021, sp. zn. 23930/2021/OVOPP/61350-M tak, že síce zrušil rozhodnutie ministerstva, zároveň ale podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastavil konanie o proteste prokurátora s odôvodnením, že súhlasné stanovisko je len podkladovým materiálom pre obec, ktorá vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijala zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, a teda v danej veci prijala konkrétnu finálnu formu činnosti (nariadenie). Na základe uvedeného mal minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky za to, že prokurátorovi nenáleží zákonné oprávnenie podať v danej veci protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a), § 23 ods. a § 24 zákona o prokuratúre. 5. S rozhodnutím ministra sa žalobca nestotožnil, považujúc ho za rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora v zmysle § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre.

6. Žalobca 6. augusta 2021 doručil na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) správnu žalobou, ktorou sa domáhal, aby správny súd súhlasné stanovisko žalovaného zrušil a vec aby vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pri vydaní súhlasného stanoviska neriadil ustanoveniami § 3 ods. 1, 5, § 3 ods. 7 Správneho poriadku a ustanoveniami § 1, § 2 ods. 3 písm. b/, § 2 ods. 4, § 25, § 34 ods. 4 a § 141 ods. 10 stavebného zákona. 7. Argumentoval, že územný plán sídelného útvaru Lučatín bol spracovaný a schválený v roku 1998 podľa stavebného zákona v znení účinnom od 1. októbra 1976, pričom zákonom č. 479/2005 Z. z. bolo do uvedeného zákona zavedené aj ustanovenie § 141 ods. 10 stavebného zákona, podľa ktorého územnoplánovacia dokumentácia schválená do 1. augusta 2000, ktorá nebola do 31. júla 2006 aktualizovaná ani preskúmaná, stráca od 1. augusta 2006 záväznosť. 8. Zlučovanie nekompaktných územnoplánovacích dokumentácií je podľa žalobcu v rozpore s § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 3 písm. b/, § 2 ods. 4 stavebného zákona, ako aj v rozpore s rovnosťou práv ako jedného z princípov právneho štátu. V zmysle ustanovenia § 141 ods. 10 stavebného zákona územný plán sídelného útvaru Lučatín schválený v roku 1998 stratil od 1. augusta 2006 záväznosť a územnoplánovacia dokumentácia, ktorá nebola aktualizovaná, sa podľa názoru žalobcu stala nepoužiteľnou a nezákonnou. Ak nadväzne na takúto územnoplánovaciu dokumentáciu boli spracované a schválené jej zmeny a doplnky, tieto sa taktiež podľa žalobcu stali nezákonnými. 9. Žalobca argumentoval, že súhlasné stanovisko je opatrením, ktorým sú dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb, a to konkrétne minimálne dotknutých vlastníkov pozemkov a stavieb v danom území, ako aj účastníkov konania, samotnej obce Lučatín, Banskobystrického samosprávneho kraja a dotknutých orgánov. Až na základe opatrenia pôvodného žalovaného, t.j. jeho súhlasného, alebo nesúhlasného stanoviska, môže totiž obec postupovať ďalej a len v prípade vydania súhlasného stanoviska môže pristúpiť k samotnému schváleniu územného plánu obce, resp. k jeho zmenám a doplnkom. Preto má podľa žalobcu takéto opatrenie vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb na konkrétnom území a možno ho považovať za správny akt vydaný v administratívnom konaní a nie len za podkladový materiál pre obec.

Práve pôvodný žalovaný posudzuje, či návrh územného plánu a postup jeho obstarania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v prípade, že zistí porušenie niektorého ustanovenia zákona, nemôže vydať súhlasné stanovisko. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že záver pôvodného žalovaného o naplnení zákonných požiadaviek stanovených v § 25 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ stavebného zákona je založený na nesprávnom právnom posúdení, čoho dôsledkom je nezákonnosť súhlasného stanoviska.

b/ SSP. Správny súd zároveň v súlade s ust. § 170 písm. a/ SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 12. Správny súd v prvom rade skúmal, či žalobcom označené súhlasné stanovisko je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je v zmysle ustanovení SSP možné považovať za „rozhodnutie“ podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, alebo či ho je možné považovať za „opatrenie“ podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a či toto súhlasné stanovisko podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení SSP. Uzatvoril, že súhlasné stanovisko pôvodného žalovaného vydané podľa § 25 ods. 2 stavebného zákona je výsledkom posúdenia uvedeného návrhu pôvodným žalovaným ako príslušným orgánom územného plánovania v rozsahu stanovenom v § 25 ods. 1 stavebného zákona, pričom pri posudzovaní návrhu územného plánu pred jeho predložením na schválenie sa nejedná o rozhodovací proces orgánu verejnej správy, predmetom ktorého by boli práva alebo právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb.

je ani správnym aktom, ktorý by bol formálne označený ako rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Nie je ani takým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Na základe uvedeného správny súd uzatvoril, že vo veci nie sú splnené procesné podmienky konania, a to v dôsledku nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu, pretože súhlasné stanovisko je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby a nemá ani povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby dotknuté.

15. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/42/2021-81 z 25. januára 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) kasačnú sťažnosť namietajúc nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ má za to, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávnej aplikácie na vec sa vzťahujúcich predpisov, a to predovšetkým § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a/, c/, § 6 ods. 1, § 7 písm. b/, § 45 ods. 1 SSP a na ich základe vyvodil nesprávne právne závery.

Záväzné stanovisko teda vzhľadom na jeho záväznosť vo vzťahu k možnosti schválenia samotného územného plánu je spôsobilé zasiahnuť do práv fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na obsiahnutý záväzný prvok spôsobilý zasiahnuť do práv fyzických i právnických osôb, je potrebné toto stanovisko považovať za opatrenie podľa § 7 písm. b/ SSP (žalobca mal pravdepodobne na mysli ust. § 3, ods. 1, písm. b/ SSP, pozn. kasačného súdu), keďže sú ním dotknuté práva fyzických aj právnických osôb, a to minimálne dotknutých vlastníkov pozemkov a stavieb v danom území, účastníkov konania, samotnej obce Lučatín, Banskobystrického samosprávneho kraja aj dotknutých orgánov.

17. Pôvodný žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 22. marca 2023 a v plnom rozsahu stotožňujúc sa s právnym názorom správneho súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 18. Ďalší účastník v 3./ rade vo vyjadrení z 29. marca 2023 uviedol, že vzhľadom na to, že v dotknutom súhlasnom stanovisku je obsiahnutý záväzný prvok, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv fyzických a právnických osôb, je potrebné ho považovať za opatrenie.

republiky. V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy odo dňa 1. apríla 2024 došlo k prechodu právomoci z Odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Banská Bystrica na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, a preto v súlade s § 180 ods. 1 a 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP kasačný súd pokračoval v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako so žalovaným.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. Podľa § 25 ods. 1, 2, 4 a 6 stavebného zákona v znení platnom a účinnom k 13. júnu 2018, pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie

právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

. . Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak

24. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

25. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

26. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych aktov, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

Ide najmä o rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. V širšom chápaní možno pod úpravu vnútorných pomerov zaradiť aj vnútorné riadiace akty (napr. usmernenia, stanoviská, metodické návody), ktoré už síce nemusia mať len čisto abstraktnú podobu a môžu sa dotýkať vecí určitého druhu alebo aj konkrétnej veci, no ich adresátom nie je účastník administratívneho konania, resp. fyzická osoba a právnická osoba stojaca mimo štruktúry orgánov verejnej správy, ale orgán verejnej správy (Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:

28. Pri hodnotení žalobcom namietaného nesprávneho výkladu správneho súdu kasačný súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu.

. . záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“ I keď sa v súdenej veci jedná o samostatný proces územného plánovania, odlišný od územného alebo stavebného konania, analogicky možno argumentovať tým, že súhlasné stanovisko žalovaného nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv, toto právne záväzným spôsobom nezakladá, nemení ani neruší práva alebo povinnosti právnických či fyzických osôb a ani sa ich priamo nedotýka.

30. Správne konštatoval správny súd v napadnutom uznesení, že súhlasné stanovisko žalovaného je podľa § 7 písm. b/ SSP vylúčené z prieskumu správnym súdom. Súvisiaca kasačná argumentácia sťažovateľa preto je s poukazom na vyššie uvedené nedôvodná.

32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. c/ SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov) náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 25. júla 2024