5Svk/17/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: F. F., nar. X. T. XXXX, bytom M. G. XX, Q., proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2021/003759-002 zo dňa 30. júla 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/227/2021-42 zo dňa 5. decembra 2024 v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/227/ 2021-64 zo dňa 21. januára 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca správnou žalobou zo dňa 02.09.2021 navrhol, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil a žalovanému uložil sprístupniť informácie požadované žiadosťou o informácie zo dňa 19.6.2021 v celom rozsahu. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania. 5. Žalobca argumentoval tým, že informáciu o výsledku kontroly netvoria iba právne závery kontroly, ale aj skutkové kontrolné zistenia. Žalovaný však zredukoval informáciu o výsledku kontroly iba na právne závery kontroly. Žalobca mal za to, že má nárok na sprístupnenie celého protokolu o výsledku kontroly, ktorý predstavuje písomné zaznamenanie výsledkov kontroly. Žalobca namietal aj postup žalovaného, ktorý odmietol sprístupniť mená a priezviská policajtov uvádzané v protokole o vykonaní kontroly, keďže sa netýkajú súkromia policajtov, ale vzťahujú sa výlučne k výkonu ich právomoci. 6. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. BA-1S/227/2021-42 zo dňa 05.12.2024 v znení opravného uznesenia č. k. BA-1S/227/2021-64 zo dňa 21.01.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) pre jeho nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov čo do vysvetlenia nesprístupnenia informácií, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 7. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že nesprístupnenie údajov o osobách (mena a priezviska) vykonávajúcich kontrolu a o kontrolovaných osobách uvádzaných v protokole o vykonaní kontroly z dôvodu ochrany osobných údajov fyzických osôb spracúvaných v informačnom systéme podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nepredstavuje dostatočné odôvodnenie nesprístupnenia danej informácie.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia). Sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd žalobu zamietne. 11. Sťažovateľ sa vo všeobecnosti nestotožnil s argumentáciou správneho súdu uvedenou v napadnutom rozsudku s tým, že má za to, že skutkový stav bol vyhodnotený správne, napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené a vecne i právne správne. Uviedol, že úradný záznam o operatívnej kontrole bol žalobcovi sprístupnený v rozsahu výsledku vykonanej kontroly a vo zvyšku sprístupnenie požadovaných informácií podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ a v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 12. Sťažovateľ má za to, že v zákonných intenciách boli žalobcovi poskytnuté relevantné časti záverečného dokumentu, ktoré obsahujú informácie o výsledku operatívnej kontroly. Sťažovateľ má rovnako za to, že správne vyhodnotil, že nie je možné sprístupniť celý požadovaný dokument. Podľa sťažovateľa výsledkom kontroly je zistenie, či skutočný stav je v súlade resp. v rozpore so žiadaným stavom. Vzhľadom na uvedené žalobcovi bola sprístupnená informácia o výsledku kontroly. Svoj postup ako i postup prvostupňového správneho orgánu považuje sťažovateľ za správny. 13. Sťažovateľ ďalej dôvodí, že súčasťou úradného záznamu o kontrole sú aj údaje o osobách vykonávajúcich kontrolu, ktoré sú osobnými údajmi spôsobilými jednoznačne identifikovať konkrétnu osobu. Má za to, že existuje prekážka sprístupnenia týchto osobných údajov bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, ktorým podľa nedisponoval a nepredložil ho ani žalobca. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/250/

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Predmetom prieskumu kasačného súdu je napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd preskúmavané rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL- OLVS-2021/003759-002 zo dňa 30.07.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podstatou argumentácie správneho súdu vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií vylúčených z úradného záznamu o operatívnej kontrole č. PPZ-OKS1-44/2021- K, podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chýbajúce odôvodnenie v otázke, čo spadá pod výsledky predmetnej kontroly a čo nie, a to v nadväznosti na časti úradného záznamu o kontrole, ktoré boli žalobcovi poskytnuté a ktoré boli anonymizované. Podstatou argumentácie správneho súdu k nesprístupneniu údajov o osobách vykonávajúcich kontrolu a o kontrolovaných osobách uvádzaných v protokole o vykonaní kontroly z dôvodu ochrany osobných údajov fyzických osôb spracúvaných v informačnom systéme podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je rovnako nedostatočné odôvodnenie pokiaľ ide o absenciu informácií o informačnom systéme a nerozlišovanie osobných údajov

18. Kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že rozhodovacia prax súdov vyžaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú, teda náležité objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo len na jej časť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009).

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky taktiež v rozsudku sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021 pripomenul potrebu reštriktívneho výkladu prípustnosti obmedzenia práva na informácie. 19. K dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám kasačný súd pripomína, že jeho účelom je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Kasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa 21.09.2022 uviedol, že „44. .

20. Kasačný súd zároveň v rozhodnutí sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa 21.09.2022 k obsahu odôvodnenia nesprítupnenia informácií podľa podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že „52. .

Absencia týchto rizík v odôvodnení rozhodnutia totiž - okrem iných - vedie k tomu, že sťažovateľ (a v konečnom dôsledku potom ani súdy v rámci súdneho prieskumu) nemajú možnosť verifikovať, či verejný záujem na sprístupnení týchto informácií neprevažuje nad osobitným režimom, ktorý sa na tieto informácie vzťahuje (obmedzenie sprístupnenia, resp. nesprístupnenie informácie).“. Práve obdobný nedostatok odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správny súd identifikoval a žalovanému vytkol.

22. Dôvodom zrušenia prekúmavaného rozhodnutia je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu chýbajúce odôvodnenie v otázke, čo spadá pod výsledky predmetnej kontroly a čo nie, a to v nadväznosti na časti úradného záznamu o kontrole, ktoré boli žalobcovi poskytnuté a ktoré boli anonymizované (body 26. - 28. napadnutého rozsudku správneho súdu). Tento záver správneho súdu sťažovateľ svojou sťažnostnou argumentáciou odkazujúcou na príslušné zákonné ustanovenia relevantne nespochybnil. Zároveň záver správneho súdu obstojí i v kontexte citovanej judikatúry kasačného súdu (body 19. a 20. tohto rozsudku) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (bod 21. tohto rozsudku).

Sťažnostná námietka sťažovateľa v tejto súvislosti bola rovnako iba všeobecná, odkazujúca na znenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 24. K osobným údajom ako dôvodu nesprístupnenia informácií vo všeobecnosti kasačný súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 okrem iného uviedol, že „. .základné právo na informácie slúži vo svojej podstate aj ako prekážka pre zneužívanie moci zo strany osôb podieľajúcich sa na jej výkone. Účinná kontrola verejnej moci tak nie je skutočná (efektívna) bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú.“. Aj preto § 9ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vykladať tak, že akékoľvek informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami, sú vždy a bez ďalšieho chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť.

Záver správneho súdu, v zmysle ktorého v napadnutom rozhodnutí absentuje zrozumiteľné uvedenie dôvodov nesprístupnenia informácií podliehajúcich ochrane osobných údajov, preto rovnako obstojí. Sťažovateľ právne posúdenie správneho súdu ohľadom nevysporiadania sa s absenciou informácií o informačnom systéme a nerozlišovania osobných údajov zamestnancov vykonávajúcich operatívnu kontrolu a zamestnancov kontrolovaného subjektu relevantnou právnou argumentáciou nespochybnil, čoho dôsledkom je nedôvodnosť i tejto sťažnostnej námietky.

V súdenej veci ide o správnym súdom vytýkanú nedostatočnosť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia za odlišnej skutkovej situácie týkajúcej sa osobných údajov zamestnancov vykonávajúcich operatívnu kontrolu a zamestnancov kontrolovaného subjektu, t.j. osôb vykonávajúcich výkon verejnej moci.