5Svk/2/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201082.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/174/2018
- IČS
- 7018201082
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ N.. T. U., O. XX, W., 2/ N.. T. U., O. XX, W., obaja zastúpení advokátom JUDr. Zsoltom Suverom, Murgašova 3, Košice; proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice; za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ OPUS DEVELOPMENT, s.r.o., Račianska 9, Košice, IČO: 51188604, zastúpený advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom, Makovická 20, Svidník, 2/ LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS, s.r.o., Fatranská 2E, Košice, IČO: 43820646, 3/ LF DEVELOPMENT KRÁSNA, s.r.o., v likvidácii, Záhradná 10, Košice, IČO: 36683582, 4/ LFB DEVELOPMENT, s.r.o., Fatranská 2E, Košice, IČO: 44886519, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2018/041545 z 8. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/174/2018-124 z 1. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Konanie sa vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania 3/ zastavuje . III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Ďalší účastník konania 1/ požiadal 9. mája 2018 o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na bytový dom „H.“ v katastrálnom území W. na parcelách CKN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (ďalej len „predmetná stavba“).
2. Žalobcovia pri ústnom pojednávaní vykonanom 15. júna 2018 uplatnili námietky v tom smere, že územný plán zóny Krásna nad Hornádom [záväzné časti jeho zmien a doplnkov boli schválené vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Košice č. 50 z 10. decembra 2012 s účinnosťou od 1. januára 2013] (ďalej len „ÚPZ“), lokalita 19.6 Na Hore II, je neplatný, lebo dostatočne konkrétne nestanovuje regulatívy územného rozvoja. ÚPZ nepredpokladá zástavbu bytovými domami, pretože pre takýto typ výstavby nedefinuje regulatívy stavebnej čiary a koeficientu zastavanosti. V predmetnej lokalite má byť zabezpečený vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti, no povoľované umiestnenie stavby bytového domu dosiahnutie takého podielu neumožní, pretože v lokalite je už teraz zastavanosť rodinnými domami približne 50% a po povolení predmetnej stavby nebude môcť komerčná občianska vybavenosť predstavovať logicky viac ako 50% z celku danej lokality. ÚPZ ani pri definovaní verejného dopravného vybavenia nepamätá na zástavbu bytovými domami. Ďalej uvádzajú, že ak by aj ÚPZ platný bol, tak neobsahuje regulatívy pre výstavbu bytových domov, v dôsledku čoho vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby bytového domu by s ním bolo v rozpore. Napokon namietali, že vyjadrenie vodárenskej spoločnosti sa týkalo bytového domu s 11 bytmi, pričom predmetná stavba počíta so 14 bytmi. 3. Rozhodnutím č. MK/A/2018/13165-04/IV-KRV z 8. augusta 2018 mesto Košice vydalo ďalšiemu účastníkovi konania 1/ rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby.
K námietkam žalobcov, ktoré neakceptoval, uviedol, že na základe miestneho šetrenia je zrejmé, že aj povolení umiestnenia predmetnej stavby bude zastavanosť lokality 49,36%, teda ostáva priestor v rozsahu 50,64% pre vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti.
Dodalo, že predložená dokumentácia pre predmetnú stavbu obsahuje výpočet potreby parkovacích stojísk v počte 21, z toho 2 pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Počet bytov v predmetnej stavbe nemá vplyv na zakreslenie sietí. 4. Žalobcovia sa odvolali a uviedli, že sa mesto Košice vôbec nevysporiadalo s ich námietkami (námietka koeficientom zastavanosti a stavebnej čiary), resp. že sa s nimi nevysporiadalo správne.
Osobitne namietajú, že ak by aj ÚPZ pripúšťal výstavbu predmetnej stavby, koeficient zastavanosti by mal pre ne byť na úrovni 0,3 ako v prípade zástavby samostatne stojacimi rodinnými domami, a nie v odvolaním napadnutom rozhodnutí na úrovni 0,6 ako v prípade zástavby polyfunkčnými objektami. Dodali, že v dôsledku ďalšej výstavby už podiel nezastavanej plochy predstavuje menej ako 50% plochy územia, takže výpočet uvedený v odvolaním napadnutom rozhodnutí už nezodpovedá skutočnosti.
5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie mesta Košice potvrdil. Uviedol, že ÚPZ v lokalite 19.6 Na Hore II vymedzuje predmetnú lokalitu ako zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania, čo umožňuje realizáciu všetkých druhov obytných domov, teda aj bytových domov. Predmetná stavba spĺňa všetky predpísané regulatívy práve preto, že v predmetnej lokalite je možné umiestňovať obytné domy všetkých druhov. Požiadavka na percentuálne určenie podielu občianskej vybavenosti ide nad rámec územnoplánovacej dokumentácie zóny, preto ak sa vlastník rozhodne navrhnúť umiestnenie stavby bytového domu, splní podmienku funkčného využitia územia podľa územného plánu
zóny. 6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu mesta Košice podali žalobcovia správnu žalobu. Namietajú v nej, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s ÚPZ. Ten stanovuje, že pre lokalitu 19.6 Na Hore II je základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb v podobe obytného územia s pozemkami a stavbami samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti a v podobe zmiešaného územia bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie. Podiel zástavby určenej na bývanie podľa výpočtov žalobcov už presahuje 50 % územia lokality, preto vo zvyšku lokality je prípustná už len komerčná občianska vybavenosť. Pri výpočte podielu zastavanosti lokality stavbami určenými na bývanie je potrebné vychádzať z právoplatných stavebných povolení a výmer nimi dotknutých, a nie z reálnej zastavanosti územia. V opačnom prípade by stavebníci mohli mať povolené umiestnenie stavieb domov nad rámec predpísaného podielu zástavby určenej pre bývanie len z toho dôvodu, že iní stavebníci ešte nezačali stavať.
7. Žalovaný príslušné pomery zastavanosti pre jednotlivé typy výstavby ani nevyčíslil s poukazom na to, že tieto pomery idú nad rámec územnoplánovacej dokumentácie zóny. Žalovaný, ale nie je oprávnený neuplatňovať ÚPZ s poukazom na to, že je podľa jeho názoru nezákonný. 8. Ďalej argumentovali, že ÚPZ nepredpokladá zastavanie územia predmetnej lokality bytovými domami, pretože pre ne nestanovuje príslušné regulatívy, ako to uviedli už v administratívnom konaní.
Bytový dom tvorený výlučne bytmi podľa nich nie je ani rodinným domom, ani polyfunkčným objektom, pričom poukazovali na definície uvedené v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „StavZ“) a v technických normách.
9. Poukazovali ďalej na to, že ÚPZ pre inú lokalitu výslovne upravuje výstavbu bytových domov, čo má byť dôkazom toho, že pre lokalitu 19.6 Na Hore II takáto zástavba nie je prípustná, keď nie je vôbec spomenutá. Rovnako v návrhu nového územného plánu sa nepočíta so zástavbou bytovými domami v dotknutej lokalite.
10. Napokon namietali nekompletnosť predložených vyjadrení príslušných orgánov a inštitúcií, pokiaľ ide o počet bytov v predmetnej stavbe (11 alebo 14). 11. Žalobcovia žiadali o priznanie odkladného účinku, pretože ak by na základe povoleného umiestnenia predmetnej stavby bolo vydané stavebné povolenie, a oni by v správnom súdnom konaní uspeli, predmetná stavba by už mohla stáť. Predmetná stavba je podnikateľským projektom, nie je určená na uspokojovanie bytovej potreby jej realizátora, pričom tento musí počítať aj s rizikom spojeným s verifikáciou súladu umiestnenia predmetnej stavby so
zákonom. 12. Zo spisu vyplýva, že mesto Košice vydalo 26. februára 2019 na predmetnú stavbu stavebné povolenie rozhodnutím č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762. Pre informáciu je potrebné uviesť, že toto nadobudlo právoplatnosť 13. januára 2021 v spojení s rozhodnutím žalovaného OU-KE-OVBP2-2021/001885-032. Toto bolo žalobcami napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 6S/24/2021; konanie o nej bolo prerušené uznesením č.k. 6S/24/2021-167 z 10. marca 2022 do skončenia konania o kasačnej sťažnosti v práve rozhodovanej veci. Krajský súd v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/24/2021 zároveň priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok, a to uznesením č.k. 6S/24/2021-73 z 22. septembra 2021.
13. Krajský súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2018/041545 z 8. októbra 2018 (ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení predmetnej stavby) uznesením č.k. 7S/174/2018-62 z 22. marca 2019 priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok.
14. Krajský súd následne napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, nepriznal právo na náhradu trov konania žalobcom ani žalovanému, a priznal toto právo ďalším účastníkom konania 1/ až 4/. 15. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd poukázal na stanovisko autora (architekta) územného plánu zóny Krásna nad Hornádom, lokalita 19.6 Na Hore II, vypracovaného na základe požiadania ďalším účastníkom konania 1/, ktorý uviedol, že ÚPZ umožňuje výstavbu predmetnej stavby.
16. Krajský súd ďalej uviedol, že spôsob výpočtu zastavanosti lokality stavbami určenými na bývanie vyjadrený v percentách nemá oporu v územnom pláne zóny. Ak by podiel zastavanosti mal byť vyjadrený v percentách, bolo by to výslovne uvedené v územnom pláne zóny, súčasne s tým, voči akej výmere sa tento podiel má určovať. Prepočet požadovaný žalobcami preto nie je namieste. 17.
Krajský súd tiež argumentoval, že predmetnú stavbu je potrebné začleniť do kategórie stavieb rozličného druhu určených na bývanie, ktorých výstavbu ÚPZ pripúšťa. Predmetná stavba spĺňa parametre výstavby pre rodinný dom.
18. Pokiaľ ide o počet parkovacích miest, žalovaný postupoval v súlade s príslušnou technickou normou, pretože ÚPZ tieto počty výslovne upravuje len pre rodinné domy. 19. Projektová dokumentácia stavby korešponduje aj s ustanovením územného plánu zóny, podľa ktorého sa na rohových pozemkoch (ktorým je aj pozemok majúci sa zastavať) zmiešaného územia pri nástupných miestach miestnych komunikácií má prednostne realizovať špecifická zástavba s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu, bez bližšej špecifikácie typu zástavby.
20. Krajský súd ďalej argumentoval, že žalobcovia nemohli byť dotknutí na svojich právach napadnutým rozhodnutím žalovaného, keďže išlo len o umiestnenie stavby. Ochrana práv žalobcov sa bude riešiť v následnom stavebnom konaní. Krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžo/17/2016 z 25. októbra 2017.
21. Krajský súd napokon uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že vodárenská spoločnosť mala vedomosť o tom, že v predmetnej stavbe sa má nachádzať 14 bytov.
II. Argumentácia účastníkov konania
22. Žalobcovia podali proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Uplatňujú v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
23. Argumentujú, že súlad zámeru s ÚPZ posudzuje výlučne stavebný úrad, nie iné osoby. Krajský súd sa obmedzil na poukaz na stanovisko autora územného plánu zóny. V tejto časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
24. Sťažovatelia poukazujú na záväznú povahu regulatívov obsiahnutých v územnom pláne zóny. Krajský súd nie je oprávnený špekulovať, aký mohol byť zámer spracovateľa územného plánu. Ak sa v územnom pláne zóny nachádza údaj týkajúci sa podielu komerčnej občianskej vybavenosti v lokalite, nie je možné naň neprihliadať. 25. Ďalej uvádzajú, že regulatívy uvedené v územnom pláne zóny nepočítajú s výstavbou bytových domov, ale len polyfunkčných objektov a rodinných domov. V prípade iných lokalít uvedeného územného plánu zóny (konkrétne lokalita 19.1 Pri jazere) je výslovne pripustená výstavba bytových domov, z čoho je zrejmé, že ak ÚPZ počíta s výstavbou bytových domov, výslovne to uvádza.
26. V prípade parkovacích miest sám krajský súd priznal absenciu regulatívu týchto miest v prípade výstavby bytových domov a v prípade samotných bytových domov. 27. Sťažovatelia opätovne poukazujú na to, že vo vyjadrení vodárenskej spoločnosti sa pracuje v prípade predmetnej stavby s 11, a nie so 14 bytmi.
28. Sťažovatelia ďalej namietajú, že im krajský súd nedal priestor na prednes záverečnej reči a záverečného návrhu v rozpore s § 25 SSP v spojení s § 182 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
29. Sťažovatelia rozporujú záver krajského súdu, že im vydanie územného rozhodnutia nemôže zasahovať do práv, pričom v tejto súvislosti poukazujú na definíciu účastníctva uvedenú v § 34 ods. 2 StavZ, ktorá vyžaduje dotknutosť na právach. Ak by teda platil záver krajského súdu, vychádzajúci aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedené ustanovenie by sa nemalo kedy uplatniť.
30. Sťažovatelia napokon namietajú, že ďalší účastníci konania 1/ až 4/ nemali byť účastníkmi administratívneho konania a správneho súdneho konania pred krajským súdom. 31. Navrhujú, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie, alternatívne aby došlo k jeho zmene a zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia mesta Košice, a vráteniu veci na ďalšie konanie mestu Košice. Napokon žiadajú priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti s poukazom na argumenty použité v tomto smere pred krajským súdom a s poukazom na uznesenie krajského súdu o priznaní odkladného účinku ich správnej žalobe. 32. Žalovaný a ďalší účastníci konania 2/ a 4/ považujú kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. 33. Ďalší účastník konania 1/ argumentuje, že krajský súd neoprel svoje závery len o stanovisko autora (architekta) územného plánu zóny, pričom toto stanovisko považoval za dôkaz na riadne objasnenie veci. Podľa jeho názoru ÚPZ umožňuje výstavbu aj bytových domov, pričom predmetná stavba spĺňa aj prísnejšie nároky na výstavbu samostatných
rodinných domov. Ak sťažovatelia tvrdia, že ÚPZ neobsahuje normy o výstavbe bytových domov, ide o medzeru v právnom predpise, ktorú je potrebné vyplniť analógiou. 34. V ostatnom považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Poukazuje na to, že priznaním odkladného účinku podanej správnej žaloby aj jemu môže vznikať ujmu, a to aj v súvislosti s požiadavkou na priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. Požaduje kasačnú sťažnosť zamietnuť a uplatňuje si proti sťažovateľom trovy kasačného konania.
35. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 27. augusta 2021.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
III. A Úvodné procesné poznámky
36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) zistil, že ďalší účastník konania 3/ bol dňom 16. októbra 2020 vymazaný z obchodného registra. Keďže zanikla jeho právna subjektivita, postupom podľa § 35 ods. 1 a § 25 SSP v spojení s § 62 CSP bolo konanie voči nemu zastavené. 37. Sťažovatelia boli pôvodne zastúpení advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law Firm, s.r.o., Kmeťova 26, Košice. Na základe zániku zastúpenia výpoveďou z 3. mája 2021 zo strany predmetnej advokátskej kancelárie si zvolili na zastupovanie advokáta JUDr. Zsolta Suvera, čo bolo krajskému súdu oznámené 5. augusta 2021. 38. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 39. Kasačný súd považoval kasačný bod týkajúci sa účastníctva ďalších účastníkov konania 1/ až 4/ za neprípustný s poukazom na § 441 SSP, upravujúci zákaz novôt v kasačnej sťažnosti, pretože tento typ námietky nebol pojatý do žalobných bodov. Následne otázka účastníctva v správnom súdnom konaní sa nevyhnutne odvíja od účastníctva v administratívnom konaní s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a) SSP, pričom toto v tejto fáze konania už vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné spochybňovať. 40. Najvyšší správny súd napokon uvádza, že z dôvodu zamietnutia kasačnej sťažnosti nerozhodoval už samostatne o návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko výrok o zamietnutí kasačnej sťažnosti tento výrok subsumuje.
III. B Súlad umiestnenia predmetnej stavby s ÚPZ
41. V danej veci bolo potrebné primárne odpovedať na otázku, či povolenie umiestnenia predmetnej stavby je v súlade s ÚPZ, osobitne či je možné v lokalite 19.6 Na Hore II umiestniť bytový dom. 42. Predmetná stavba má mať na základe napadnutých rozhodnutí v podstate 14 bytov, podpivničenie, 2 podlažia a podkrovie. Bude mať 21 parkovacích miest, z toho 2 pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Od jednotlivých susediacich pozemkov bude vzdialená od 5,500 m po 9,080 m. 43. Pre Najvyšší správny súd boli pre posúdenie danej veci relevantné citované ustanovenia ÚPZ, z ktorých vyplývajú nasledujúce skutočnosti (citované sú relevantné časti, zdôraznenie hrubým písmom je pridané kasačným súdom): 1. ) Regulatívy funkčného využívania pozemkov a stavieb 1. 3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II. Základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb je: - obytné územie s pozemkami a stavbami samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti (zástavba na severnej strane 3 nástupných miestnych komunikácií) - zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie (MZ). Na týchto pozemkoch je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť. Doplnkové (obmedzujúce) funkčné využívanie pozemkov a stavieb sa nestanovuje. Zakazujúce funkčné využívanie pozemkov je všetko ostatné funkčné využívanie. 2. ) Regulatívy priestorového usporiadania pozemkov a stavieb
2. 3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II. Na rohových pozemkoch zmiešaného územia pri nástupných miestnych komunikáciách zo zbernej komunikácie (MZ) prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú
polohu. 3. ) Regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok 3. 3.) Lokalita č. 19.6 Na Hore II. Pri výstavbe samostatne stojacich rodinných domov a polyfunkčnej zástavby rešpektovať nasledovné regulatívy umiestnenia stavieb a nasledovné zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb: - max. podlažnosť zástavby 2 nadzemné podlažia s podkrovím - u polyfunkčnej zástavby bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa stanovuje pohyblivá stavebná čiara v rozsahu 3,0 až 10,0 m od okraja pozemku - koeficient zastavanosti Kz u polyfunkčnej zástavby je max. 0,6, u zástavby samostatne stojacich rodinných domov max. 0,3 4. ) Regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia 4. 3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II.
- parkovacie a garážové státia u zástavby samostatne stojacich rodinných domov a u polyfunkčnej zástavby realizovať na ich pozemkoch alebo v objekte stavby v rozsahu na 1 RD/2 stánia (garáž a parkovacie miesto) 44. Na základe uvedených ustanovení je potrebné prisvedčiť sťažovateľom, že ÚPZ výslovne nepredpokladá, že stavba typu „bytový dom“ v zmysle definície uvedenej v § 43b ods. 2 StavZ (Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.) by mohla byť umiestňovaná v lokalite 19.6 Na hore II, nakoľko na uvedený typ stavby nestanovuje výslovne ani regulatívy pre výstavbu.
45. Na druhej strane, ÚPZ obsahuje normy dovoľujúce umiestňovať v danej lokalite polyfunkčnú zástavbu. V prípade polyfunkčnej zástavby ide o takú stavbu, ktorá plní viaceré funkcie súčasne, napr. obytnú funkciu či funkciu občianskej vybavenosti. ÚPZ teda pripustením zástavby polyfunkčnými stavbami predpokladá aj výstavbu domov, v ktorých sa budú nachádzať byty v počte aspoň štyri, a stanovuje pre ne príslušné regulatívy, ktoré predmetná stavba spĺňa.
46. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu, aj keď nie je bytový dom explicitne pomenovaný v ÚPZ ako prípustný spôsob výstavby, funkčne analogický spôsob výstavby ÚPZ ho súčasne pripúšťa a predpisuje mu príslušné regulatívy. ÚPZ totiž explicitne predpokladá zmiešané územie zástavby, na ktorom sa budú nachádzať stavby rôzneho druhu určené na
bývanie. Takouto stavbou je nepochybne aj bytový dom. V tomto smere preto neobstojí argument sťažovateľov o tom, že by výstavba bytových domov v dotknutej lokalite ostala úplne neregulovaná, práve naopak, analogicky sa ňu použijú regulatívy ako pre polyfunkčnú zástavbu. Naviac ako vyplýva z citovaných ustanovení ÚPZ, tento explicitne nestanovuje ako neprípustný spôsob funkčného využívania pozemkov stavbu bytového domu.
47. S poukazom na uvedené preto predmetná stavba nenaruší cieľ sledovaný ÚPZ z hľadiska predpísaných regulatívov pre stavby určené na bývanie, v tomto prípade polyfunkčné objekty, ani nezasiahne do charakteru územia. Rovnako podľa názoru kasačného súdu predmetná stavba nezasiahne do práv sťažovateľov nad rámec nevyhnutne dovolený ÚPZ, a to preto, že funkčne či rozmerovo zástavba analogická zástavbe predmetnou stavbou by bola v súlade s ÚPZ. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd dodáva, že samotná skutočnosť, že pre iné lokality je výstavba bytových domov explicitne predpokladaná (pomenovaním „bytový dom“), neznamená, že v dotknutej lokalite takáto výstavba dovolená nie je zopakujúc súčasne argument, že z hľadiska funkčnej či rozmerovej analógie je takáto výstavba dovolená tiež, keďže ÚPZ explicitne zástavbu bytovými domami nevylučuje. Povolenie predmetnej stavby teda nejde proti duchu alebo princípom ÚPZ pre lokalitu 19.6 Na hore II.
48. Napokon nemožno súhlasiť so sťažovateľmi prezentovaným výkladom požiadavky na „vyšší podiel“ komerčnej občianskej vybavenosti v podobe, že ide o percentuálne vyjadrený podiel nad úroveň 50%, ktorý podľa ich výpočtov nebude po povolení umiestnenia predmetnej stavby dodržaný. Je potrebné uviesť, že ÚPZ nešpecifikuje, ako sa tento podiel má stanovovať, ani voči akej množine sa má počítať. Z tohto dôvodu je relatívne nekonkrétny a nemôžu s ním byť spájané normatívne účinky; inými slovami, tak všeobecná norma uvedená v ÚPZ je nevykonateľná.
III. C Ostatné kasačné námietky
49. Pokiaľ ide o nesúlad počtu bytov uvedených v stanovisku vodárenskej spoločnosti, podľa názoru kasačného súdu tento číselný nesúlad nemá vplyv na závery uvedené v predmetnom stanovisku tak, ako to uviedol v bode 47 napadnutého rozsudku krajský súd. 50. Vo vzťahu k námietke, že sťažovateľom nebolo umožnené na pojednávaní pred krajským súdom dňa 1. júla 2020 vyjadriť sa podľa § 112 ods. 3 SSP (žalobcovia poukazujú na obdobnú normu nachádzajúcu sa v CSP), je potrebné uznať, že zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že by bola sťažovateľom takáto možnosť daná. 51. Na druhej strane, toto opomenutie na strane krajského súdu nemá žiaden vplyv na výsledok konania, pretože sťažovatelia reagovali na všetky argumenty ostatných účastníkov konania písomne a z priebehu pojednávania je zrejmé, že v prednese ostatných účastníkov konania neodznelo nič nové, na čo by mali právo a potrebu reagovať. Sťažovatelia mali riadnu a efektívnu príležitosť participovať na konaní a vplývať na správny súd svojimi argumentami a formálne pochybenie na strane konajúceho krajského súdu v závere pojednávania do týchto ich participačných práv nezasiahlo v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že v správnom súdnom konaní platí prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca môže meniť alebo rozširovať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia len v rámci lehoty na podanej správnej žaloby (táto uplynula sťažovateľom uplynula dňa 17. decembra 2018, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 1. júla 2020). Správny súdny poriadok síce pripúšťa aj situácie, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (napríklad § 134 ods. 2, § 195 SSP), ale o takýto prípad sa nejedná. 52. Napokon je potrebné uviesť, že záver krajského súdu uvedený v bode 50 napadnutého rozsudku v tom smere, že územným rozhodnutím nie je možné zasahovať do práv sťažovateľov, s ktorým záverom sa kasačný súd nestotožňuje a to s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp/26/2013 z 3. júna 2014), nepoužil krajský súd ako jediný dôvod pre zamietnutie žaloby, ale išlo len o doplnkovú argumentáciu. S nosnou argumentáciou sa správny súd riadne vysporiadal, poskytol sťažovateľom prístup k správnemu súdu, a rovnakým spôsobom postupoval aj kasačný súd.
III. D Záver
53. Najvyšší správny súd vyhodnotil sťažnostné body za nedôvodné a postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 54. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 169 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní, žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a ďalším účastníkom konania z dôvodu, že im v kasačnom konaní neuložil žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júna 2022