5Svk/21/2024

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. V poradí druhým výrokom prvostupňový správny orgán rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že pozemky, ktoré boli súčasťou pôvodnej parcely č. XXX, vedenej v Z. č. XX, pre k. ú. I. - B. a boli ku dňu účinnosti reštitučného zákona vo vlastníctve povinnej osoby - ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., podľa § 5 ods. 1 a ods. 2 reštitučného zákona, je možné ich vydať, a preto sa oprávneným osobám uvedeným v I. časti výroku rozhodnutia priznalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - (i) parcela registra „C" KN XXXX/XX o výmere 1038 m2, (ii) parcela registra „C" KN XXXX/XX o výmere 94 m2 a (iii) parcela registra „C" KN XXXX/XX o výmere 143 m2, a to podľa geometrického plánu č. 2910/18 zo dňa 09.11.2018, vyhotoveného spoločnosťou NND Group, s. r. o., úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 06.12.2018 pod č. 2752/

4. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že právna predchodkyňa ďalších účastníčok konania v rade 2/ až 5/, pani W. D., si dňa 15.12.1992 uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom bližšie špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí.

Keďže k dohode medzi ňou a povinnou osobou nedošlo, prvostupňový správny orgán rozhodol o jej uplatnenom reštitučnom nároku. Vlastnícke právo prešlo na štát v časti kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.1971, ktorej zmluvnými stranami boli pôvodní vlastníci (X. D. a W. D.) ako predávajúci a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislava ako kupujúci a v časti vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava IV Karlova Ves - Devín č. 1520/1970-330-INV vydaným dňa 21.09.1970.

6. O odvolaniach podaných voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcom a ďalším účastníkom konania v rade 1/ rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/080352 zo dňa 23.07.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie" alebo ,,preskúmavané rozhodnutie") tak, že tieto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že vo veci boli kumulatívne splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona.

Prevody nehnuteľností sú tak neplatné, pričom sa jedná o absolútne neplatné právne úkony. Záverom uviedol, že námietky účastníkov konania v podaných odvolaniach neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, toto je vecne správne a zákonné.

8. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") napadnutým rozsudkom č. k. BA-2S/ 232/2020-161 zo dňa 25.01.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 9. Žalobný bod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k dobromyseľnosti žalobcu v pozícii nadobúdateľa nehnuteľností vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. Správny súd zastal názor, že otázku dobromyseľnosti nemožno vo vzťahu k reštitučným nárokom aplikovať. 10. Dôvodil, že vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ sa aplikoval § 5 ods. 3 reštitučného zákona, ktorý predstavuje tzv. blokačný mechanizmus, ktorého porušenie je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe je podľa správneho súdu nutné konštatovať, že ak postupom povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného ustanovenia zakotveného v § 5 ods. 3 reštitučného zákona, prevody nehnuteľností, ktoré vykonala povinná osoba, sú zo zákona neplatné. Podporne správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 56/2020. 11. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď pri posudzovaní spôsobu vybavenia reštitučného nároku oprávnených osôb nebolo možné neprihliadať na § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona. Z dôvodu, že v administratívnom konaní boli uvedené skutočnosti o tom, že predmetné parcely boli zastavané (žalobca na uvedené poukázal už vo vyjadrení sa k podkladom rozhodnutia), bolo povinnosťou žalovaného, aby sa s touto otázkou vysporiadal v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, čo žalovaný neučinil napriek tomu, že existencia prekážky vydania nehnuteľností musí byť skúmaná ex offo a zohľadnená v rámci zisťovania podkladov rozhodnutia vo veci uplatneného reštitučného nároku (§ 31 ods. 1 Správneho poriadku). Žalobca aj ďalší účastník konania v rade 1/ opakovane poukazovali na nemožnosť navrátenia nehnuteľností a bolo preto povinnosťou žalovaného sa s daným tvrdením vysporiadať. V ďalšom postupe správny súd zaviazal žalovaného povinnosťou doplniť dokazovanie tak, aby bol naplnený § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona s tým, že žalovaný dostatočne odôvodní, či je potrebné oprávneným osobám poskytnúť náhradu za pozemky, a to spôsobom, aký predpokladá reštitučný zákon.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote ďalší účastník v 4/ rade (ďalej aj ,,sťažovateľ") kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a sťažovateľovi prizná náhradu trov konania. 13. Kasačný dôvod podľa §440 ods. 1 písm. g ) SSP sťažovateľ vzhliadol v nesprávnej interpretácii obsahu § 178 ods. 1 SSP správnym súdom. Sťažovateľ má za to, že žalobcovi neprislúcha aktívna legitimácia na podanie žaloby, nakoľko právne sa nikdy nestal vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Uvedené preukazuje sťažovateľ tým, že ďalší účastník v rade 1/, ktorý ku dňu účinnosti reštitučného zákona predmetné pozemky držal a ktorý ich odo dňa účinnosti reštitučného zákona nesmel previesť do vlastníctva iného, tieto pozemky previedol v časti kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2004 a v časti zámennou zmluvou zo dňa 09.11.1995 do vlastníctva žalobcu. Podľa sťažovateľa tým porušil blokačné ustanovenie § 5 ods. 3 reštitučného zákona a takýto prevod je zo zákona neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu v prejednávanej veci nastala podľa sťažovateľa priamo zo zákona, a preto sa na predmetné zmluvy o prevode (zámennú a kúpnu zmluvu) uzatvorené medzi žalobcom a ďalším účastníkom v 1/ rade hľadí, ako by neboli uzatvorené. 14. Sťažovateľ s poukazom na § 178 ods. 1 SSP má za to, že žalobca nemohol byť napadnutým rozhodnutím na svojich právach ukrátený. Žalobca tak podľa sťažovateľa nemal aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby z dôvodu, že sa nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, a teda nijakým spôsobom nebolo a ani nemohlo byť zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. Keďže zmluvy, ktoré boli uzatvorené v roku 1995 a 2004 sú ex lege neplatné, žalobca nemal byť podľa sťažovateľa ani účastníkom správneho konania. Ako nevlastník nemohol byť rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený. 15. Vychádzajúc z uvedeného podľa sťažovateľa ani samotné zriadenie a povolenie stavby - parkoviska nemôže byť v súlade so zákonom. V danom prípade tak žalobca nemohol platne a účinne iniciovať konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. a už vôbec nemal byť účastníkom stavebného konania. Rozhodnutie o povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie tak podľa sťažovateľovho názoru nikdy nenadobudli právoplatnosť a stavba je postavená v rozpore so zákonom, na základe čoho preto neobstojí ani argumentácia žalobcu a správneho súdu ohľadne zastavanosti pozemkov a nemožnosti ich vydania v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili v podaní zo dňa 28.5.2024 ďalší účastník v 7/ rade a v podaní zo dňa 12.06.2024 ďalší účastník konania v 1/ rade, zhodne námietky sťažovateľa považujúc za neopodstatnené a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Kasačnému súdu navrhli, aby postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Ďalší účastník v 6/ rade vo vyjadrení zo dňa 06.06.2024 uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje v celom rozsahu za dôvodnú. Ďalší účastníci v 2/, 3/ a 5/ rade sa plne stotožnili s kasačnou sťažnosťou zo dňa 12.03.2024, podanou ich sestrou - sťažovateľkou.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania v 4/ rade bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

19. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ v podstate opakuje v súdnom správnom konaní už ním podané vyjadrenia, na ktoré správny súd relevantne odpovedal.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, 877 s.) je pod ukrátením subjektívneho práva nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla síce nastať, ale postačí už i jej hrozba, či potenciálna možnosť (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 259/2011 z 4. júla 2012). Ukrátenie na subjektívnych právach tak má primárne objektívnu povahu a nejde o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím priamo konštituovali alebo deklarovali práva alebo povinnosti, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia negatívne prejavili v právnej sfére žalobcu. Žalobcom tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach i kasačný súd vzhliadol najmä v tom, že preskúmavaným rozhodnutím by sa mohlo v neprospech žalobcu zasiahnuť do evidencie nehnuteľností vedenej katastrom nehnuteľností a rovnako i do možnosti žalobcu predmetné nehnuteľnosti využívať, čo správny súd zhrnul pod pojem „strata možnosti dispozície s nehnuteľnosťami".

konania. Zatiaľ čo možná neplatnosť právnych úkonov uzatvorených medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania v 1. rade je okolnosťou, ktorú si musia účastníci tohto zmluvného vzťahu doriešiť samostatne, rozhodovanie správneho orgánu o uplatnenom reštitučnom nároku predpokladá administratívne konanie, ktorého účastníkom bol o. i. aj žalobca, a to z dôvodu ním tvrdeného možného zásahu do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených

22. Sťažovateľ z vyššie uvedených dôvodov svojou sťažnostnou námietkou kasačný súd nepresvedčil o nesprávnosti posúdenia správneho súdu, ktorý aktívnu legitimáciu žalobcu vyhodnotil v bodoch 59 až 61 napadnutého rozsudku. 23. Čo sa týka sťažovateľovej námietky a argumentácie spočívajúcej v neexistencii prekážky na vydanie nehnuteľností vyplývajúcej z tvrdenej nezákonnosti stavebných a kolaudačných konaní (keď rozhodnutie o povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie podľa sťažovateľovho názoru nemohli nadobudnúť právoplatnosť), túto kasačný súd vyhodnotil ako predčasnú, keď v ďalšom bude povinnosťou žalovaného, aby sa s otázkou existencie tvrdenej prekážky vydania nehnuteľností relevantne vysporiadal v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona.

VI. Záver a trovy konania

25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP pri primeranej aplikácii § 167 ods. 1 SSP a contrario. Kasačný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči sťažovateľovi, nakoľko sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný a žalobca naopak úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania žalovanému, ktorý má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že v takýchto situáciách v kasačnom konaní (§ 467 ods. 1 SSP) vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi v 4/ rade nie je možná dôsledná aplikácia § 167 ? § 169 SSP s ohľadom na ich kazuistickú formuláciu zameranú na konanie pred správnym súdom „prvej inštancie" (napríklad tieto ustanovenia nedefinujú nárok žalobcu úspešne odporujúcemu procesnej aktivite ďalšieho účastníka konania, a predovšetkým riešia vzťah medzi žalobcom a žalovaným orgánom verejnej správy, čím sa čiastočne odlišujú od obvyklej úpravy náhrady trov v civilnom procese). Preto bolo v zmysle § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k sťažovateľovi potrebné zohľadniť obvyklé funkcie inštitútu náhrady trov konania a nájsť v tejto otázke spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov konania, ktorí sú si napriek odlišným procesným rolám v konaní pred správnym súdom v zásade procesne rovní. Ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní im nebola uložená žiadna povinnosť a kasačný súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie im náhrady ďalších trov. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.