5Svk/18/2022

Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania 1. Mesto Poprad ako stavebník požiadalo 29. októbra 2020 o vydanie stavebného povolenia na inžiniersku stavbu, a to viacpodlažné parkovisko na Bajkalskej ulici. Žalobca e-mailom zo 16. novembra 2020 ako účastník stavebného konania vniesol viaceré námietky proti vydaniu stavebného povolenia, týkajúce sa nepríslušnosti Mesta Poprad na stavebné konanie podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) «StavZ», dodržiavania požiadaviek viacerých predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia a pozemných komunikácií, požiadaviek na projektovú dokumentáciu, energetickú efektivitu, triedený zber odpadu či na zelenú fasádu stavby.

povolení. Uviedol, že § 119 ods. 3 StavZ sa nevzťahuje na špeciálny stavebný úrad, akým je aj Mesto Poprad v tejto veci, ale iba na „všeobecný“ stavebný úrad. Dotknuté orgány riadne predložili svoje stanoviská, ktoré sa zohľadnili, a vydanie stavebného povolenia neodporuje ani predpisom o EIA a záverom rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Časť námietok, na druhej strane, Mesto Poprad vyhodnotilo ako nerelevantné pre posúdenie povolenia stavby a s ním nesúvisiace, resp. za vyhodnotené už v rámci územného konania. 3. Žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal nepríslušnosť stavebného úradu, porušenie cestných, vodných predpisov, predpisov o ochrane prírody a krajiny, stavebných predpisov a predpisov o nakladaní s odpadmi, ako aj potrebu výpočtu energetickej efektivity a zelenej fasády stavby.

5. Napadnutým uznesením krajský súd žalobu odmietol. Uviedol, že žalovaný riadne vyhodnotil námietky žalobcu, pričom aj prvostupňový správny orgán sa vysporiadal postupne so všetkými námietkami žalobcom uplatnenými, hoci aj konštatujúc, že sa tieto námietky vôbec obsahovo netýkajú predmetnej stavby parkoviska. Žalobca nespochybňuje závery správnych orgánov, preto v danej veci ide o zjavné zneužitie práva podľa § 28 Správneho súdneho poriadku, čo je dôvod na odmietnutie žaloby. Žalobca totiž namieta porušenie svojich procesných a hmotných práv, ale nijako nekonkretizuje, ako týmito porušeniami je ohrozený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Žalobca uplatňuje v tomto i iných konaniach svoje žalobné námietky šablónovito, bez zohľadnenia miestnych pomerov a mnohé z nich s predmetnou stavbou ani nesúvisia alebo zjavne nesmerujú k potrebe obhajovať verejný záujem na ochrane životného prostredia.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

14. Podstatou veci je odpovedať na otázku, či bola žaloba sťažovateľa po správnosti odmietnutá krajským súdom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku. Najvyšší správny súd neanalyzoval odmietnutie žaloby pre šikanózny výkon žalobného práva, pretože na tomto dôvode v podstate veci nezaložil odmietnutie žaloby ani krajský súd; vec sa analyzuje iba z pohľadu toho, či došlo na strane sťažovateľa k výkonu žalobného práva zjavne zneužívajúcim

16. Podľa týchto uznesení zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako právneho štátu, v ktorom je možné a prípustné, ba niekedy i žiadúce odoprieť ochranu konaniu, ktoré právny poriadok a práva z neho plynúce vedome a zámerne využíva v rozpore s ich zmyslom a účelom.

Ochrana realizácie žalobného práva zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku sa poskytuje iba takému konaniu, ktorého účelom je naozaj ochrana životného prostredia. Ak žalobca svojím konaním sleduje primárne iný cieľ, ako je ochrana životného prostredia, alebo ak predkladá také žalobné námietky, ktoré s predmetom konania v skutočnosti nesúvisia a nie je z nich zrejmý účel ochrany životného prostredia vzťahujúci sa k posudzovanej veci, je možné dospieť k záveru o výkone žalobného práva zneužívajúcim spôsobom. Pôjde o situácie, ak z podanej žaloby a súvisiaceho administratívneho spisu nevyplýva záujem žalobcu na ochrane životného prostredia, ale skôr jeho snaha „viesť spor pre spor“.

orgánom. 20. Absencia záujmu na ochrane životného prostredia však nespočíva len v tom, že žalobca uplatňuje opakovane tie isté námietky, teda že jeho podania sú „šablónovité“. 21. Odmietnutie žaloby krajským súdom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku je možné ďalej akceptovať len vtedy, ak bolo takého odmietnutie starostlivo krajským súdom odôvodnené. 22.

23. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že koncept odmietnutia prístupu k súdu z dôvodu zneužívajúceho výkonu tohto práva je konceptom známym pre právnu teóriu v európskom priestore, ako to uviedol i Európsky súd pre ľudské práva. V prípadne výkonu práva na prostriedok ochrany práv zneužívajúcim spôsobom pôjde o „le fait, par le titulaire d'un droit, de le mettre en ouvre en dehors de sa finalité d'une maniere préjudiciable,“ pričom ale „elle exige doit non seulement etre manifestement contraire a la vocation du droit de recours, mais aussi entraver le bon fonctionnement de la Cour ou le bon déroulement de la procédure devant elle“, teda že nositeľ práva toto právo vykonáva v rozpore s jeho účelom s cieľom poškodiť, pričom ale zneužívajúci výkon práva musí byť nielen v rozpore s účelom tohto práva, ale aj musí ohrozovať riadne fungovanie justičného systému (napr. rozhodnutie vo veci Zambrano v. Francúzsko z 21. septembra 2021, č. sťažnosti 41994/21, body 33 a 34).

25. Skutočne je potrebné prijať záver, že námietky sťažovateľa uplatnené v stavebnom konaní sú buď absolútne nerelevantné, alebo nedemonštrujú záujem na ochrane životného prostredia, alebo sú žalobné body zjavne nepravdivé.

27. Pokiaľ ide o absenciu záujmu na ochrane životného prostredia, toto kritérium sa vzťahuje na: a. námietku nepríslušnosti stavebného úradu, kde pre ochranu životného prostredia nie je rozhodujúce, ktorý stavebný úrad vo veci konal a rozhodol, ale ako vo veci konal a rozhodol; b. námietku k potvrdeniu dostatočnej dopravnej kapacitnosti povolenej stavby, keď nie je zrejmé a ani sťažovateľ to neozrejmil, ako táto námietku súvisí s ochranou životného prostredia; c. námietky na zabezpečenie technických požiadaviek na zhotovenie povolenej stavby a na statiku povolenej stavby, keď nie je zrejmé a ani sťažovateľ to neozrejmil, ako tieto námietky súvisia s ochranou životného prostredia.

29. Pokiaľ ide o zjavne nepravdivé žalobné body vzťahujúce sa na nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami uplatnenými v stavebnom konaní, tak za takéto body považuje Najvyšší správny súd body vzťahujúce sa na námietky (napĺňajúc ďalšie kritérium na odmietnutie žaloby podľa § 28 Správneho súdneho poriadku): a. že správne orgány nezohľadnili § 17 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, keď na uvedenú námietku riadne odpovedali na s. 7 stavebného povolenia, pričom tam citované podklady skutočne existujú a nachádzajú sa v administratívnom spise predloženom správnemu súdu v tejto veci; b. o nezohľadnení záujmu na ochrane vôd, keď príslušné stanovisko orgánu štátnej vodnej správy bolo predložené, nachádza sa v administratívnom spise predloženom správnemu súdu, a bolo zohľadnené v napadnutých správnych rozhodnutiach; c. o nezohľadnení požiadaviek podľa odpadových predpisov, keď príslušný orgán na úseku odpadového hospodárstva sa vyjadril kladne k povoľovanej stavbe a toto vyjadrenie sa nachádza v administratívnom spise predloženom správnemu súdu v tejto veci;

30. Najvyšší správny súd sa ubezpečil, že na všetky námietky sťažovateľa uplatnené v stavebnom konaní dali správne orgány náležitú odpoveď. 31. Krajský súd rovnako odmietnutie žaloby riadne odôvodnil, pričom len podporne a inšpiratívne odkázal na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov.

poriadku. 32. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že svoje závery nezakladá na šablónovitosti podaní sťažovateľa; jeho podania v tomto smere ani nevyhodnocoval. 33. Na záver je potrebné ešte dodať, že sťažovateľ predkladaním všeobecných námietok už v administratívnom konaní a neskôr v správnom súdnom konaní, ktoré mnohokrát buď nesúvisia s prejednávanou vecou, alebo sa zjavne nezakladajú na pravde, či vôbec nedemonštrujú záujem na ochrane životného prostredia, paralyzuje verejnú správu a justičný systém. Tento justičný systém musí potom minucióznym spôsobom reagovať na takéto nepoctivé námietky nesúvisiace s účelom podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, čím dochádza k jeho preťaženiu a k využívaniu zdrojov vyhradených na súdenie na iné účely, ako je spravodlivá súdna ochrana. Tým je naplnená i druhá hypotéza univerzálneho teoretického konceptu výkonu práva na opravný prostriedok zneužívajúcim spôsobom, ako to bolo vyložené Európskym súdom pre ľudské práva.

Rovnako ako v citovanom uznesení, ani v práve rozhodovanej veci sťažovateľ nesplnil podmienku, že navrhované prejudiciálnej otázky musia byť dostatočne konkretizované, pričom sťažovateľ neformuloval presne, v čom by mal spočívať problém výkladu práva Únie a ako by prípadná odpoveď Súdneho dvora prispela k vyriešeniu práve súdenej veci (body 52 a 53 citovaného uznesenie sp.zn. 3Svk/18/2021).

1Sžk/8/2020 alebo rozsudok z 29. novembra 2022 sp.zn. 5Svk/8/2021). Toto rozhodnutie zo zisťovacieho konania nie je možné preto spochybniť až v terajšom štádiu konania, a otázka výkladu práva Únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie nemá dôvod v práve súdenej veci vyvstať. Sťažovateľ ani žiadne námietky voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania neformuloval. 37. Navrhované prejudiciálne otázky teda zjavne nemajú žiadnu relevanciu pre práve posudzovanú vec, keď výkladom vnútroštátneho práva dospel Najvyšší správny súd k záveru o absencii potreby predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky (rozsudok Súdneho dvora vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi a Catania Multiservizi zo 6. októbra 2021, C-561/19, body 33 a 35, a tam citovaná judikatúra), a Najvyšší správny súd je teda zbavený povinnosti podľa čl. 267 ZFEÚ. 38. Preto bol návrh na prerušenie kasačného konania podľa § 25 a § 100 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zamietnutý, a to v spojení s § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (uznesenie z 30. septembra 2021 sp.zn. 7Sžsk/133/2020, č. 3/2022 ZNSS, bod 8). 39. O trovách kasačného bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku tak, že sa sťažovateľovi nepriznala náhrada trov kasačného konania z dôvodu neúspechu, žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré ale podľa obsahu súdnych spisov nenastali, a?ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v?konaní nebola uložená žiadna povinnosť, v?súvislosti s?plnením ktorej by mu vznikli trovy konania, pričom tento ani trovy konania nepožadoval. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.