5Svk/17/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T.. Ľ. W., G. XX. M. XXXX, A. C. Q. O.. U.. K. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/22555/2020, ČRZ:106200/2020 z 24. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/19/2020 z 13. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh predchádzajúceho administratívneho a civilného súdneho konania

4. Žalobca podanou žiadosťou doručenou žalovanému dňa 22. septembra 2020 žiadal o poskytnutie právnej pomoci, a rovnako o predbežné poskytnutie právnej pomoci, vo veci predloženia riadneho rozhodnutia Centra právnej pomoci na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci Okresnému súdu Prešov do konania č. 29C/ 159/2016, týkajúceho sa poskytnutia právnej pomoci žalobcovi v rámci dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8Cdo/106/2020. Dôvodom bola hrozba uplynutia desaťdňovej lehoty dňa 28. septembra 2020 na predloženie požadovaného rozhodnutia žalovaného. 5. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO/22555/2020, ČRZ:106200/2020 z 24. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) podľa § 11 zákona o poskytovaní právnej pomoci o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému dňa 22. septembra 2020 rozhodol tak, že žalobcovi predbežne neposkytuje právnu pomoc. 6. Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že účelom rozhodnutia o predbežnom poskytnutí právnej pomoci je zabezpečenie efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žiadateľa ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty. Nebezpečenstvom zmeškania lehoty sa rozumie blížiaci sa koniec hmotnoprávnej alebo procesnej lehoty určenej zákonom na vykonanie nejakého úkonu, uplynutím, ktorej zákon spája následok nemožnosti účinného vykonania tohto úkonu žiadateľom. 7. Žalovaný bol preto názoru, že predbežné poskytnutie právnej pomoci v danej veci nezabezpečuje efektívnu ochranu žalobcových práv a oprávnených záujmov, keďže rozhodnutie o zastavení konania číslo spisu: KaPO/7175/2020 z 13. mája 2020 (predtým spis KaPO/32255/2019), ČRZ: 55800/2020 mu bolo doručené a môže súd informovať, že konanie bolo zastavené a predložiť mu uvedené rozhodnutie. Splnenie edičnej povinnosti podľa jeho názoru nevyžaduje odbornú spôsobilosť, ktorá by bola nevyhnutne potrebná na včasné predloženie rozhodnutia, resp. spísanie odpovede na výzvu, pričom dodal, že žalobca môže požiadať o predĺženie lehoty. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mu hrozí zmeškanie lehoty stanovenej na vykonanie procesného alebo hmotnoprávneho úkonu, následkom ktorého by nasledovala bezprostredná ujma na jeho právach.

8. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Košiciach pod sp. zn. PO-3S/19/2020. 10. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. PO-3S/19/2020 z 13. marca 2024 rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú. 11. Správny súd v úvode právneho posúdenia priblížil podstatu inštitútu predbežnej právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 11 ods. 1 poskytuje žiadateľom možnosť požiadať Centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci, zároveň však stanovuje podmienku, že musí ísť o žiadateľa, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Na nesplnení tejto podmienky je založené aj napadnuté rozhodnutie. Základnou úlohou žalovaného pri rozhodovaní o predbežnom poskytnutí právnej pomoci preto v predmetnom administratívnom konaní bolo zistiť, či v danom prípade hrozí alebo nehrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. 12. Správny súd sa pritom stotožnil s výkladom žalovaného, podľa ktorého pri skúmaní hrozby nebezpečenstva zmeškania lehoty treba brať na zreteľ, že nebezpečenstvom zmeškania lehoty sa rozumie blížiaci sa koniec hmotnoprávnej alebo procesnej lehoty určenej zákonom na vykonanie nejakého úkonu, s uplynutím ktorej zákon spája následok nemožnosti účinného vykonania tohto úkonu. 13. Správny súd zhodne so žalovaným konštatoval, že v danom prípade bol žalobca Okresným súdom Prešov vyzvaný na splnenie edičnej povinnosti (povinnosť po výzve súdu predložiť vec potrebnú na zistenie skutkového stavu). Na splnenie uvedenej povinnosti súd určuje lehotu, ktorá je lehotou sudcovskou, je stanovená na základe úvahy súdu, pričom súd ňou nie je viazaný a v prípade potreby ju môže primerane predĺžiť alebo aj zrušiť. 14. Z výzvy okresného súdu v spojení s prípisom Najvyššieho súdu SR podľa správneho súdu nevyplynulo, že nesplnením vo výzve určenej povinnosti by žalobcovi hrozila priama ujma na právach. Následkom uplynutia lehoty mohla byť urgencia okresného súdu smerovaná k žalobcovi, prípadne výzva na zaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade tak podľa správneho súdu neexistovala hrozba nebezpečenstva zmeškania lehoty, ktorej uplynutie by následne viedlo k vzniku ujmy na strane žalobcu ako účastníka konania, na základe čoho nebola splnená podmienka na predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda vyhodnotil ako zákonné.

g) a f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ podanú kasačnú sťažnosť zároveň doplnil podaniami z 3., 4. a 6. júna 2024. Doplňujúce podania prevažne obsahovali argumentáciu nesúvisiacu s predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci, prípadne obsahovali opakované tvrdenia sťažovateľa, ktoré boli uvedené už v skôr podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto vyabstrahoval ako relevantnú nasledovnú argumentáciu. 16. Sťažovateľ zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, pričom poukázal na prípis Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR inštruoval Okresný súd Prešov, aby tento vyzval dovolateľa (žalobcu) na predloženie rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona o právnej pomoci a v prípade nepredloženia vyzval dovolateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie a zároveň ho vo výzve poučil, že ak sa v lehote určenej súdom súdny poplatok nezaplatí, súd konanie uznesením zastaví. 17. Sťažovateľ tvrdil, že v súvislosti s doručením výzvy Okresného súdu Prešov dňa 18. septembra 2020 mu hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty - 10 dňovej lehoty uvedenej vo výzve na predloženie rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Uvedené bolo dôvodom prečo požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Vyjadril preto presvedčenie, že spĺňa všetky zákonné podmienky na predbežné poskytnutie právnej pomoci, a to aj nad rámec zákona. Žalovaný svojim postupom podľa jeho názoru bráni v uplatnení práva na súdnu a inú právnu ochranu, keďže sťažovateľ nemá právnické vzdelanie. Sťažovateľ zároveň uviedol, že navrhol vypočuť B.. B. M. a B.. J. C.. 18. Ďalej poukázal na bližšie nešpecifikovanú odlišnú rozhodovaciu prax žalovaného, keď pri uzneseniach súdov, ktoré obsahujú výzvu a lehotu na opravu neúplného podania sťažovateľovi, žalovaný rozhodnutím poskytol predbežné poskytnutie právnej pomoci. Rovnako poukázal na bližšie nešpecifikované čísla súdnych konaní (8C/34/2011, 19C/14/2022), v ktorých podľa jeho tvrdení žalovaný zapríčinil zmeškanie sudcovských lehôt. Správny súd podľa sťažovateľa konal šikanózne, svojvoľne, pričom favorizoval žalovaného. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 20. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa s týmto nestotožňuje, pričom uviedol obdobnú argumentáciu, aká je obsiahnutá v ním podanej kasačnej sťažnosti. Zotrval preto na žalobnom návrhu v podanej kasačnej sťažnosti.

25. Podanou správnou žalobou sťažovateľ napadol rozhodnutie žalovaného č. KaPO/22555/ 2020, ČRZ:106200/2020 z 24. septembra 2020, ktorým žalovaný rozhodol, že predbežne neposkytuje právnu pomoc sťažovateľovi v právnej veci predloženia rozhodnutia žalovaného Okresnému súdu Prešov do konania. Predbežné poskytnutie právnej pomoci je ako inštitút legislatívne zakotvený v § 11 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

27. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci na konkrétny úkon v súvislosti s výzvou adresovanou sťažovateľovi Okresným súdom Prešov č. 29C/159/2016 z 2. septembra 2020, aby sťažovateľ v lehote 10 dní predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci (žalovaného) o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podaného dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/ 2019-186 z 5. septembra 2019. Správny súd zhodne so žalovaným vyhodnotili, že podmienka, v zmysle ktorej žiadateľovi hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, nebola splnená.

29. V predmetnom prípade bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie rozhodnutia Centra právnej pomoci v súdom určenej lehote, čo však nemožno vnímať ako uplatnenie práva sťažovateľa. Sudcovské lehoty sú v dispozícii súdu, ktorý v prípade, keď uzná za vhodné, môže tieto predĺžiť (§ 118 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nie je ani vylúčené, aby úkon, ktorý bol zrealizovaný po uplynutí stanovenej lehoty, bol akceptovaný bez vyvodenia následkov spojených so zmeškaním lehoty.

podania odpovede na výzvu okresného súdu, teda aj podľa názoru kasačného súdu nemá nezvratné dôsledky v podobe nemožnosti uplatnenia práva. 30. Kasačný súd rovnako súhlasí so žalovaným, že povaha tejto výzvy a jej prípadné vybavenie nevyžadovalo odborné právne vzdelanie, ktorého absencia môže spôsobiť ujmu na sťažovateľových právach. Okresný súd nežiadal vo výzve sformulovať ucelenú právnu argumentáciu obdobnú kvalifikovanému právnemu podaniu, ktorá by predurčovala sťažovateľov úspech vo veci samej. Naopak jeho úlohou bolo zaslať požadované rozhodnutie žalovaného, pre účely vyhodnotenia, či je v súdnom konaní splnená procesná podmienka zaplatenia resp. oslobodenia od súdneho poplatku. Sťažovateľovi pritom nehrozila bezprostredná ujma na jeho právach, keď očakávaným následkom nepredloženia požadovaného rozhodnutia žalovaného bolo vyrubenie súdneho poplatku, ktorého zaplatenie predstavuje procesnú podmienku konania. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa, že bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu, keď sám nemá právnické vzdelanie.

32. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g) SSP), bolo úlohou sťažovateľa vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“.

uplynutí zákonnej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. 34. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že došlo zo strany správneho súdu k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces tým, že favorizuje žalovaného, je treba podotknúť, že z obsahu správnej žaloby a doplňujúcich vyjadrení žalobcu nie je možné identifikovať jasne formulované žalobné body, ktoré by boli akokoľvek spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu správny súd so značnou nadprácou vec prejednal a podal sťažovateľovi kvalifikovanú odpoveď nad rámec žalobných bodov ním podanej správnej žaloby.

36. Vo vzťahu k sťažovateľom uvedenej argumentácií rozhodnutím žalovaného č. KaPO32255/2019 a iným (zrejme) súdnym konaniam (8C/34/2011, 19C/14/2022), kasačný súd uvádza, že tieto konania neboli predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. 37. Kasačný súd sa záverom ako obiter dictum zaoberal aj otázkou právomoci správneho súdu, keď predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré je svojou povahou spravidla vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/36/2019 z 16. decembra 2020, bod 54 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/29/2021 z 24. augusta 2022, bod 18). Takéto predbežné rozhodnutie je podľa prejudikatúry najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu spravidla vylúčené z rozhodovacej právomoci správnych súdov. Keďže však správny súd vec prejednal s výsledkom zamietnutia správnej žaloby (poskytol sťažovateľovi viac práv), kasačný súd prejednal sťažovateľom podanú prípustnú kasačnú sťažnosť, pričom túto z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

38. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, a to v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.