5Svk/19/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200369.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/163/2019
- IČS
- 3016200369
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľovnícke združenie SAGITTARIUS, IČO: 42403324, Bratislavská č. 29, Trnava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, Hviezdoslavova č. 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007678-005 zo dňa 8. marca 2016 a č. OU-TN-PLO-2016/007680-007 zo dňa 8. marca 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/163/2019-98 z 2. júna 2021, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/163/2019-98 z 2. júna 2021 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 98 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) vo výroku I. odmietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia č. OU-TN-PLO-2016/007678-005 zo dňa 8. marca 2016 (ďalej aj len „Opatrenie 1“), ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Poľovníckej spoločnosti Istebník (ďalej aj len „PS Istebník“) a podľa § 190 SSP vo výroku II. zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia č. OU-TN-PLO-2016/ 007680-007 zo dňa 8. marca 2016 (ďalej aj len ,,Opatrenie 2“), ktorým žalovaný oznámil nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech žalobcu. Súčasne vo výroku III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žaloba smerovala voči Opatreniu 1 a Opatreniu 2. Opatrením 1 žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru PS Istebník a Opatrením 2 naopak nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru-žalobcom, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky, keďže zmluvu nepodpísali vlastníci nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov.
3. Krajský súd uznesením č.k. 11S/116/2016-100 z 21. novembra 2017 odmietol žalobu, voči čomu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR ako kasačný súd uznesením sp.zn. 8Sžk/10/2018 z 22. augusta 2019 tak, že cit. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s pokynom rozhodnúť o žalobe.
4. Krajský súd preskúmal napadnuté opatrenia a postup správnych orgánov a prijal záver, že žalobe nemožno vyhovieť. V rámci zistení zo súdneho a administratívneho spisu poukázal na to, že 1. februára 2016 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Istebník v obci Smolenice, kde bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a žalobcom, ktorá bola ešte v ten istý deň predložená žalovanému na registráciu.
V ten istý deň (1. februára 2016) sa tiež konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Istebník v obci Soblahov, kde bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a PS Istebník, ktorá bola taktiež ešte v ten istý deň predložená žalovanému na registráciu. Žalovaný oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru s PS Istebník, a nie zmluvu so žalobcom. Dôvodom neevidovania zmluvy so žalobcom bola skutočnosť, že so zmluvou nesúhlasila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení konanom 1. februára 2016 v Smoleniciach.
Správny orgán zistil, že fyzické osoby Ľ. Ž., D. C. XX, H., U. W., M.. Z. X, N., M. V., A. XXX/ XX, W. G., U. Č., C. XXX, L.. O. O., A. XX, N., L.. A. G., M. XX, A., G. F., L. XX, H., M.. A. Ž., Z. XXXX/X, H. V. A. Š., W. A.L. XX, H., nie sú vedení ako vlastníci v žiadnom z katastrálnych území patriacich do poľovného revíru Istebník. O. C., L. XX, H., je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. L., ktoré sa však nachádzajú v zastavanom území obce, a teda nie sú poľovnými pozemkami.
Podobne L.. A. Y., Z.. Y. XXXX/XA, H., je vlastníkom iba nepoľovných pozemkov v obvode revíru Istebník. M. Č., C. X, je vlastníkom iba takých poľovných pozemkov, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, rozhodovanie o ktorých je zverené valnému zhromaždeniu pozemkového spoločenstva. Podľa listiny prítomných bola
uvedeným fyzickým osobám priradená výmera spolu 3676026,19 m2, čo zodpovedá 17,49% z aktuálnej výmery revíru, a keďže nepredložili žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, že sa zhromaždenia vlastníkov v Smoleniciach zúčastnili ako zástupcovia jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, priradenú výmeru im nemožno počítať na preukázanie nadpolovičnej účasti vlastníkov. Súčet výmer, priradených všetkým ostatným vlastníkom vrátane vyššie spomínaných právnických osôb s neuvedeným sídlom, je podľa listiny prítomných 7605598,41 m2, čo predstavuje 36,18% z aktuálnej výmery revíru, z čoho 84,3809 ha (4,014% výmery revíru) prislúcha Lesnému pozemkovému spoločenstvu Orechové.
Predložené podklady nedokazujú účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení konanom 1. februára 2016 v Smoleniciach. 5. Krajský súd za sporný medzi účastníkmi konania považoval postup žalovaného pri skúmaní zákonných podmienok evidencie oboch zmlúv o užívaní toho istého poľovného revíru.
S poukazom na výsledky dokazovania uviedol, že žalovanému boli doručené na evidovanie podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej aj len ,,zákon o poľovníctve“) dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, uzatvorené s dvoma rôznymi poľovníckymi organizáciami ako užívateľmi. Žalovaný v rámci svojej evidenčnej činnosti ako predpokladu nadobudnutia účinnosti zmlúv o užívaní poľovného revíru skúmal splnenie zákonných podmienok upravených v § 13, § 14 a § 16 (a nepriamo aj v § 17) zákona o poľovníctve, pričom jednou z podstatných podmienok evidovania je, aby so zmluvou vyjadrili súhlas vlastníci nadpolovičnej výmery poľovníckych pozemkov. Výsledkom preverovania podmienok bola evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech PS Istebník a súčasne neevidovanie zmluvy v prospech žalobcu.
7. Krajský súd poukázal na to, že dôvodom neevidovania zmluvy so žalobcom bolo, že s touto nevyjadrili súhlas vlastníci nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatoval, že vzhľadom na tento dôvod, nemožno hovoriť o podmienenosti tejto zmluvy zmluvou o užívaní poľovného revíru v prospech PS Istebník, ktorá by zakladala prekážku evidovania zmluvy žalobcu z dôvodu uzatvorenia inej zmluvy na užívanie toho istého poľovného revíru. K tomu ďalej uviedol, že keď zmluva s PS Istebník netvorila v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve prekážku pre evidovanie zmluvy žalobcu, žalobca nebol oprávnený domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti Opatrenia 1, ktorým bola evidovaná zmluva PS Istebník, a ktorej žalobca nebol účastníkom. Krajský súd preto žalobu v časti týkajúcej sa súdneho prieskumu cit. opatrenia podanú žalobcom ako neoprávnenou osobou odmietol.
8. Krajský súd sa ďalej zaoberal žalobnými bodmi, ktoré sa týkali Opatrenia 2. Námietku nezákonného postupu žalovaného pri zmene/znížení výmery poľovného výmeru pri rozhodovaní o evidovaní zmluvy krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalovaný nevykonal konanie o zmene výmery uznaného poľovného revíru vyhlásením toho ktorého pozemku za nepoľovný pozemok a jeho vylúčením z poľovného revíru s následkom zníženia výmery poľovného revíru a rovnako ani konanie o zmene hraníc poľovného revíru.
Uviedol, že o odovzdaní poľovného revíru do užívania inej osoby na zmluvnom základe môžu rozhodovať jedine vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír a teda žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak pre potreby zistenia prítomnosti vlastníkov nadpolovičnej väčšiny výmery poľovného revíru na zhromaždení, zisťoval a preveroval okruh vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov. Poukázal na to, že na podklade zistenej prítomnosti vlastníkov poľovných pozemkov bol žalovaný povinný stanoviť aktuálnu výmeru poľovných pozemkov poľovného revíru len pre účely uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítanou z výmery poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru. Vzhľadom na uvedené podľa názoru krajského súdu stanovenie novej nižšej aktuálnej výmery poľovného revíru nepredstavuje porušenie zákona majúce za následok nezákonnosť Opatrenia 2.
9. Krajský súd neakceptoval ani námietkou o porušení zásady súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 a ods. 7 Správneho poriadku, keď žalovaný nevyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich postavenie žalobcu podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve alebo plnomocenstiev preukazujúcich oprávnenie prítomných zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Podľa krajského súdu uvedené nemalo vplyv na neevidovanie zmluvy žalobcu, pretože dôvodom neevidovania bol absentujúci súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. K tomu ďalej krajský súd uviedol, že preukázanie oprávnenia zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov sa vyžaduje ešte pred tým ako vlastníci poľovných pozemkov, resp. ich preukázaní a oprávnení zástupcovia pristúpia na zhromaždení k hlasovaniu o udelení súhlasu a teda ani prípadná výzva správneho orgánu na predloženie namietaných dokladov by nemala žiaden vplyv na jeho rozhodovanie, resp. jeho prieskum splnenia podmienok evidovania zmluvy.
6. K námietke nezohľadnenia podielu LPS Orechové do hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí vyjadrili súhlas s uzatvorením zmluvy so žalobcom, krajský súd poukázal na to, že správny orgán správne ustálil podiel prítomných vlastníkov poľovných pozemkov alebo ich zástupcov na zhromaždení v Smoleniciach na 36,18% z celkovej výmery poľovného revíru, ktorý zahŕňa aj percentuálny podiel LPS Orechové vo výške 4,014% z celkovej výmery poľovného revíru. Preto ani prípadný opak, ak by podiel 36,18 % nezhŕňal percentuálnu výmeru 4,014% LPS Orechové, by pripočítanie podielu LPS Orechové nepostačovalo na dosiahnutie súhlasov vlastníkov nadpolovičnej výmery poľovníckych pozemkov.
7. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že Opatrenie 2 a postup žalovaného je z pohľadu žalobných dôvodov týkajúcich sa priamo žalobcu v súlade so zákonom a preto žalobu v časti prieskumu Opatrenia 2 zamietol ako nedôvodnú. 8. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou, podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a j/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté opatrenia žalovaného a súčasne prizná sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov konania. Popisujúc skutkové okolnosti namietal, že obe napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu bezprostredne súvisia, keďže konania o nich prebiehali súbežne a jednalo sa o ten istý poľovný revír.
S poukazom na komunikáciu so žalovaným namietal, že žalovaný považoval sťažovateľa za účastníka konania v konaní o evidencii oboch zmlúv, ako aj v prospech sťažovateľa tak aj v prospech PS Istebník. V súvislosti s otázkou účastníctva namietal, že táto v konaní evidencii zmluvy o používaní poľovného revíru nie je normatívne upravená. Citujúc § 178 SSP uviedol, že za účastníka sa majú považovať obaja žiadatelia o zaevidovanie zmluvy, keďže v prípade zaevidovania jednej zo zmlúv by už druhý žiadateľ nemal možnosť domáhať sa súdnej ochrany.
Sťažovateľ ďalej namietal, že okamihom zaevidovania jednej zmluvy by sa uvedené stalo prekážkou pre evidenciu druhej zmluvy, z čoho je dostatočne zrejmá podmienenosť a previazanosť oboch konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. K tomu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 33/2018 z 30. januára 2018. K evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech PS Istebník namietal, že žalovaný znížil výmeru poľovného pozemku Istebník o 60ha a to napriek tomu, že § 9 a 10 zákona o poľovníctve je uvedený presný postup, akým môže dôjsť k zmene hranice poľovného revíru. Uviedol, že k takému zníženiu došlo len za účelom uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. S poukazom na § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve namietal určenie výmery poľovných pozemkov. Namietal záver krajského súdu ohľadom postupu žalovaného, ktorý konštatoval, že žalovaný nevykonal konanie o zmene výmery uznaného poľovníckeho pozemku. Nestotožnil sa s tým, že na základe zníženej výmery
žalovaný posudzoval splnenie podmienky, či došlo k podpísaniu zmluvy vlastníkmi vlastniacimi minimálne polovicu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, kedy učil podiely vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí podpísali zmluvu o užívaní poľovného revíru v prospech PS Istebník na 50,71% zo zníženej výmery poľovného revíru. Ďalej namietal neúplnosť administratívneho spisu a to, že nebol žurnalizovaný. Sťažovateľ namietal taktiež nezohľadnenie podielu LPS Orechové. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že zákonnosť opatrenia, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru v prospech PS Istebník (t.j. Opatrenie 1) bola predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pred krajským súdom pod sp.zn. 13S/72/2017 na základe žaloby podanej Okresnou prokuratúrou Trenčín, pričom táto žaloba bola rozsudkom krajského súdu č.k. 13S/72/2017-124 z 20. marca 2019 zamietnutá. Súčasne poukázal na to, že Okresná prokuratúra Trenčín napadla žalobou súčasne aj Opatrenie 2, ktorým bola odmietnutá evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech žalobcu,
pričom krajský súd rozsudkom č.k. 11S/109/2017-108 z 13. novembra 2018 žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4Sžk/5/2019 z 02. júla 2020 zamietol aj kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku. K namietanému stanoveniu výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri Istebník poukázal na presné znenie § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a uviedol, že je potrebné ustáliť výmeru poľovných pozemkov, aby bolo možné vydokladovať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov, pričom sa nejedná o zmenu hraníc poľovného revíru. Poľovný revír je uznaný rozhodnutím orgánu štátnej správy poľovníctva a je v ňom vymedzený slovným opisom hraníc revíru. V tomto prípade si tak podľa žalovaného sťažovateľ zamieňa dva rôzne akty a to zmenu hraníc revíru a stanovenie aktuálnej výmery poľovných pozemkov. K námietke viažucej sa k neúplnosti a nesprávnej žurnalizácii spisu uviedol, že krajskému súdu boli predložené kompletné, žurnalizované spisy, pričom žalovaný reagoval aj na výzvu krajského súdu na doplnenie spisu, keď mu doručil
všetky požadované listiny a údaje a to listom č. OU-TN-PLO2-2020/001100-015 elektronicky doručeným dňa 9. decembra 2020. Vo vzťahu k námietke nezohľadňujúcej podiel LPS Orechové uviedol, že v konaní nebolo dostatočne preukázané zastupovanie a tým nebola dostatočne proklamovaná vôľa spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, ktorí sú jediní oprávnení rozhodovať o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (pozemkov), pričom ak by aj percentuálny podiel LPS Orechové bol zohľadnený, uvedené by nepostačovalo na dosiahnutie súhlasu nadpolovičnej väčšiny výmery poľovných pozemkov.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
11. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len zákon) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru
postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru. 12. Podľa § 14ods. 1 zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
13. Podľa § 14 ods. 3 zákona zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. písm. g/ zákona zmluva musí obsahovať najmä odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
14. Podľa § 16 ods. 1 zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7)
15. Podľa § 16 ods. 2 zákona okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 18. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj kasačných námietok považuje za potrebné pre rozhodnutie veci zaoberať sa jednak otázkou, či možno za daných skutkových okolností odmietnuť žalobu v časti prieskumu Opatrenia 1 žalovaného, ktorým bola evidovaná zmluva v prospech PS Istebník a ďalej otázkou možnosti skúmania výmery poľovných pozemkov v súvislosti s Opatrením 2.
19. Pokiaľ ide o otázku možnosti súdneho prieskumu Opatrenia 1 na podnet žalobcu, kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že za daných skutkových okolností bolo potrebné žalobu v tejto časti odmietnuť z dôvodu, že Opatrenie 1, ktorým bola zaevidovaná zmluva s PS Istebník, nemalo vplyv na nezaevidovanie zmluvy so žalobcom (Opatrením 2) a preto možno konštatovať, že Opatrením 1 neboli dotknuté záujmy žalobcu. Iná situácia by nastala v prípade, pokiaľ by žalovaný pri nezaevidovaní zmluvy so žalobcom vzal do úvahy samotné evidovanie zmluvy s PS Istebník a teda postupoval by v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve a už existujúcu evidenciu zmluvy s PS Istebník by vnímal ako prekážku resp. dôvod nezaevidovania zmluvy so žalobcom. V tomto prípade však napadnuté opatrenia s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti možno vnímať izolovane, pretože dôvodom nezaevidovania zmluvy so žalobcom bola samotná skutočnosť, že s touto nevyjadrili súhlas vlastníci nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, a nie evidencia zmluvy s PS Istebník.
Kasačný súd v tomto smere poukazuje aj na predchádzajúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/10/2018 z 22. augusta 2019 v tejto veci, ktorým Najvyšší súd SR zrušil predchádzajúce uznesenie krajského súdu č. k. 11S/116/2016-100 z 21. novembra 2017 v tejto veci, kedy v bode 33 cit. uznesenia Najvyššieho súdu SR tento vyslovil, že ,,zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru, na niektorý zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve.
Kasačný súd si je vedomý toho, že vo všeobecnosti rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. aj nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (rozsudok NS SR č.k. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2018), avšak v tomto prípade je potrebné sústrediť sa na okolnosť spočívajúcu v tom, ktorý subjekt tento súdny prieskum inicioval“.
20. Otázku aktívnej legitimácie je potrebné s ohľadom na obsah § 178 ods. 1 SSP skúmať v dvoch rovinách, pričom prvou je otázka účastníctva dotknutej osoby v administratívnom konaní a druhou je otázka prípadného zásahu napadnutého rozhodnutia do právnej sféry
žalobcu. Pri opatreniach vyhovujúcich návrhom je ich právnym následkom najčastejšie vznik určitého právneho stavu (t.j. v tomto prípade opatrenie, ktorým bola zaevidovaná zmluva v prospech PS Istebník) alebo jeho deklarácia. Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia (v tomto prípade by sa pod uvedené dalo subsumovať opatrenie o nezaevidovaní zmluvy v prospech žalobcu). Právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta
opatrenia. Keďže v rámci administratívneho konania, v ktorom dochádza k vydávaniu opatrení, nie je zväčša normatívne upravené účastníctvo, je určenie fyzickej a právnickej osoby, ktorá je opatrením priamo dotknutá na svojich právach, prísne individuálne.
Z uvedeného dôvodu kasačný súd poukazuje na to, že v tomto prípade nemožno vnímať účastníctvo reštriktívne a teda nemožno žalobu žalobcu v časti smerujúcej voči opatreniu, ktorým bola zaevidovaná zmluva v prospech PS Istebník odmietnuť bez ďalšieho len z dôvodu, že žalobca nebol ,,účastníkom“ administratívneho konania. Ďalej vo vzťahu k prípadnému zásahu do právnej sféry je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii možno vychádzať z toho, že pri vyhovujúcom opatrení je priamo dotknutou osobou osoba odlišná od navrhovateľa a pri nevyhovujúcom opatrení jeho navrhovateľ.
V tomto prípade však má kasačný súd na mysli všeobecnú rovinu, pričom každý prípad je potrebné posudzovať individuálne v závislosti od konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ sa vo všeobecnosti predpokladá, že nie len navrhovateľ (v tomto prípade PS Istebník) môže byť priamo dotknutý na svojich právach, ale môžu byť dotknuté aj iné subjekty, túto otázku je na účely posúdenia aktívnej legitimácie skúmať osobitne, odhliadnuc od toho, či má dotknutá osoba postavenie účastníka administratívneho konania. Tu je však potrebné pripomenúť, že práve uvedený ,,dotyk na právach" bude závislý od skutkových okolností, v tomto prípade od otázky, či zaevidovaním zmluvy v prospech PS Istebník vznikla prekážka pre evidenciu zmluvy v prospech žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva v prospech žalobcu nebola zaevidovaná z dôvodu, že nebol preukázaný súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov, nemožno konštatovať, že by vzniklo ,,právo na zaevidovanie" zmluvy v prospech žalobcu, ktorého výkonu resp. realizácii by bránila evidencia zmluvy PS Istebník (Opaterenie 1). Žalobca preto Opatrením 1, ktorým bola zaevidovaná zmluva v prospech
PS Istebník, nebol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a preto mu nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby voči cit. opatreniu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa možno stotožniť so záverom krajského súdu, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby a preto krajský súd správne odmietol žalobu v tejto časti.
21. K namietanému stanoveniu výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri Istebník kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je jedným z predpokladov pre evidenciu zmluvu o užívaní revíru, že túto podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. S ohľadom na uvedené je potrebné, aby žalovaný pri preverovaní splnenia podmienok pre evidenciu zmluvy ustálil aj otázku výmery poľovných pozemkov. Kasačný súd má za preukázané zistenia správneho orgánu vo vzťahu k prevereniu okruhu vlastníkov poľovných pozemkov a stotožňuje sa so záverom krajského súdu, že žalovaný nevykonal konanie o zmene výmery uznaného poľovného revíru vyhlásením toho ktorého pozemku za nepoľovný pozemok a jeho vylúčením z poľovného revíru s následkom zníženia výmery poľovného revíru a rovnako ani konanie o zmene hraníc poľovného revíru. 22. Kasačný súd aj s poukazom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve konštatuje, že činnosť príslušného správneho orgánu smerujúca k vykonaniu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru resp. k neevidovaniu zmluvy nie je iba automatická, majúca formálno- technický charakter. Príslušný správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. V tejto súvislosti a s poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve kasačný súd považuje postup žalovaného za súladný s cit. ustanovením, keď žalovaný skúmal predloženú zmluvu aj prostredníctvom preverenia reálnej výmery poľovných pozemkov zmluvy. Uvedené je totiž nevyhnutným pre dosiahnutie účelu cit. ustanovení spočívajúcom v overení dodržania zákonných podmienok evidencie zmluvy. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnil. S relevantnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. 25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 1. júla 2022