← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·15. 8. 2024

5Svk/20/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200690.1

ZamietaOdmietaZrušujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
8S/126/2022
IČS
7022200690
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Rudné bane, štátny podnik, IČO: 00007838, so sídlom: Námestie sv. Trojice 1, 969 01 Banská Štiavnica, právne zastúpený: JUDr. Michal Luknár, advokát so sídlom: Zvolenská 5/8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Obvodný banský úrad v Košiciach, so sídlom: Timonova 23, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 901-2924/2022 zo dňa 4. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/ 126/2022 zo dňa 26. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/126/2022 zo dňa 26. januára 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 98 ods.1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu zo dňa 5. decembra 2022. Žalobca sa domáhal zrušenia opatrenia žalovaného - vyjadrenia č. 901-2924/2022 zo dňa 4. októbra 2022 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“, prípadne „opatrenie zo dňa 4. októbra 2022“) a nariadenia žalovanému začať konanie o návrhu žalobcu zn. PR 1547/2022 zo dňa 28. septembra 2022. Žalobca tiež žiadal priznať plnú náhradu trov konania. 2. Žalovaný napadnutým opatrením reagoval na návrh žalobcu na začatie konania zn. PR 1547/2022 zo dňa 28. septembra 2022. V napadnutom opatrení uviedol, že na opakovanú žiadosť žalobcu zaslanú listom zn. PR 1547/2022 zo dňa 28. septembra 2022 vo veci formálne označenej ako „Návrh na začatie konania“ podáva vyjadrenie, v zmysle ktorého trvá na svojom vyjadrení zaslanom žalobcovi listom č. 901-2112/2022 zo dňa 18. júla 2022, pričom zhodne s jeho obsahom opakuje, že v danej veci nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodov uvedených v tomto liste. Vzhľadom k uvedenému žalovaný uviedol, že nemôže v tejto veci začať konať a predmetnú žiadosť zamieta. 3. Správny súd zistil, že na návrh žalobcu na začatie konania vo veci zrušenia rozhodnutia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi (ďalej aj ako „OBÚ SNV“) č. 712-2289/ 2012 z 8. novembra 2012 (ďalej aj ako „rozhodnutie OBÚ SNV“) o nariadení opatrení v dobývacom priestore „Nižná Slaná“ a naň nadväzujúcich rozhodnutí, žalovaný reagoval opatrením - vyjadrením č. 901-2112/2022 zo dňa 18. júla 2022 (ďalej aj ako „opatrenie zo dňa 18. júla 2022“). Na preskúmanie zákonnosti tohto opatrenia žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej sa viedlo správne súdne konanie na Krajskom súde v Košiciach (predchodca Správneho súdu v Košiciach v oblasti správneho súdnictva) pod sp. zn. 6S/95/2022. 4. Vzhľadom na to, že vo veci preskúmavania opatrenia zo dňa 18. júla 2022 už bolo na správnom súde skôr začaté konanie pod sp. zn. 6S/95/2022, správny súd ďalšiu, teda neskoršiu žalobu toho istého žalobcu proti tomu istému žalovanému aplikujúc § 98 ods. 1 písm. b/ SSP odmietol. Správny súd poukázal na to, že i keď je v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/95/2022 preskúmavané opatrenie zo dňa 18. júla 2022 a v prejednávanej veci je preskúmavané opatrenie zo dňa 4. októbra 2022, ide podľa jeho názoru o totožnú vec, nakoľko opatrenie žalovaného zo dňa 4. októbra 2022 len odkazuje na dôvody uvedené vo svojom skoršom opatrení zo dňa 18. júla 2022, žiadne iné dôvody žalovaný neuvádza.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia účastníkov

5. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil. 6. Sťažovateľ namietal najmä, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu interpretáciu správneho súdu, ktorá sa podľa jeho názoru prejavila v nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto kontexte uviedol, že správny súd citoval len druhú časť petitu návrhov na začatie konania, pričom kým v pôvodnom návrhu sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia OBÚ SNV, v návrhu, ktorý bol zamietnutý vyjadrením žalovaného sa žalobca domáhal nahradenia rozhodnutia OBÚ SNV bez toho, aby zároveň žiadal jeho zrušenie, čo podľa neho predstavuje rozdiel medzi návrhmi/petitmi ním podaných návrhov na začatie konania.

7. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 118/2013 zo dňa 22. januára 2014, podľa ktorého „aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy rozhodnutie správneho orgánu vydané časovo následne po prvotnom rozhodnutí tohto orgánu ruší jeho následky bez toho, aby výslovne zrušilo alebo zmenilo toto samotné rozhodnutie; ide jednoducho o to, že časovo neskorším rozhodnutím, a to nielen odchylným, ale aj vecne zhodným, skoršie rozhodnutie príslušného správneho orgánu stráca účinnosť“. 8.

Rovnako namietal, že správny súd v bodoch 7, 8 a 9 napadnutého rozhodnutia najskôr cituje ustanovenia § 31 ods. 5 SSP a § 98 ods. 1 písm. b) SSP, z ktorých následne vyvodzuje, že „Ustanovenie § 31 ods. 5 SSP vyjadruje prekážku veci začatej (litispendencia), ktorá bráni tomu, aby bola prejednávaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté súdne preskúmavacie konanie .

. . o prekážku veci začatej v správnom súdnom procese ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý predmet prieskumu, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého žalobcu“. 9. Žalovaný (pozn. súdu - zrejme má na mysli žalobcu) preto nesúhlasil s právnym názorom, ktorý prijal správny súd, že v konaní o správnej žalobe ide o ten istý predmet prieskumu, o ktorom už správny súd vedie konanie pod sp.zn.: 6S/95/2022, pretože predmetom súdneho prieskumu v konaniach vedených pod sp. zn. 6S/95/2022 a sp. zn. 8S/126/2022 sú dve rôzne opatrenia, ktorými žalovaný v podstate rozhodol o dvoch rôznych návrhoch/petitoch žalobcu, ktoré síce majú rovnaký skutkový základ, ale ktorými sa žalobca domáhal, aby žalovaný začal konanie o dvoch rôznych návrhoch na začatie konania. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že naďalej trvá na prijatom závere, že nie je kompetentný zrušiť uvedené rozhodnutia OBÚ SNV a v žiadnom prípade si „neuľahčoval“ odôvodňovať svoje vyjadrenia tými istými argumentmi voči podaniam

sťažovateľa, ktoré vo výsledku navrhovali ten istý cieľ, a to zbaviť sťažovateľa plnenia nariadených opatrení v dobývacom priestore „Nižná Slaná“, pričom podľa jeho názoru nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých by malo začať vo veci nové správne konanie.

11. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti uviedol, že upravuje svoju doterajšiu argumentáciu o znenie § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého: „správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, z čoho sťažovateľ vyvodzuje, že je možné, aby správny orgán konal o tej istej veci, o ktorej už v minulosti právoplatne rozhodol, ak došlo k podstatnej zmene skutkového stavu.

12. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil s argumentáciou žalovaného, pričom bol názoru, že je zrejmý rozdiel medzi „zrušením“, ktorým rozhodnutie OBÚ SNV zanikne a „nahradením“ rozhodnutia OBÚ SNV iným rozhodnutím, ktorým by sa zrušili jeho následky/účinky, ale nie samotné rozhodnutia OBÚ SNV, čo predstavuje rozdiel medzi návrhmi/petitmi žalobcom podaných návrhov na začatie správneho konania adresovaných žalovanému.

13. Podľa sťažovateľa sú žalovanému zrejmé dôvody, na základe ktorých má sťažovateľ za to, že došlo „k podstatnej zmene skutkového stavu“, ako to predpokladá § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku z iných konaní (napr. konanie vedené pred Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. KE-6S/95/2022) a podľa jeho vyjadrení v týchto iných konaniach žalovaný nepovažuje sťažovateľom uvádzané dôvody za opodstatnené.

Ak by sa však správny súd rozhodol zaoberať sa v konaní o žalobe aj otázkou posúdenia, či vo veci došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, sťažovateľ uviedol, že je pripravený predložiť svoju argumentáciu vrátane dôkazov na jej podporu.

14. Sťažovateľ zároveň spochybnil tvrdenie žalovaného, že nie je kompetentný zrušiť rozhodnutia OBÚ SNV poukazujúc, že hoci OBÚ SNV naďalej právne existuje, okres Rožňava s účinnosťou od 15. júna 2020 patrí na základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 146/2020 Z.z, do obvodu pôsobnosti žalovaného. 15. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

III. Právne závery kasačného súdu

16. Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 SSP zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP). 17. Následne preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 455 a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

18. Kľúčovou právnou otázkou, ktorú musel kasačný súd zodpovedať bolo, či skutkové a právne okolnosti v uvedenej veci vedú k právne udržateľnému názoru, ktorý vyslovil správny súd o potrebe odmietnutia správnej žaloby z dôvodu prekážky začatého konania (litispendencie). 19.

Kasačný súd zo štúdia administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 5. decembra 2022 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti vyjadrenia žalovaného, č. 901-2924/2022 zo dňa 4. októbra 2022. Uvedené vyjadrenie má povahu individuálneho správneho aktu, konkrétne opatrenia. K vydaniu opatrenia došlo na základe podania žalobcu označeného ako „Návrh na začatie konania“ zo dňa 28. septembra 2022, pričom žalovaný v reakcií na návrh uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zaslanom žalobcovi listom č. 901-2112/ 2022 zo dňa 18. júla 2022, pričom nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodov uvedených v predmetnom liste, a preto žiadosť žalobcu zamietol. 20. Žalovaný v predchádzajúcom opatrení zaslanom žalobcovi listom č. 901-2112/2022 zo dňa 18. júla 2022 uviedol: „Od vydania rozhodnutia, Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi č. 712-2289/2012 z 08.11.2012 o nariadení opatrení v dobývacom priestore „Nižná Slaná“ pre organizáciu Rudné bane štátny podnik resp. jeho právoplatnosti a naň nadväzujúcich

rozhodnutí č. 193-2096/2014 z 28.10.2014 a č. 8-587/2016 z 23.02.2016, ktorými predĺžil lehotu na splnenie opatrenia uvedeného v bode č. 4 rozhodnutia o nariadení opatrení už uplynulo viac ako tri roky. Z uvedeného vyplýva, že tieto rozhodnutia (§ 68 ods. 1 Správneho poriadku) už nie je možné zrušiť alebo zmeniť ani mimo odvolacieho konania.

Vzhľadom k uvedenému, Obvodný banský úrad v Košiciach v tej istej veci, v ktorej už bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemôže začať konať a Vašu žiadosť zamieta. V prípade Vašej pochybnosti o zákonnosti vydaných rozhodnutí Vám odporúčame obrátiť sa na príslušný súd, ktorý je kompetentný rozhodnúť v danej veci.“.

21. Sťažovateľ obe opatrenia napadol samostatnými správnymi žalobami, čím bolo na správnom súde začaté správne súdne konanie pod sp. zn. 6S/95/2022 vo veci prieskumu predchádzajúceho opatrenia zo dňa 18. júla 2022, a rovnako tak bolo začaté správne súdne konanie pod sp. zn. 8S/126/2022 vo veci prieskumu napadnutého opatrenia.

22. Správny súd na základe zisteného skutkového stavu vyvodil, že správnu žalobu vo veci sp. zn. 8S/126/2022 je potrebné postupom podľa § 98 ods.1 písm. b/ odmietnuť, keďže podľa jeho názoru napadnuté opatrenie je tou istou vecou ako predchádzajúce opatrenie (opatrenie zo dňa 18. júla 2022), nakoľko odkazuje len na dôvody uvedené v skôr vydanom opatrení.

23. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rozporuje závery správneho súdu argumentujúc, že neboli splnené podmienky na odmietnutie správnej žaloby, a to z dôvodu, že kým v pôvodnom návrhu zo dňa 8. júla 2022 sa domáhal zrušenia rozhodnutia OBÚ SNV, tak v návrhu zo dňa 28. septembra 2022, v ktorého reakcií bolo vydané napadnuté opatrenie sa sťažovateľ domáhal nahradenia rozhodnutia OBÚ SNV bez toho aby žiadal jeho zrušenie argumentujúc právnou vetou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/118/2013 zo dňa 22. januára

2014. Sťažovateľ je toho názoru, že správnymi žalobami napadol dve rôzne opatrenia, čo umocňuje odlišný predmet prieskumu. 24. Kasačný súd na úvod svojho právneho posúdenia musí uviesť, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej praxe zadefinoval podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k aprobovanému odmietnutiu správnej žaloby z dôvodu už začatej

veci. Je preto možné príkladom poukázať na znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/42/2017 zo dňa 30. novembra 2017: „Najvyšší súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k otázke splnenia podmienok na odmietnutie žaloby z dôvodu prekážky začatej veci podľa § 98 ods. 1 písm. b/ S.s.p.

. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec“. Otáznym predpokladom v nastolenej právnej veci je či v prípade oboch konaní vedených pred správnym súdom (6S/95/2022, 8S/126/2022) ide o rovnaký predmet konania založený na rovnakých skutkových okolnostiach. Odborná literatúra nazýva tento atribút aj ako totožnosť veci: „Pod totožnosťou veci sa rozumie ten istý predmet prieskumu teda predovšetkým to isté rozhodnutie, opatrenie, iný zásah, nečinnosť orgánu verejnej správy“. (FEČÍK, Marián. § 31 [Začatie konania].

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 230.). 25. Kasačný súd po oboznámení sa s podkladmi spisového materiálu konštatuje, že podmienka totožnosti veci v uvedenom prípade splnená nebola. Je zrejmé, že sa obe opatrenia líšia číselným označením, dátumom vydania, ako aj vlastnými právnymi účinkami, ktoré

vyvolávajú. Ako už kasačný súd uviedol, opatrenie zo dňa 18. júla 2022 a rovnako tak napadnuté opatrenie zo dňa 4. októbra 2022 vydal žalovaný v reakcií na návrhy na začatie konania. Argumentácia uvedená v predmetných návrhoch je síce podobná, avšak nemožno povedať, že totožná. Návrh na začatie konania zo dňa 28. septembra 2022, na ktorý žalovaný reagoval vydaním napadnutého opatrenia zo dňa 4. októbra 2022 obsahuje rozsiahlu argumentáciu zavŕšenú petitom, v ktorom žalobca navrhuje, aby žalovaný vydal nové rozhodnutie, ktorým nahradí rozhodnutie žalovaného č. 712-2289/2012 zo dňa 8. novembra 2012 a všetky na neho nadväzujúce rozhodnutia OBÚ SNV (predovšetkým (i) rozhodnutie OBÚ SNV č. 193-2096/2014 zo dňa 28.10.2014, (ii) rozhodnutie č. 8-587/2016 zo dňa 23.02.2016, (iii) rozhodnutie č. 414-1201/2017 zo dňa 08.08.2017 a (iv) rozhodnutie č. 414-2247/2017 zo dňa 28.12.2017, prípadne ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutie

OBÚ SNV č. 712-2289/2012 zo dňa 08.11.2012) rozhodnutím, ktorým nariadi vykonanie potrebných opatrení v dobývacom priestore Nižná Slaná subjektu zodpovednému za plnenie povinností vo vzťahu k banským dielam v dobývacom priestore Nižná Slaná. Domáhal sa teda

nahradenia rozhodnutia novým rozhodnutím a nie zrušenia rozhodnutia. 26. Keďže účinky opatrenia smerovali ku konkrétnemu návrhu, pričom nemožno hovoriť o totožnosti predmetných návrhov na začatie konania, kasačný súd dospel k záveru, že predmetom súdneho prieskumu nie je to isté opatrenie, a teda záver správneho súdu o potrebe odmietnutia správnej žaloby z dôvodu litispendencie je rovnako nesprávny. Kasačný súd si uvedomuje, že predmetom účinkov oboch opatrení bolo rozhodnutie OBÚ SNV č. 712-2289/ 2012 zo dňa 8. novembra 2012, napriek uvedenému nemožno vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že napadnuté opatrenie nebude podliehať súdnemu prieskumu.

Týmto spôsobom by došlo k neodôvodnenému porušeniu práva účastníka konania na prístup k správnemu súdu, a to zvlášť v situácií keď proti napadnutému individuálnemu správnemu aktu (opatreniu) nemožno podať riadny opravný prostriedok.

27. Obe opatrenia z vyššie uvedených dôvodov predstavujú dva samostatné predmety súdneho prieskumu, pričom i v prípade napadnutého opatrenia bude správny súd povinný vykonať jeho meritórny prieskum.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

28. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd preto napadnuté

uznesenie

správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Košiciach v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 29. V ďalšom konaní bude Správny súd v Košiciach postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd vyššie v rámci svojho odôvodnenia. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. augusta 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 5Svk/20/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik