5Svk/19/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.. Z. J., nar. X. A. XXXX, bytom I. pod T. XX, právne zastúpený: JUDr. Valéria Janíková, advokátka, so sídlom Námestie Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému (sťažovateľovi): Obec Stráne pod Tatrami, so sídlom Stráne pod Tatrami 2, 059 76, IČO: 00326593, právne zastúpený: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, o preskúmanie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16. januára 2025, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/38/2017-581 zo dňa 1. októbra 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal žalobca žalobu na Okresný súd Kežmarok, ktorou sa domáhal o určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami trvá. Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 4Cpr/1/2016-400 zo dňa 9. augusta 2017 postúpil vec Krajskému súdu v Prešove, keďže mal za to, že predmetná vec patrí do správneho súdnictva, pričom Krajský súd v Prešove je vecne a miestne príslušný na prejednanie predmetnej veci. S uvedeným postupom vyslovil Krajský súd v Prešove svoj nesúhlas a vec prípisom zo dňa 28. septembra 2018 predložil kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu SR, pretože dospel k záveru, že vec nepatrí do správneho súdnictva. 4. Uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR č. k. 1KO/36/2018-415 zo dňa 4. decembra 2018 bolo následne rozhodnuté, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci nie je dôvodný a príslušný na konanie vo veci je Krajský súd v Prešove.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Správny súd v Košiciach z podkladového materiálu zistil, že žalobca sa včas podanou žalobou (doplnenou podaním zo dňa 8. februára 2019) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce. Žalobca žiadal predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť a zároveň priznať proti žalovanému náhradu trov konania.

Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd") uznesením č. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16. januára 2025 postupom podľa § 347 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil uznesenie obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23. februára 2016.

doručenia správnej žaloby na Okresný súd Kežmarok išlo o správnu žalobu v zmysle ustanovenia § 250zf OSP, predmetné konanie nebolo meritórne skončené ku dňu 1. júla 2016, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok. Tento v rámci svojich prechodných ustanovení v § 491 ods. 1 vymedzil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Správny súd preto uvedenú námietku žalovaného považoval za nedôvodnú. 10. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra.

„zákonník práce") ako aj § 8 zákona č. 552/2003 Z. z. nešlo podľa názoru správneho súdu v žiadnom z prípadov prejednaných obecným zastupiteľstvom o také dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod opakované, alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

12. Pri dôvode na odvolanie hlavného kontrolóra upravenom v ustanovení § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, je podľa správneho súdu zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva, ktorú je možné realizovať v podstate bez ingerencie starostu obce. Materiálnym podnetom pre odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je tu zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba z funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti. Je potrebné však dodržanie nevyhnutnej procesnej podmienky, ktorou je aspoň jedno časovo predchádzajúce zdokladovateľné písomné upozornenie obecného zastupiteľstva, adresované a doručené hlavnému kontrolórovi, vytýkajúce mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností vyplývajúcich z jeho funkcie.

V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna listina, ktorou by deklaroval starosta obce obecnému zastupiteľstvu porušenie povinností zamestnanca, alebo vedúceho zamestnanca na strane hlavného kontrolóra v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a taktiež ani listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená hlavnému kontrolórovi, vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností vyplývajúcich z jeho funkcie v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. 14. Žalobca ako prílohu k písomnému vyjadreniu zo dňa 8. februára 2019 pripojil písomné upozornenia zo dňa 23. júna 2016, 24. júna 2016, 27. júna 2016, 28. júna 2016 a 30. júna 2016, ktoré mu adresoval žalovaný, a ktorými žalobcu upozornil na zanedbanie povinnosti podľa § 18d ods. 1 a § 18f zákona o obecnom zriadení.

16. Keďže z formálneho hľadiska nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 23. februára 2016 dodržaná ani jedna z procedúr upravených ustanovením § 18a ods. 9 písm. a) alebo § 18 ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ich faktické skombinovanie obecným zastupiteľstvom žalovaného považoval správny súd za nesúladné s textom, ako aj zmyslom dotknutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, dospel správny súd k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby.

IV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

18. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ") podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b) a písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Sťažovateľ v rámci prvého sťažnostného bodu namietal, že správny súd porušil zákon, keď konal so žalobcom, ktorý nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že vtedy platná úprava súčasne vylučovala možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP, nakoľko sa tým obchádza osobitná právna úprava podľa § 250zf OSP. V tomto smere sťažovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/146/2010. 20. Sťažovateľ následne rozporoval právne závery prijaté správnym súdom. Nesúhlasil s prijatým záverom, že dôvody odvolania hlavného kontrolóra boli neurčité a neboli dostatočne konkrétne vyšpecifikované. Napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva špecifikuje zanedbané povinnosti, ktoré mali byť hrubým porušením povinností, tak aby nebolo možné tieto zameniť s inými. Žalobca bol na uvedené nedostatky viackrát upozornený, čo má potvrdzovať skutočnosť, že po nástupe do funkcie hlavného kontrolóra bol z dôvodu riadneho neplnenia povinností a zasahovania do chodu obce viackrát odvolávaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že by jeho porušovanie povinností bolo výnimočné, ale naopak bolo sústavné a dlhodobé. 21. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil ani so žalobcovým poukazom na § 70 zákonníka práce. Keďže bol žalobca odvolaný z funkcie podľa §18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, nebolo možné aplikovať zákonník práce ani subsidiárne. 22. Sťažovateľ rovnako uviedol, že zákon o obecnom zriadení v § 18a ods. 9 písm. a) nestanovuje predchádzajúce upozornenie obecným zastupiteľstvom na porušenie uvedených povinností ako podmienku odvolania hlavného kontrolóra obce. Sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/25/2013 zo dňa 30. apríla 2013. 23. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením správneho súdu, pričom navrhol podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

26. Podľa § 339 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

29. Podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom.

32. Prvou sťažnostnou námietkou, ktorou sťažovateľ dôvodil v kasačnej sťažnosti, bol nedostatok aktívnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie správnej žaloby, keď sťažovateľ tvrdil, že aktívne legitimovaným subjektom je v konaní podľa § 250zf OSP jedine prokurátor, ktorého protestu nebolo vyhovené.

34. Na účely vlastného právneho posúdenia uvedenej kasačnej námietky však možno zhrnúť, že hoci žalobca podal žalobu na nepríslušný súd pred dátumom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, je potrebné zhodne s názorom správneho súdu dospieť k záveru, že princíp okamžitej aplikability zakotvený v ustanovení § 491 ods. 1 SSP jasne určuje, že tento zákon platí na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (už neúčinných) právnych predpisov. Kasačný súd nedospel k záveru, že by bol naplnený predpoklad na odchýlenie od tohto všeobecného pravidla, teda že by boli naplnené procesné špecifiká podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP. Keďže konanie pred správny súdom nebolo meritórne skončené kudňu, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, je potrebné vnímať postup správneho súdu ako súladný so zákonom.

Aktívna legitimácia v rámci predmetného konania je vymedzená v ust. § 339 SSP, v zmysle ktorého: „Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá." Aktuálne účinná procesná úprava tak nepochybne priznáva aktívnu legitimáciu fyzickej osobe, ktorá funkciu hlavného kontrolóra vykonávala. Je preto možné dospieť k záveru, že procesná podmienka aktívnej legitimácie bola v predmetnom správnom súdnom konaní, v zmysle účinnej právnej úpravy, splnená, a teda podaná sťažnostná námietka je v zmysle vyššie uvedeného nedôvodná.

Podstatná časť sťažovateľovej argumentácie však nereaguje na odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu. Kasačný súd pripomína, že Správny súdny poriadok celkom presne stanovuje vymedzenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), keď v § 440 ods. 2 SSP uvádza: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia." Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Značná časť kasačnej sťažnosti spočívala len v spochybňovaní žalobcovej argumentácie, avšak bez uvedenia vecnej argumentácie sťažovateľa, ktorá by bola spôsobilá rozporovať prijaté závery správneho súdu. Je pritom potrebné podotknúť, že v predmetnej veci bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Kasačný súd teda nemá oprávnenie za sťažovateľa dôvody

37. V tomto smere je potrebné podotknúť, že dôvodom, pre ktorý správny súd zrušil napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva nebola neurčitosť a nedostatočne konkrétna špecifikácia, alebo zameniteľnosť dôvodov odvolania hlavného kontrolóra obce (ako naznačuje sťažovateľ), ale práve nerešpektovanie postupu podľa § 18a ods. 9 písm. a) a § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení zo strany sťažovateľa.

Správny súd totiž v kontexte porušenia procesu predpokladaného § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nevytkol sťažovateľovi nesplnenie podmienky predchádzajúceho písomného upozornenia obecným zastupiteľstvom, ale uviedol, že v prípade ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení je nevyhnutná notifikácia porušenia povinností obecnému zastupiteľstvu starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa.

súd sťažovateľovi vytkol v kontexte ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ďalšia sťažovateľova argumentácia správnosť predmetného záveru správneho súdu nerozporovala. 40.

Vo všeobecnosti možno preto opakovane zhrnúť, že kasačný súd vyhodnotil v podstate celú argumentáciu uplatnenú v sťažnostnom dôvode č. 2 kasačnej sťažnosti ako nedôvodnú, keďže, táto nesmerovala priamo proti dôvodom napadnutého uznesenia správneho súdu, ale mala skôr ambíciu spochybniť žalobné body uplatnené žalobcom v rámci podanej správnej žaloby. Uvedené preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávne vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti (a contrario § 440 ods. 2 SSP).