5Svk/21/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200443.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/162/2019
- IČS
- 6019200443
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): H. W., V. X, X. X., právne zastúpená: JUDr. Juraj Macík, advokát, Petelenova 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00156621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218/2019-430, Z: 25168/2019 z 30. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/162/2019-127 z 19. mája 2021, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 23S/162/ 2019-127 z 19. mája 2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 218/2019-430, Z:25168/2019 z 30. mája 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č. OU-BB-OOP6/2018/ 023447-003/6TP z 1. augusta 2018, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 64/
1997 Z.z.“) nevyhovuje námietkam, ktoré podala žalobkyňa proti výpisu z návrhu projektu pozemkových úprav, vypracovaného za účelom vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade ZO SZZ 26-28 Na Hlinách, doručeným Okresnému úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor.
2. Krajský súd k žalobnej námietke, že postupoval inak vo veci vedenej pod sp.zn.23S/96/ 2018 a inak vo veciach vedených pod sp.zn. 23S/56/2011 a sp.zn. 23S/82/2018 uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú, pretože v konaniach vedených pod sp.zn. 23S/56/2011 a sp.zn. 23S/82/2018 rozhodoval Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako orgán verejnej správy druhého stupňa a v konaní vedenom pod sp.zn. 23S/96/2018 žalobkyňa podala správnu žalobu proti neprávoplatnému rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, vydanému týmto orgánom ako orgánom verejnej správy prvého stupňa a teda žalobu podala predtým ako vyčerpala riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom mal rozhodovať žalovaný - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
K tomu konštatoval, že žalobkyňa nebola ukrátená o nijakú lehotu a nešlo o nesprávny postup a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžrk/3/2019 z 7. augusta 2019. V prejednávanej veci bol v pozícii orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov.
3. K žalobnej námietke, že cena 2,77 € za m2, ktorá bola určená znaleckým posudkom pri vysporiadavaní vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade nie je cenou trhovou, krajský súd uviedol, že žalobkyňa len všeobecne vyjadrila nesúhlas s určenou znaleckou cenou s tým, že cena mala byť vyššia a poukázal na to, že správne orgány sa s námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku a určenej ceny dostatočne vysporiadali, keď uviedli, že znalecký posudok č. 11/2012 z 02. augusta 2012 (ďalej aj len ,,znalecký posudok“) bol vyhotovený podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,vyhláška č. 492/2004 Z.z.“) , teda podľa právneho predpisu, na ktorý odkazuje zákon č. 64/1997 Z.z. po novelizovaní zákonom č. 57/ 2011 Z.z. Poukázali aj na to, že zákon č. 57/2011 Z.z. bol prijatý s ohľadom na potrebu zapracovania záverov rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ,,ESĽP“) vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská republika do slovenskej legislatívy.
Taktiež vyhodnotili, že znalecký posudok, ktorý bol obstaraný v konaní, spĺňa všetky formálne požiadavky, ktoré právne predpisy na vypracovanie znaleckého posudku kladú a jeho použitie bolo v súlade s platnou legislatívou. K tomu konštatoval, že žalobkyňa nesprávnosť týchto záverov argumentáciou v žalobe nepreukázala. K námietkam týkajúcim sa nesúhlasu s cenou určenou znaleckým posudkom krajský súd poukázal na to, že Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č. OU-ZV-PLO-2017/000472-069 z 18. októbra 2017 rozhodol o spôsobe náhrady u jednotlivých vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade, kde bola pre žalobkyňu určená náhrada vo výške 2388,43 eur, určená v zmysle ceny stanovenej znaleckým posudkom a žalobkyňa voči uvedenému nepodala opravný prostriedok.
4. Námietku, že zákon č. 57/2011 Z.z. je v rozpore s judikatúrou ESĽP považoval krajský súd za nedôvodnú, keďže žalobkyňa neuviedla s akou konkrétnou judikatúrou by mala byť právna úprava nesúladná a navyše zákonom č. 57/2011 Z.z. zákonodarca reagoval práve na rozhodnutie ESĽP a právnu úpravu zosúladil s požiadavkami vyplývajúcimi z jeho rozhodnutia týkajúceho sa oceňovania pozemkov v zriadených záhradkových osadách pri pozemkových
úpravách. K námietkam porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Protokolu č. 1 a judikatúry ESĽP krajský súd konštatoval, že tieto sú všeobecné a nekonkrétne. 5. K namietanému rozporu právnej úpravy s Ústavou SR krajský súd uviedol, že nezistil, že by bolo pred Ústavným súdom SR vedené konanie, ktorého dôsledky by mohli mať z hľadiska platnosti a účinnosti rozhodnej právnej úpravy vplyv na administratívne konanie, výsledkom ktorého sú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov.
6. Krajský súd neakceptoval námietku, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov oznámením z 16. júla 2018 žalobkyni oznámil, že sa môže vyjadriť k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie v rámci úradných hodín s tým, že má právo do 5 dní sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia alebo vyjadriť sa, čo jej však nebolo umožnené, keďže jej bolo znemožnené oznámiť, že má zdravotné problémy a dohodnúť si termín nahliadnutia do administratívneho spisu. Poukázal na to, že žalobkyňou uvádzané nedostatky v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že nebola dodržaná pracovná doba a že bol nefunkčný fax dňa 25. júla 2018, čím jej malo byť znemožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neboli preukázané a krajský súd aj pri prihliadnutí na komplikáciu zdravotného stavu žalobkyne uviedol, že o námietkach žalobkyne bolo rozhodnuté dňa 1. augusta 2018 a oznámenie o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu jej bolo doručené dňa 20. júla 2018, teda o predĺženie lehoty mohla požiadať aj v iné
dni ako v deň 25. júla 2018, pričom z výpisu faxových podaní nie je možné preveriť, či tieto faxové podania boli adresované okresnému úradu. 7. Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa neuzatvorila nájomnú zmluvu s užívateľmi pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady a preto v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 64/ 1997 Z.z. vznikol nájomný vzťah účinnosťou tohto zákona, pričom žalobkyňa tento nájomný vzťah v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. do začatia konania o vysporiadaní vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade nevypovedala a do začatia konania nevzniesla požiadavku, že chce od užívateľov jej pozemkov odkúpiť stavby, trvalé porasty a spoločné zariadenia na jej pozemkoch, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou vo výške spoluvlastníckeho podielu 1, preto sa konanie presunulo do ďalších fáz, došlo k schváleniu úvodných podkladov a k vypracovaniu projektu pozemkových úprav.
Takúto požiadavku nevzniesla ani v podaných námietkach a ani pri prerokovaní námietok so zamestnancami Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor. 8. Ďalej krajský súd poukázal na to, že zo všetkých podaní žalobkyne vyplýva, že nesúhlasí s určenou náhradou za pozemky, ktorých je spoluvlastníčkou, a taktiež nesúhlasí ani s tým, aby jej boli vydané náhradné pozemky za tie pozemky, ktorých je spoluvlastníkom (v zodpovedajúcom rozsahu). Je zrejmé, že nesúhlasí s celým konaním, v ktorom sa vysporiadavajú vlastnícke pomery v zriadenej záhradkovej osade a domáha sa toho, aby voči nej bolo konanie zastavené. K tomu krajský súd uviedol, že požiadavke, aby jej boli vydané pozemky, ku ktorým má spoluvlastnícke právo a ktoré sú súčasťou obvodu zriadenej záhradkovej osady, nie je možné vyhovieť. Ďalej konštatoval, že účelom zákona č. 64/1997 Z.z. je vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré boli zriadené do 24. júna 1991, pričom v tejto právnej úprave nemožno opomenúť verejný záujem na tom, aby sa usporiadali vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých je užívateľ pozemku
odlišný od vlastníka pozemku z titulu zriadenej záhradkovej osady. Administratívne konanie, týkajúce sa vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, by mohlo byť ukončené zastavením len v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z.z., a to v prípade, ak by vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery oznámili orgánu verejnej správy, ktorý vedie konanie o pozemkových úpravách v zriadenej záhradkovej osade, že ponúkli užívateľom a záhradkovej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch v ich vlastníctve za cenu rovnajúcu sa výške náhrady podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z.z. Takýto návrh je možné predniesť len v úvodnej fáze pozemkových úprav. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci k takémuto postupu zo strany vlastníkov pozemkov nedošlo a preto došlo k schváleniu úvodných podkladov a bol vyhotovený projekt pozemkových úprav, ktorý bol zverejnený, a výpis z tohto projektu bol zaslaný každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo bolo známe (bol doručený aj žalobkyni).
V prípade, že nedôjde k prejaveniu vôle vlastníkov nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery ponúknuť užívateľom a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, konanie nie je možné individuálne zastaviť len voči niektorému vlastníkovi pozemku a teda ak vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery neprejavia vôľu s tým, že odkúpia stavby, trvalé porasty a spoločné zariadenia v zriadenej záhradkovej osade, a takýmto spôsobom „nezastavia“ projektové úpravy v zriadenej záhradkovej osade, menšinoví vlastníci pozemkov sú nútení rešpektovať konanie o pozemkových úpravách.
9. Žalobkyňa ako sťažovateľka, zastúpená advokátom podala včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhla, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Súčasne žiadala o priznanie náhrady trov konania. 10. Nesprávne právne posúdenie namietala vo vzťahu k tomu, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou postupu prvostupňového orgánu a žalovaného v nadväznosti na dôrazne a opakovane vyjadrený nesúhlas sťažovateľky s cenou určenou znaleckým posudkom vo výške 2,77 €/m2. Podľa sťažovateľky hodnota predmetných nehnuteľností nebola znalcom zabezpečeným Okresným úradom Zvolen, pozemkový a lesný odbor, v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, stanovená ako všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške primeranej vo vzťahu k trhovej cene nehnuteľnosti v čase vypracovania znaleckého posudku, pričom takto stanovená cena súčasne nereflektovala na špecifické podmienky nehnuteľnosti, na všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, na spôsob a intenzitu využitia pozemkov, na nadväznosť na dopravnú infraštruktúru, na aktuálnosť realitného trhu a iné okolnosti. Namietala, že postup Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru, ktorý mal v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom zabezpečiť znalca, je v rozpore s § 36
Správneho poriadku, podľa ktorého ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 11. Namietala, že podaním Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene (právny predchodca Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor) č. 2012/00775 z 31. augusta 2012 jej bolo doručené oznámenie o tom, ktorý znalec vykonal určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a že cena nehnuteľností a teda určená náhrada bola stanovená vo výške 2,77 eur/m2.
V tejto súvislosti uviedla, že v priebehu administratívneho konania vôbec nemala priestor napadnúť tento postup opravným prostriedkom, nemala vedomosť o zákonnom ustanovení znalca, pričom ani nebola poučená o možnosti podať opravný prostriedok vo veci určenia / zabezpečenia znalca a proti určeniu výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže v tejto súvislosti v oznámení boli poučení iba užívatelia pozemkov (záhradkári) o možnosti späťvzatia návrhu a v poučení absentovala informácia o možnosti podať opravný prostriedok (proti zabezpečeniu znalca, proti určeniu ceny), adresovaná vlastníkom pozemkov.
12. S poukazom na nasledovné namietala, že určená cena 2,77 €/m2 je neprimerane nízka a hrubo poškodzujúca jej majetkové záujmy, čo odôvodnila: a) znaleckým posudkom č. 19/2010 znalkyne N.. J. W., reg. číslo znalca: 911766, oceňovaná lokalita Zvolen, Zlatý potok - pozemky vedľa predmetnej záhradkárskej osady, ktorý dňa 20. júna 2018 žalobkyňa predložila žalovanému a v ktorom je všeobecná hodnota obdobných nehnuteľností určená vo výške 54 €/ m2, b) znaleckým posudkom č. 57/2021 znalkyne N.. J. W., reg. číslo znalca: 911766, oceňovaná lokalita Zvolen, Zlatý potok, v ktorom je všeobecná hodnota obdobných nehnuteľností určená vo výške 58,43 €/m2, a c) znaleckým posudkom č. 87/2021 znalkyne N.. J. W., reg. číslo znalca: 911766, oceňovaná lokalita v bezprostrednej blízkosti záhradkárskej osady Zvolen - na Hlinách, v ktorom je všeobecná hodnota obdobných nehnuteľností určená vo výške 50 €/m2.
14. Poukázala na to, že 20. júna 2018 podala Okresnému úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor podanie označené ako „Vec: Podanie, odvolanie, vyjadrenie k oznámeniu - námietky“, v ktorom uviedla, že pozemky v lokalite na Hlinách, Zvolen, sú ohodnotené neprimerane nízkou cenou, na podklade čoho má za to, že v priebehu administratívneho konania dlhodobo namietala nesprávne stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a na tieto námietky neprihliadali ani správne orgány, ani krajský súd. Namietala, že správnym orgánom muselo byť z ich úradnej činnosti známe, že cena predmetných pozemkov v lokalite susediacej so sídliskom Zlatý Potok vo Zvolene nezodpovedá cene 2,77 €/m2, ale je neporovnateľne vyššia, pričom na trhu prevyšuje aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú v znaleckých posudkoch
sťažovateľky. Cena 2,77 €/m2 zodpovedá cene bezvýznamných neprístupných pozemkov v katastri malých obcí, nie cene budúcich stavebných pozemkov určených pre IBV v okresnom meste Zvolen. Namietala, že správne orgány nezaoberaním sa jej námietkami porušili § 34 Správneho poriadku, pretože museli mať vedomosť o tom, že znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 2,77 €/m2 nezodpovedá skutočnému stavu veci.
15. V doplnení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľka predložila vyššie uvedené znalecké posudky. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka neuviedla žiadne konkrétne skutkové a ani právne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie krajského súdu za
nezákonné. Stotožnil sa so závermi krajského súdu v napadnutom rozsudku a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
15. Podľa § 13 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (1) Obvodný pozemkový úrad vyvesí návrh projektu na 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti), v ktorej sa nachádza zriadená záhradková osada, a zároveň doručí každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov, ktoré sú alebo majú byť v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať do 15 dní odo dňa doručenia výpisu alebo zverejnenia námietky proti údajom v ňom uvedených. (2) Výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov nezistených vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, doručí sa Slovenskému pozemkovému fondu. (3) Ak nie sú podané námietky, obvodný pozemkový úrad projekt schváli. (4) Obvodný pozemkový úrad prerokuje podané námietky s účastníkmi konania do 30 dní odo dňa ich doručenia. Ak námietkam pri prerokovaní vyhovie, projekt podľa nich upraví a schváli. Ak námietkam pri prerokovaní nevyhovie, obvodný pozemkový úrad ich predloží krajskému
pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne. (5) Rozhodnutie o schválení projektu sa oznamuje verejnou vyhláškou. (6) Proti rozhodnutiu o schválení projektu nemožno podať opravný prostriedok. 16. Podľa §18c zákona č. 64/1997 Z.z. (1) Ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. (2) Obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia.
Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi. (3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.
17. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka namieta výšku určenej náhrady za pozemky, ktorých je spoluvlastníčkou a ktoré boli okrem ostatných pozemkov taktiež predmetom konania o vysporiadaní vlastníckeho práva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách v zmysle zák.č_ 64/1997 Z.z.
18. Kasačný súd neakceptuje argumentáciu sťažovateľky, že výška určenej náhrady nebola znalcom zabezpečeným Okresným úradom Zvolen, pozemkový a lesný odbor, v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, stanovená ako všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške primeranej vo vzťahu k trhovej cene nehnuteľnosti v čase vypracovania znaleckého posudku, nereflektovala špecifické podmienky nehnuteľnosti, všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, spôsob a intenzitu využitia pozemkov, dopravnú infraštruktúru, aktuálnosť realitného trhu a iné okolnosti. Po oboznámení sa s dotknutým znaleckým posudkom kasačný súd v zhode s krajským súdom a napokon aj žalovaným konštatuje, že tento bol vyhotovený podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., teda podľa právneho predpisu, na ktorý odkazuje § 8 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z. z. Dotknutý znalecký posudok spĺňa všetky formálne a obsahové požiadavky (titulná strana, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, znalecká doložka) požadované v § 17 zák.č_ 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 19. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že pre stanovenie všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností (pozemkov) bola využitá metóda polohovej diferenciácie v súlade s Prílohou č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. v časti B písm. d/. Kasačný súd uvádza, že v zmysle citovanej prílohy je všeobecná hodnota výslednou objektivizovanou hodnotou nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
20. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na obsah znaleckého posudku možno konštatovať, že pri jeho spracovávaní boli zohľadnené aj sťažovateľkou namietané aspekty, akými je napr. spôsob využitia pozemkov, kedy je v znaleckom posudku výslovne uvedené, že územný plán mesta nepredpokladá iné využitie územia a teda toto bude naďalej určené pre funkciu záhradkových osád a teda nebude určené na rekreačné ani iné využitie, čiže sa neuvažuje nad výstavbou rodinných ani bytových domov.
V znaleckom posudku je taktiež výslovne uvedené, že celá záhradková lokalita sa nachádza v oblasti svahových deformácií a stálych intenzívnych zosuvov a výskytu mokrín, z čoho je zrejmé, že znalecký posudok sa zaoberá aj špecifickými podmienkami dotknutých nehnuteľností (str. 5).
21. Taktiež pokiaľ sťažovateľka namietala, že znalecký posudok nezohľadňoval ani dopravnú infraštruktúru, vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku sa uvedené tvrdenie sťažovateľky nepotvrdilo, keďže v znaleckom posudku je časť venovaná možnosť prístupu k pozemku autom, kedy znalecký posudok konštatuje, že prístup je primerane akceptovateľný, hoci obtiažny medzi radovými garážami a následne po nespevnenej komunikácii (str. 5 a 6). Znalecký posudok sa zaoberal aj stavom technickej infraštruktúry (rozvody, voda, kanalizácia, elektro, plyn), kedy konštatoval, že táto sa na dotknutých pozemkoch nenachádzala (str.5). Znalecký posudok taktiež obsahuje aj analýzu realitného trhu (str. 6).
22. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že námietka sťažovateľky, že výška určenej náhrady nebola stanovená ako všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške primeranej vo vzťahu k trhovej cene nehnuteľnosti v čase vypracovania znaleckého posudku a, že posudok opomenul zohľadnenie vyššie sťažovateľkou namietaných okolností, je nedôvodná.
23. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že jej bolo doručené oznámenie o tom, ktorý znalec vykonal určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a že cena nehnuteľností a teda určená náhrada bola stanovená vo výške 2,77 €/m2, pričom nemala priestor napadnúť tento postup opravným prostriedkom, nemala vedomosť o zákonnom ustanovení znalca a nebola poučená o možnosti podať opravný prostriedok vo veci určenia / zabezpečenia znalca a proti určeniu výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže v oznámení boli poučení iba užívatelia pozemkov (záhradkári) o možnosti späťvzatia návrhu, kasačný súd uvádza, že uvedený postup príslušného správneho orgánu vychádza z § 18c ods. 2 zák.č_ 64/1997 Z.z., z ktorého vyplýva, že príslušný správny orgán do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia.
Cit. ustanovenie teda pre správny orgán ustanovuje poučovaniu povinnosť vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania vo vzťahu k užívateľom pozemkov a teda námietka sťažovateľky ako vlastníčky pozemku ohľadom nedostatkov poučenia nenachádza oporu v cit. ustanovení ani v iných ustanoveniach zákona č. 64/1997 Z. z. Postup príslušného správneho orgánu preto nemožno považovať za nezákonný.
24. K argumentácii sťažovateľky znaleckými posudkami č. 19/2010, č. 57/2021 a č. 87/2021 znalkyne N.. J. W., v ktorých je stanovená vyššia všeobecná hodnota obdobných nehnuteľností kasačný súd pre upresnenie uvádza, že v prípade dokumentu č. 19/2010 ide o odborné stanovisko, nie o znalecký posudok. Ďalej k tomu uvádza, že v odbornom stanovisku č. 19/ 2010, na ktoré sťažovateľka poukazovala je síce stanovená vyššia všeobecná hodnota, avšak po oboznámení sa s obsahom možno konštatovať, že sa nejedná o obdobné nehnuteľnosti, ako tvrdí sťažovateľka, ale o nehnuteľnosti, ktoré sú z hľadiska ich možného využitia potenciálnymi stavebnými pozemkami, pričom predmetné odborné stanovisko konštatuje, že využitie dotknutého pozemku na zástavbu rodinnými domami resp. prístupovej cesty k novovzniknutým objektom IBV umožňuje aj územný plán mesta.
25. Kasačný súd poukazuje na znenie ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a konštatuje, že nie je možné pri určení všeobecnej hodnoty pozemku porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia a teda porovnávacím kritériom môžu byť iba porovnateľné pozemky, ktoré sa využívajú rovnakým spôsobom. Účel využitia pozemkov je, podľa názoru kasačného súdu, podstatným faktorom pre určenie jeho ceny. Čo však kasačný súd považuje taktiež za podstatné je, že v konaní nebolo preukázané, že by sťažovateľka uvedené odborné stanovisko predložila správnym orgánom v administratívnom konaní. V tejto súvislosti a s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky voči určenej cene náhrady týmito odlišnými znaleckými posudkami N..
J. W., kasačný súd konštatuje, že v administratívnom spise sa posudky znalkyne N.. J. W. č. 57/ 2021 a č. 87/2021 nenachádzajú, čo napokon aj logicky vyplýva zo skutočnosti, že tieto boli vypracované až v roku 2021, pričom administratívne konanie v relevantnej časti, ústiac do napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo v tejto časti ukončené v roku 2019.
26. Súčasťou administratívneho spisu však nie je ani odborné stanovisko N.. J. W. č. 19/2010, ani jeho prvá strana, o ktorej sťažovateľka tvrdila, že ju predložila správnemu orgánu. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že hoci by aj sťažovateľka predložila len prvú stranu odborného stanoviska, táto by nemala dostatočnú výpovednú hodnotu na účely spochybnenia znaleckého posudku N.. N. L. č. 11/2012 z 2. augusta 2012, ktorý bol zabezpečený v súlade s § 18c ods. 1 zák.č_ 64/1997 Z.z.
27. Pokiaľ aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti tvrdila, že dňa 20. júna 2018 žalobkyňa odborné stanovisko č. 19/2010 predložila žalovanému, kasačný súd poukazuje na zápisnicu č. OU-ZV-PLO-2018/000512-119 z 26. júna 2018 o prerokovaní námietky podanej proti výpisu z úvodných podkladov v konaní vo veci vysporiadania vlastníctva k dotknutým pozemkom, kde na str. 4 je uvedené nasledovné: ,,K tvrdeniu účastníčky, že ako dôkaz už v minulosti predložila 1. stranu znaleckého posudku, kde sú susedné parcely od ZO Na Hlinách ohodnotené cenou 54 €/m2 a že tak reagovala v zákonom stanovenej lehote a túto stranu zo znaleckého posudku predložila k cenám správnym orgánom uvedených náhradných pozemkov, zástupkyňa OÚ ZV PLO účastníčke konania uviedla nasledovné: Správny orgán doručil všetkým vlastníkom pozemkov v obvode záhradkovej osady ZO Na Hlinách výzvu na vyjadrenie pod č. OU- ZV-PLO-2014/004287-039, zo dňa 05.05.2014. V predmetnej výzve OÚ ZV PLO zaslal vlastníkom ponuku Slovenského pozemkového fondu na umiestnenie náhradných pozemkov ako možné vyrovnanie za pozemky v uvedenej záhradkovej osade.
Na predmetnú výzvu reagovala účastníčka konania listom zo dňa 14.07.2014, v ktorom vyjadrila svoj názor, že s ponúknutým náhradným pozemkom ani s ponúknutím náhrady v peniazoch nesúhlasí, Akákoľvek príloha, prvá strana znaleckého posudku prípadne iná písomnosť však absentuje a nebola súčasťou tohto vyjadrenia. Na základe uvedeného zástupkyňa OÚ ZV PLO vyzvala účastníčku konania, že v prípade ak trvá na tom že takáto písomnosť bola podaná, aby doložila doklad preukazujúci túto skutočnosť, napr. kópiu podania s vyznačenou pečiatkou doručenia správnemu orgánu.“. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z citovanej zápisnice ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľka dotknuté odborné stanovisko predložila žalovanému v administratívnom konaní a zo súdneho spisu nevyplynulo ani, že by uvedené predložila krajskému súdu pred vydaním napadnutého rozsudku, naopak z doplnenia kasačnej sťažnosti je zrejmé, že uvedené predložila až v konaní o kasačnej sťažnosti.
28. Vzhľadom na obsah odborného stanoviska však kasačný súd nad rámec konštatuje, že uvedené nie je spôsobilé mať vplyv na závery znaleckého posudku N.. N. L. č. 11/2012 z 02. augusta 2012, ktorý bol zabezpečený v súlade s § 18c ods. 1 zák.č. 64/1997 Z.z., pretože ako už kasačný súd konštatoval vyššie nejde o porovnateľné nehnuteľnosti. Kasačný súd ďalej uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka nepredložila dotknuté odborné stanovisko v konaní pred krajským súdom ani v administratívnom konaní je logické, že krajský súd nemohol na obsah tohto dôkazného prostriedku prihliadať, rovnako ani správne orgány v inštančnom postupe, ktoré konali a rozhodovali, nemohli jeho obsah vyhodnotiť v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že správnym orgánom, ako ani krajskému súdu nemožno vytýkať, že v konaní prihliadali na dôkaz (znalecký posudok) zabezpečený v súlade s § 18c ods. 1 zák.č. 64/1997 Z. z., keďže sťažovateľka bola o ňom informovaná a mala možnosť sa k nemu vyjadriť a pokiaľ zadala vypracovanie znaleckého posudku inému znalcovi, tento znalecký posudok mala v konaní predložiť správnemu orgánu za účelom preukázania svojich tvrdení o nesprávnom určení výšky náhrady. Za okolností, o aké ide vo veci samej však sťažovateľka svoje tvrdenie o nesprávnom určení výšky finančnej náhrady znaleckým posudkom v správnom ani súdnom konaní nepreukázala relevantným dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku, z ktorého správne orgány pri rozhodovaní vychádzali. 29. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľky spočívajúca v poukaze na odlišné znalecké posudky neobstojí vo vzťahu k preukázaniu nesprávne stanovenej výšky určenej náhrady za dotknuté pozemky. 30. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľke, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. 32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022