5Svk/20/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 2S/10/2020-84 zo dňa 30. novembra 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2019/48410/141139/ŠSS- VB zo dňa 10. decembra 2019. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.

obytnej haly s kuchyňou na I. NP na samostatnú kuchyňu a izbu, v zmene obytného podkrovia na ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii ďalšieho vnútorného schodiska z I. NP na II. NP, v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od +-0,000=861,90 m n.m (t.j. na úroveň I. NP), pre stavebníka - W. W.. 3. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na to, že už v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu požiadal o vykonanie geodetického zamerania III. nadzemného podlažia označeného ako tzv. ustúpené podlažie dodatočne povoľovanej stavby stavebníka W. W. s podozrením na to, že rozsah skutočnej realizácie stavby sa výrazne odlišuje od projektovej dokumentácie. Prestavba rodinného domu s. č. XXXX I. U.. Š. O. B. - O. je 195 m2 a zastavané III. nadzemné podlažie je 102 m2. Na základe uvedeného mal za to, že ide o rozpor s Územným plánom Mesta Poprad. Územie, v ktorom je umiestnená dodatočne povoľovaná stavba, je

Ustúpeným podlažím v zmysle bodu 4.1.7 STN 73 4301 v budove na bývanie sa rozumie posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho predposledného podlažia. Z tohto znenia Územného plánu Mesta Poprad vychádzal vo svojom rozhodnutí nielen prvostupňový správny orgán, ale aj žalovaný. Porovnaním zistení z geodetického zamerania stavby, ktoré vykonal R.. W. N. dňa 20. septembra 2019 s Územným plánom Mesta Poprad žalobca zistil a preukázal, že zastavaná plocha stavebníkom tvrdeného ustúpeného podlažia je o 4,5 m2 viac, ako je naviac prípustná plocha pre ustúpené podlažie, teda 50% zo 195 m2. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné posúdiť stavebnú konštrukciu ako stavebný objekt s troma nadzemnými podlažiami, ktorého umiestnenie je v danom území neprípustné a v rozpore so záväznou časťou Územného plánu Mesta Poprad. Čo sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalobca poukázal na ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že dodatočné povolenie stavby musí byť v

Prvostupňový stavebný orgán totiž žalobcovi ako účastníkovi konania o zmene projektovej dokumentácie a tiež aj o doplnení podkladov účastníka konania neupovedomil. Žalobca poukázal pritom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku a pokladal postup stavebného úradu za rozporný s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku a § 140 Stavebného zákona. Ďalej žalobca argumentoval tým, že účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ďalej uviedol, že až z napadnutého rozhodnutia sa účastník konania dozvedel, že stavebník upustil od zámeru realizovať zateplenie stavby, ktoré vyžaduje zmenu projektovej dokumentácie navrhovanej stavby a tiež odborné posúdenie tepelnoizolačných vlastností stavby. V administratívnom spise je zhotovený tepelnoizolačný posudok R.. Z. Š.S_,

O.. Okrem zmeny projektovej dokumentácie stavebník predložil stavebnému úradu aj Záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Poprade. K týmto podkladom však účastník konania sa nemal možnosť vyjadriť, ako už uviedol. V danom prípade žalobca na dokreslenie skutkového stavu podotkol, že dodatočne povoľovaná stavba s. č. XXXX je umiestňovaná v mimoriadne stiesnených podmienkach, pričom svojou šírkou zaberá celý pozemok parc. č. 1903/36 k.ú.

K rozporu dodatočne povolenej stavby s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ako poslednému žalobnému dôvodu žalobca uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo správne orgány posúdili ako nedôvodnú námietku účastníka konania o tom, že navrhovaná stavba je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 vyhlášky.

V konaní o dodatočnom povolení stavby, ak sa nepreukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. K odstráneniu stavby nedošlo, pretože stavebný úrad dospel na základe konania o dodatočnom povolení stavby k inému záveru a dodatočné povolenie stavby v zmysle príslušných ustanovení povolil. Poukázal okrem iného na výklad ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočností, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.

stavby. V tomto prípade aj podľa názoru správneho súdu stavebný úrad postupoval správne a v súlade so zákonom, pretože dodatočné povolenie stavby v prospech stavebníka W. W. povolil. Z administratívneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktorými sa riadil tak stavebný úrad, ako aj žalovaný po podaní odvolania. Čo sa týka argumentov žalobcu v predmetnej žalobe, že správny orgán upustil od ústneho pojednávania, účastníci konania nemali možnosť sa oboznámiť s dôkazmi v zmysle § 61 ods. 2 Stavebného konania, z obsahu administratívneho spisu, ako aj z úradných záznamov vykonaných stavebným úradom je táto námietka bezprostredne znegovaná, pretože z týchto úradných záznamov vyplýva, že tak žalobca, ako aj ďalší účastník konania W.. X. a nakoniec právny zástupca žalobcu V.. X. M. nazerali do spisu, z tohto si robili výpisy prostredníctvom mobilného telefónu a na základe týchto nazretí do spisu mali vedomosť o tom, čo všetko stavebník do spisu stavebnému úradu predložil.

Označenie P určuje v záväznej časti územného plánu, že ide o podkrovie alebo ustupujúce podlažie. Stavba má výšku 9,5 m, 2 nadzemné podlažia a jedno ustupujúce podlažie, pričom plocha predstavuje menej ako 50 % z II. nadzemného

7. Krajský súd ďalej uviedol, že v zmysle § 66 stavebného zákona stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom odvolania žalobcu, určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby, ktoré je povinný stavebník dodržať pri jej realizácii.

Ide o záväznú podmienku č. 1, ktorá je uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. V súlade s vydaným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby žalovaný správne uviedol, že v súlade s § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie, ako aj za jeho realizovateľnosť. Takto vypracovaná projektová dokumentácia

Preto s poukazom na uvedené dodatočne povolená zmena stavby je v súlade s platným a záväzným

rozhodnutí. Preto správny súd námietku žalobcu, v ktorej poukazoval na rozpor s Územným plánom Mesta Poprad, čo sa týka dodatočného povolenia predmetnej stavby považoval za nedôvodnú. Zároveň správny súd poukázal na záväznú podmienku č. 14 rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kde stavebný úrad zaviazal stavebníka, aby po ukončení stavby požiadal stavebný úrad o kolaudáciu stavby v zmysle § 79 stavebného zákona.

9. Správny súd ďalej uviedol, že s dôrazom na ustanovenie § 6 ods. 2 MŽP SR č. 532/ 2002 Z.z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. K uvedenej námietke zmeny týkajúcej sa okien z časti steny rodinného domu s. č.: XXXX, ktorá je protiľahlou voči stene rodinného domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. KN-C č. 975/2 k.ú. O.N_ podľa

II. NP 1,80 m a 2,40 m. Podľa správneho súdu takto umiestnené okná z miestnosti, ktoré nie sú obytnými, vyhovujú kritériám uvedeného ustanovenia § 6 uvedenej vyhlášky. Touto skutočnosťou sa podľa správneho súdu dostatočne zaoberal stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí, pričom vymedzil, v čom spočíva zmena stavby, konkrétne prestavba rodinného domu s. č. XXXX, pokiaľ ide o okná, zmena spočíva v realizácii 7 okenných otvorov na zadnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde. Ide pritom o výrokovú časť, kde bolo presne uvedené, akým spôsobom došlo k realizácií zmeny stavby, na ktoré námietky žalobcu reagoval prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Preto aj žalovaný poukázal na uvedenú skutočnosť, že povoľovanou zmenou stavby sa nemení jej účel užívania, nemení sa umiestnenie stavby na pozemku a výška stavby sa znížila z 9,8 na 9,5 m. S poukazom na tieto skutočnosti, ktoré sú obsahom rozhodnutia stavebného úradu, ako aj obsahom odôvodnenia žalovaného, preto správny súd argumentoval tým, že v napadnutom rozhodnutí sa stavba na pozemku stavebníka parc. KN-C č. 973 k. ú.

V nadväznosti na to, správny súd argumentoval ustanovením § 88a stavebného zákona, podľa ktorého konanie o dodatočnom povolení stavby je samostatným konaním s tým, že zmena stavby nerieši zmenu umiestnenia stavby oproti pôvodnému územnému konaniu, táto

10. K námietke, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom záväzného stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade zo dňa 20. augusta 2018, správny súd uviedol, že tak žalovaný vo svojom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny orgán poukázali na to, že predmetné stanovisko predložil stavebník stavebnému úradu dňa 3. septembra 2018 a následne na to 8. marca 2019, keď právny zástupca žalobcu nahliadol do spisu, uvedené stanovisko bolo obsahom administratívneho spisu a preto žalovaný správne argumentoval tým, že predmetná odvolacia námietka bola zo strany účastníka konania R..

vo vlastníctve žalobcu. 11. Čo sa týka žalobnej námietky zamedzenia rovnakej možnosti využitia pozemku žalobcu umiestniť stavbu na hranici pozemku v rozsahu celej priľahlej steny dodatočne povoľovanej stavby, správny súd mal za to, že tak stavebný úrad, ako aj žalovaný posúdili podanú žiadosť stavebníka v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a zaoberali sa predmetnou stavbou v spojení s Územným plánom Mesta Poprad, pričom v prvom rade argumentovali pri dodatočnom povolení stavby hlavne tým, aby mali zabezpečené rovnaké možnosti pri stavbe, resp. zmene stavebného konania tak, ako došlo v prípade stavebníka, rovnaké práva a rovnaké povinnosti všetci vlastníci predmetných pozemkov v k. ú. O., čo sa týka Územného plánu Mesta Poprad, ktorým sú všetci vlastníci daných pozemkov viazaní. Argumentáciu žalobcu, že

12. K ďalšej žalobnej námietke ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v porušení § 88a ods. 4 a § 66 stavebného zákona správny súd uviedol, že v zmysle § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už zrealizovanej stavby. Pritom poukázal na celé znenie nielen samotného výroku rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, ale aj na všetkých 15 podmienok, ktoré určil stavebný úrad stavebníkovi, pričom stavebný úrad dodatočne môže stavbu alebo jej časť povoliť, len ak sa v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, to znamená stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s predpísanou dokumentáciou. Stavebník podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby v predmetnej veci s predpísanými náležitosťami a projektovou dokumentáciou s tým, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa podľa stavebných orgánov preukázalo, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.

14. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval, že sa nemal možnosť vyjadriť k zmeneným podmienkam, resp. k tomu, že bolo predložené záväzné stanovisko, toto súhlasné stanovisko okresného riaditeľstva bolo predložené už počas konania a tým, že stavebník predložil následne 3. septembra 2018 stavebnému úradu Vyjadrenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru zo dňa 20. augusta 2018, išlo o duplicitné predloženie vlastne tohto súhlasného stanoviska, ktoré už predkladal 26. júna 2018, s ktorým sa žalobca, ako aj ďalší účastník konania mali možnosť oboznámiť a to ešte pred vydaním samotného rozhodnutia stavebného úradu.

Na uvedenú skutočnosť nereagoval ani odvolací správny orgán a krajský súd sa s týmto nedostatkom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Správny súd pritom vyjadril názor, že stavebný úrad nie je povinný zisťovať reálny stav stavby, ale postačí, ak určí v záväzných podmienkach rozhodnutia povinnosť ju zhotoviť v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá je podľa jeho názoru zhotovená v súlade s Územným plánom Mesta Poprad. V nadväznosti na to poukázal na ust. § 88a ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že záväznými podmienkami možno určiť už len podmienky pre vykonanie ešte neuskutočnených stavebných prác a nie legalizovať tie, ktoré už boli postavené. Predmetné ustanovenie zákona totiž ukladá stavebníkovi povinnosť preukázať súlad dodatočne povoľovanej stavby so zákonom v rozsahu, v akom už bola

autorít. 17. Ako ďalší dôvod vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku označil nesprávne právne posúdenie jeho námietky týkajúcej sa porušenia povinnosti žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

18. Záverom poukázal na to, že krajský súd sa v zásade so všetkými vyššie uvedenými námietkami dôsledne nevysporiadal,, čím postupoval v rozpore so vnútroštátnou právnou úpravou (§ 139 ods. 2 S.s.p.) ako i príslušnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. 19. Účastník konania 3. W. W. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti predovšetkým poukazoval na vzájomné vzťahy so susedmi - vlastníkmi susedných nehnuteľností a priebeh jednotlivých administratívnych konaní, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorou poukazoval na ním preukázané geodetické zameranie nehnuteľnosti uviedol, že má pochybnosti o tom, ako mohol byť takýto podklad správne vyhotovený, keď jeho vypracovanie je nevyhnutne spojené aj so vstupom na pozemok účastníka, čo bez jeho súhlasu nie je možné. Zároveň zdôraznil, že sťažovateľ znášal predovšetkým námietky, ktoré sa týkajú umiestnenia stavby, avšak v danej veci išlo o dodatočne povolenie zmeny stavby. Rozhodnutia správnych orgánov považoval za dostatočne odôvodnené a právne závery krajského súdu za vecne správne.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

spočívajúce v rozdelení obytnej haly s kuchyňou na I. NP na samostatnú kuchyňu a izbu, v zmene obytného podkrovia na ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii ďalšieho vnútorného schodiska z I. NP na II. NP, v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od +-0,000=861,90 m n.m (t.j. na úroveň I. NP), pre stavebníka - W. W..

24. Kasačný súd preto považoval za potrebné zaujať právny názor predovšetkým k otázke, či sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými otázkami t.j. tak, aby nevznikali pochybnosti o možnej arbitrárnosti jeho rozsudku, ktorá vada by mala za následok porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

27. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich

Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p.

29. Kasačný súd poukazuje na to, že jednou zo žalobných námietok, ktorou sťažovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy o dodatočnom povolení stavby pre stavebníka - W. W., bol ich nesúlad s územným plánom Mesta Poprad.

Je potrebné uviesť, že z takto vymedzenej požiadavky na realizáciu stavieb v územnom pláne vychádzali i orgány verejnej správy, pričom v danej veci bolo sporným to, či prestavba rodinného domu bola realizovaná, resp. dodatočne povolená so zohľadnením regulatívov stanovených v územnoplánovacej dokumentácii. Orgány verejnej správy (a napokon i správny súd) sa v odôvodnení svojich rozhodnutí odvolávali na to, že pri posúdení súladu stavby s územným plánom sa vychádzalo z overenej projektovej dokumentácie vyhotovenej autorizovaným inžinierom R.. W. Č.. Sťažovateľ však (vo svojej žalobe a následne i v kasačnej sťažnosti) opakovane poukazoval na to, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa požiadal o vykonanie geodetického zamerania III. nadzemného podlažia dodatočne povolenej stavby, pričom z obsahu záznamu tohto geodetického zamerania zo dňa 20. septembra 2019, vypracovaného R.. W. N. vyplynulo, že zastavaná plocha II. nadzemného podlažia dotknutej stavby je 195 m2 a zastavaná plocha III. nadzemného podlažia je 102 m2. S poukazom na uvedené mal za to, že zmenu stavby realizovanú stavebníkom bolo

Bolo preto žiadúce, aby správny súd jasne zdôvodnil, aký právny význam priznal sťažovateľom predloženej listine (v odvolacom konaní), ktorou spochybňoval súlad stavby s územným plánom, resp. či žalovaný bolo povinný na túto skutočnosť prihliadať, prípadne či jej nezohľadnenie žalovaným bolo možné posúdiť a vyhodnotiť ako vadu, ktorá by zakladala nezákonnosť jeho rozhodnutia. Nedôvodnosť uvedenej žalobnej námietky sťažovateľa tak napokon správny súd riadne nezdôvodnil, čim v konečnom dôsledku znemožnil kasačnému súdu zaujať postoj k otázke jej správnosti právneho posúdenia, resp. ju tak posúdiť z hľadiska naplnenia kasačného dôvodu vymedzeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. 31. Ďalšou žalobnou námietkou, ktorej podľa názoru kasačného súdu nevenoval správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitú pozornosť bola námietka sťažovateľa týkajúca sa výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby a to s ohľadom na obsahové náležitosti takto vydaného rozhodnutia. Konkrétne namietal, že súčasťou

čiastočne. Správny súd tak okrem iného nereagoval na to, či závery vyplývajúce zo skoršej rozhodovacej činnosti kasačného súdu ne/možno aplikovať na prejednávanú vec, resp. či (najmä z hľadiska dopadu na zákonnosť rozhodnutia) zmienenú náležitosť rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyhodnocoval s poukazom na požiadavky naň kladené v ust. § 88a ods. 4, resp. § 66 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na to, že krajský súd sa s uvedenými skutočnosťami riadne nevysporiadal, kasačný súd túto vadu neposudzoval z hľadiska ust, § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. Rovnako nedôslednosť pri odôvodňovaní rozsudku správneho súdu vzhliadol kasačný súd i vo vzťahu k námietke sťažovateľa, ktorý poukazoval na neurčitosť formulácie výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby a to s ohľadom na jeho obsahové náležitosti v zmysle ust. § 88a ods. 4 stavebného zákona, keď z takéhoto rozhodnutia nebolo podľa jeho názoru zrejmé, ktoré (už vykonané) stavebné práce boli dodatočne povolené (osobitne tak sťažovateľ zdôrazňoval

33. Kasačný súd sa zároveň nestotožnil s dôvodmi sťažovateľa uvedenými v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti t.j., že by s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu bola spojená hrozba závažnej ujmy, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by nutnosť aplikácie § 447 ods. 1 S.s.p. odôvodňovali a preto návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 188 S.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.