5Svk/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4017201034.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/209/2017
- IČS
- 4017201034
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): D. K., adresou trvalého pobytu: F. A. XX, XXX XX. M., narodený: X. J. XXXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 51721554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, ďalšími účastníkmi konania sú: 1/ Prologis Slovak Republic Management, s. r. o., so sídlom: Diaľničná cesta 24, 903 01 Senec, IČO: 36837539, zastúpený advokátskou kanceláriou: RUŽIČKA AND PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Vysoká 2B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360 2/ MH Invest, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 44A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom: JUDr. Allan Böhm, so sídlom: Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 30845238, 3/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, 4/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36561690, 5/ IP Nitra, s. r. o., so sídlom: Šulekova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 46474412, 6/ Obec Lužianky, so sídlom: Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, IČO: 34003517, 7/ Mesto Nitra, so sídlom: Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00308307, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/033342-2 z 11. septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 209/2017-453 z 27. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Ďalší účastník konania 1/ požiadal dňa 6. marca 2017 Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie stavebného povolenia na vodné stavby (vonkajšia kanalizácia, vonkajší vodovod, Strojovňa a nádrž SHZ) v rámci stavby: „Logistický park Nitra - Hala DC1“ v k. ú. R. (ďalej len „predmetné vodné stavby“). Počas konania bolo zabezpečené
záväzné stanovisko potvrdzujúce, že návrh na vydanie stavebného povolenia pre predmetné vodné stavby nie je v rozpore s podmienkami právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/029660-040-F21 z 8. novembra 2016. Žalobca počas konania požiadal o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „InfZ“) tým, že žiadal o zaslanie fotokópie administratívneho spisu; v tejto súvislosti žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie.
2. Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie, následne podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vodný zákon“) ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „StavZ“ alebo „Stavebný zákon“) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/ 013602-09/F40 z 19. júna 2017 vydal ďalšiemu účastníkovi konania 1/ povolenia jednak na predmetné vodné stavby, jednak pre osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 Vodného zákona.
3. V súdnom spise sa nachádza rozhodnutie Okresného Nitra, Odboru starostlivosti o životné prostredie, z 13. júna 2017, ktorým nebolo žiadosti žalobcu podľa InfZ vyhovené. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného z 18. júla 2017 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že neboli dané dôvody na nesprístupnenie požadovanej informácie.
Následne správny orgán prvého stupňa žalobcovi sprístupnil kópiu administratívneho spisu, a to pod č. OU-NR-OSZP3-2017/013602-10-F49 dňa 21. júla 2017, pričom kópiu spisu si vyhotovil žalobca sám na vlastné náklady. 4. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal podaním doručeným dňa 25. júla 2017. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa. K námietke, že žalobcovi nebol sprístupnený administratívny spis postupom podľa InfZ, a nebola mu predĺžená lehota na podanie vyjadrenia, uviedol, že žalobca mal k dispozícii administratívny spis ako účastník konania, pričom postupom podľa InfZ by nezískal žiadne iné alebo nové informácie. K námietke, že na predmetné vodné stavby nebolo vydané územné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že ide o stavby v rámci strategického parku, ktorý je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.)“, kde sa podľa § 32 ods. 2 StavZ územné rozhodnutie nevyžaduje; Mesto Nitra rovnako vo svojom záväznom stanovisku uviedlo, že stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.
5. K námietke o absencii ústneho pojednávania a miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a správnemu orgánu prvého stupňa boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní. K námietke, že nebola vyriešená otázka dostatočnej dopravnej kapacitnosti a dopravného napojenia areálu, kde sa nachádzajú predmetné vodné stavby, ako aj otázka zmeny parametrov cesty I/64, ako aj k námietke, že strategický park, tento areál, a príslušný úsek uvedenej cesty neboli predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEIA“), ani o tom neprebehlo zisťovacie konanie podľa cit. zákona, žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania.
6. K námietke, že boli porušené viaceré ustanovenia Ústavy, Aarhuského dohovoru a StavZ, bolo uvedené, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s právnymi predpismi a v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. K námietke, že strategický park ako celok nebol posúdený podľa ZEIA, žalovaný pripomenul, že predmetom stavebného konania je vybudovanie predmetných vodných stavieb a povolenie na osobitné užívanie vôd.
Dodal, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom vyjadrení k stavebnému povoleniu uviedol, že nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania, pričom navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania s výsledkom, že táto činnosť sa podľa § 29 ZEIA nebude ďalej posudzovať.
7. Napokon k námietke, že žalobcovi žalovaný neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní rozhoduje o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Následne žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“), a to dňa 12. decembra 2017. Namietal v nej, že došlo k porušeniu § 32 ods. 2 Stavebného zákona, keď na predmetné vodné stavby neprebehlo územné konanie, hoci územný plán Mesta Nitra nie je dostatočne regulujúci (je všeobecný) a nie je tu ani územný plán zóny, ktorý grafickú časť tohto územného plánu predpokladá, pričom táto časť územného plánu je tiež záväzná. Dodal, že pre navrhovanú činnosť stavebník nemal vydané osvedčenie o významnej investícii. Ďalej namietal, že sa v stavebnom konaní neskúmalo, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, a to v rozpore s § 62 ods. 1 písm. a) StavZ, keď takýto územný plán zóny neexistuje. 9. Žalobca ďalej namietal nevyriešenie napojenia dotknutého areálu na cestu I/64, pričom uviedol, že žalovaný neriešil plynulosť cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál, kde sú umiestnené predmetné vodné stavby. Dodal, že predmetné cestné napojenie nebolo posudzované podľa ZEIA, a neprebehlo k nemu ani zisťovacie konanie.
Žalobca ďalej argumentoval, že vzniesol námietky i v zisťovacom konaní na predmetný areál (hala DC1), kde namietal, že stavebník zámerne poddimenzoval počty parkovacích stojísk pod číslo 500, čo nezodpovedá platnej STN a zamýšľanému počtu zamestnancov, a to preto, aby sa vyhol posudzovaniu podľa ZEIA. Povoľovací orgán v tomto konaní sa však nijako nevysporiadal s jeho námietkami zo zisťovacieho konania. 10. Žalobca uvádzal, že na predmetné vodné stavby realizované v rámci priemyselného parku neprebehlo posudzovacie konanie podľa ZEIA; s tým, že samotný priemyselný park ako celok nebol vôbec predmetom posudzovania podľa ZEIA. 11. Ďalej žaloba brojil proti tomu, že ako účastník konania nemal prístup do administratívneho spisu , keď prvostupňový správny orgán nekonal o jeho žiadosti podľa InfZ.
Uvedené má následne „deklasovať“ celé správne konanie. Napokon sa v žalobe namietalo, že boli zmeškané lehoty na oznámenie začatia stavebného konania, ako aj na vydanie rozhodnutia v ňom, na čo žalovaný v rozpore s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) neprihliadol.
12. Podaním z 27. júla 2021 žalobca doplnil dôvody svojej správnej žaloby. Namietol, že prvostupňový správny orgán nebol vecne príslušný, keď sa malo postupovať podľa § 117b StavZ (stavebný úrad pre významné investície), a nie podľa § 120 (špeciálny stavebný úrad pre vodné stavby). Na túto vadu musí správny súd prihliadať z úradnej moci podľa § 134 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
13. Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd mal v prvom rade a skúmajúc túto námietku prioritne a z úradnej moci za to, že prvostupňový správny orgán bol príslušný na konanie a rozhodovanie vo veci. Okresný úrad v sídle kraja by bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) bod 2 Vodného zákona oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu.
Také okolnosti vo veci ale nenastali. 14. Ďalej krajský súd uviedol, že ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia vydaného v stavebnom vodoprávnom konaní netýkala. Krajský súd mal tiež za to, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP.
15. Krajský súd argumentoval, že nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park, nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/ 2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (k.
ú. R.), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie v tejto veci. 16. Ďalej krajský súd dospel k záveru, že v prípade predmetných vodných stavieb ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku v zmysle § 32 ods. 2 StavZ, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa § 32 ods. 2 StavZ. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo vodných stavieb, ktorých účelom je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie „Príprava strategického parku Nitra“. Ide teda o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Stavba sa tiež nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka ustanovená v § 32 ods. 2 zákona StavZ. Krajský súd pokračoval, že je splnená aj ďalšia podmienka uvedená
v tomto ustanovení, keď územný plán mesta Nitra neobsahuje výslovne pojem „strategický park“, no to len preto, že tento pojem bol zavedený do legislatívy až v roku 2015, pričom posledný dodatok k územnému plánu mesta Nitra bol schválený skôr.
Podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 StavZ nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku, a táto podmienka bola splnená.
17. K absencii vydania osvedčenia o významnej investícii pre navrhovanú činnosť, v rámci ktorej boli povolené predmetné vodné stavby, krajský súd uviedol, že táto námietka žalobcu je pravdivá a osvedčenie pre navrhovanú činnosť skutočne nebolo a ani nemohlo byť vydané, lebo podľa § 2 a § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. príslušný orgán vydáva osvedčenie o významnej investícii (a takéto osvedčenie bolo vydané), a nie osvedčenie pre navrhovanú činnosť.
18. Krajský súd uviedol, že odvolací orgán sa nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie, keďže táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom konaní, pričom súlad s rozhodnutím zo zisťovacieho konania potvrdilo i záväzné stanovisko vydané príslušným orgánom. § 62 ods. 1 písm. a) StavZ nemohol byť porušený, keďže v predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny a nebolo vydané ani územné rozhodnutie.
19. Pokiaľ išlo o dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64 a napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A, krajský súd uviedol, že podľa § 66 ods. 4 písm. d) StavZ požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby
podľa potreby. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s výstavbou predmetných vodných stavieb nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky ich napojenia na pozemné komunikácie. 20. K absencii zisťovacieho konania podľa ZEIA, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, krajský súd uviedol, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Ďalej krajský súd dodal, že na navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, a to dňa 8. novembra 2016.
Príslušný orgán potvrdil v záväznom stanovisku, že predmetné vodné stavby rešpektujú toto rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je predmetom inej samostatnej správnej žaloby a v tomto konaní ho krajský súd
nemôže spochybňovať. 21. Pokiaľ žalobca poukázal na „evidentne“ nesprávny počet parkovacích miest, táto otázka však nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre predmetné vodné stavby, a preto nie je možné, aby sa s ňou krajský súd zaoberal pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia. 22. Ak žalobca namietal nesprístupnenie kópie administratívneho spisu podľa InfZ, tak táto námietka nie je dôvodná. Krajský súd uviedol, že nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa InfZ, je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia InfZ nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa StavZ. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa InfZ a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií.
23. Práva žalobcu neboli porušené, keď jednak z rozhodovacej činnosti bolo krajskému súdu známe, že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného administratívneho spisu , už disponoval, lebo mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich s výstavbou automobilového závodu. Jednak podľa názoru krajského súdu nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu v žalobe, že mu nebolo umožnené realizovať jeho právo na nazretie do spisu. Pokiaľ žalobca ako účastník konania žiadal o fotokópiu spisu a táto mu nebola v reálnom čase vydaná, ale bolo mu umožnené len nazretie do spisu v určenej lehote, nejde o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
24. Napokon k námietke nedodržania lehôt krajský súd uviedol, že prípadné nedodržanie lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany správnych orgánov nemalo žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter, a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Konanie bolo opakovane prerušované za účelom doplnenia podkladov, pričom počas prerušenia konania lehoty neplynú.
25. Krajský súd záverom dodal, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali stavebnému konaniu v tejto veci.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
26. Žalobca (sťažovateľ) podal voči rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne rozhodnutie podľa § 462 ods. 2 SSP a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov kasačného konania.
27. Mal v prvom rade za to, že svoju žalobnú legitimáciu odvodzuje aj z § 178 ods. 1 SSP, keďže je vlastníkom susediacich pozemkov. 28. Ďalej uviedol, že prednosta Okresného úradu Nitra v rozhodnom čase, I.. B. Q., L., sa v júni 2021 stal prokuristom ďalšieho účastníka konania 2/, čím sa má preukazovať jeho zaujatosť a jeho záujem na úspešnom vedením administratívnych konaní týkajúcich sa výstavby strategického parku, pričom sťažovateľ pracuje s hypotézou, že funkciu v spoločnosti ďalšieho účastníka konania 2/ dostal pán Q. za odmenu. Sťažovateľ dodal, že vzhľadom na časové súvislosti túto námietku nemohol v konaní vzniesť skôr.
29. Sťažovateľ ďalej rovnako ako v správnej žalobe argumentuje, že bol porušený § 32 ods. 2 StavZ, najmä preto, že územný plán mesta Nitra nepočíta s výstavbou strategického parku, a rovnako preto, že absentuje vydanie územného plánu zóny, hoci s jeho existenciou grafická časť územného plánu mesta Nitra počíta.
30. Sťažovateľ mal za to, že § 32 ods. 2 StavZ upravuje prípad, keď sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne v prípade stavby na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, teda v prípadoch, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci vybudovania samotného strategického parku ako takého, a nie na významné investície, ktoré budú realizované v ňom na základe osobitných osvedčení.
Z logiky veci v kontexte uvádzanej zákonnej úpravy pod vybudovanie samotného strategického parku nemôže spadať realizácia stavby, ktorá je súčasťou inej významnej investície, pre iného držiteľa iného osvedčenia o významnej investícii, teda ktorá je súčasťou významnej investície realizovanej síce v rámci predmetného strategického parku, ale nejde konkrétne o súčasť výstavby samotného strategického parku.
31. Pokračujúc vo svojej argumentácii, sťažovateľ rovnako ako v správnej žalobe tvrdí, že nebola zohľadnená potreba dostatočnej dopravnej kapacitnosti areálu, v ktorom sa predmetné vodné stavby nachádzajú, ako ani jeho napojenie na cestu I/64. Sťažovateľ opätovne namietol i nesprávny výpočet počtu parkovacích stojísk v predmetnom areáli.
32. Následne sťažovateľ opätovne namietal, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa ZEIA, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Potom je podľa neho zrejmé, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podľa ZEIA, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby, ktoré sú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že strategický park Haniska, ktorý má podobné parametre a výmeru ako Strategický park Nitra, sa bude posudzovať podľa ZEIA. 33.
Napokon sťažovateľ uviedol, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako aj dôvodil, že boli porušené jeho procesné práva tým, že správny orgán prvého stupňa nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie fotokópie spisového materiálu postupom podľa InfZ. 34. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že táto nie je dôvodná.
K námietke o zaujatosti prednostu Okresného úradu Nitra uviedol, že za zákonnosť rozhodnutia v predmetnej veci zodpovedá vedúci odboru Okresného úradu Nitra. 35. Ďalší účastník konania 1/ sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že nie je dôvodná. Uviedol, že sťažovateľ neidentifikoval, titulom vlastníctva ktorých pozemkov mu malo byť priznané účastníctvo v konaní. Dodal, že viaceré námietky mal sťažovateľ vzniesť v predchádzajúcich konaniach, a preto sú neprípustné s ohľadom na § 439 ods. 3 písm. b) SSP. Rovnako je neprípustná námietka o zaujatosti prednostu Okresného úradu Nitra. Ďalej uviedol, že povolená stavba sa bezpochyby nachádza v území, na ktorom bol umiestnený strategický park, a povolená stavba je súčasťou areálu stavby, ktorá je v zmysle osvedčení významnou investíciou. Povolená stavba je umiestnená v strategickom parku, ktorý je ako priemyselný park príslušne vymedzený v územnom pláne mesta Nitra a územný plán mesta Nitra neustanovuje v jeho záväznej časti podmienku obstarania územného plánu zóny pre územie tam plánovaného priemyselného parku. Súlad povolenej stavby s územnoplánovacou
dokumentáciou mesta Nitra potvrdil aj príslušný orgán územného plánovania. 36. Ďalší účastník konania 1/ ďalej uviedol, že konanie sa týka povolenia vodných stavieb, nie stavieb pozemných komunikácií, preto je námietka k problematike úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A irelevantná. Zámer ďalšieho účastníka konania 1/ bol posúdený podľa ZEIA. Pokiaľ sa sťažovateľ opätovne zaoberá svojou námietkou nesprávneho výpočtu parkovacích miest, bola táto skutočnosť dostatočne ozrejmená už v samotnom správnom konaní podľa ZEIA, kde bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, že zámer sa ďalej posudzovať nebude. Ďalší účastník konania 1/ dodal, že táto kasačná námietka nie je ani prípustná, keď nie sú splnené podmienky podľa § 440 ods. 2 SSP.
37. Napokon pokiaľ sťažovateľ namieta, že nebol dodržaný Aarhuský dohovor, ďalší účastník konania 1/ opätovne uviedol, že nie sú splnené podmienky podľa § 440 ods. 2 SSP. Ak by aj prípadné sťažovateľom uvádzané nedodržanie lehôt bolo právne relevantné, sťažovateľovi tým nebola spôsobená ujma na jeho právach a ani nejde o taký dôvod, ktorý by zakladal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia.
38. Ďalší účastník konania 7/ sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že nie je dôvodná. 39. Ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 40. Ďalší účastník konania 1/ doručil kasačnému súdu dňa 14. augusta 2023 podanie, ktorým dal do jeho pozornosti rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5 Svk 1/2021 z 30. marca 2023.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
41. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 26. januára 2022 a náhodným spôsobom bola pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V tomto senáte bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa sudkyňa JUDr. Anita Filová. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, postupom podľa § 455 SSP bez potreby nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 43. Kasačný súd pri posudzovaní veci vychádzal zo svojej početnej judikatúry, ktorá ja sťažovateľovi nesporne známa. 44. Pokiaľ ide prvotne o námietku, keď sťažovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu aj z §178 ods. 1 SSP, kasačný súd uvádza, že zodpovedanie danej otázky nie je rozhodné pre túto vec, keďže sťažovateľovi nebol odopretý prístup k súdu. Navyše kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu, z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania, odvodzujúc svoje postavenie od údajného vlastníctva priamo susediacich pozemkov. 45. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti prednostu Okresného úradu Nitra, kasačný súd opätovne uvádza, že táto námietka predstavuje novotu, a preto je neprípustná podľa § 441 SSP. Kasačný súd poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch vo veciach sp. zn. 3 Svk 12/ 2022 (rozsudok z 27. júna 2023) či 5 Svk 15/2021 (rozsudok z 26. apríla 2022). Námietku sťažovateľa možno vyhodnotiť ako skutočnosť nova reperta, teda skutočnosť, ktorá ak tu aj bola v čase podania jeho správnej žaloby, vyšla najavo až neskôr, pričom ale SSP neumožňuje takúto skutočnosť pojať do súdneho prieskumu, ak nebola predmetom žalobných bodov. 46. Sťažovateľ tiež nedôvodne namietal porušenie § 32 ods. 2 Stavebného zákona a status areálu, v ktorom sú umiestnené predmetné vodné stavby, z hľadiska tohto ustanovenia. Kasačný súd sa vyjadrí k splneniu dvoch podmienok podľa cit. ustanovenia, teda k existencii dostatočného územného plánu, ako aj k existencii napojenia stavby na významnú investíciu.
47. Zákonná podmienka dostatočnosti územného plánu podľa § 32 ods. 2 StavZ bola v tejto veci splnená. V tomto smere kasačný súd odkazuje na rozsudok sp. zn. 6 Sžk 19/2021 z 29. septembra 2022. Podmienkou postupu podľa § 32 ods. 2 StavZ je, že umiestnenie strategického parku nie je v rozpore s územným plánom mesta (rozsudok sp. zn. 5 Svk 15/2021 z 26. apríla 2022). 48.
V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd aj na rozsudok sp. zn. 5 Sžk 26/2020 z 28. septembra 2022: „[§ 32 ods. 2 StavZ] však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia.
Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené [.
. .], bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny.
[. . .] Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod.
Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“
49. Kasačný súd dodáva, že zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.
50. Kasačný súd ďalej na tomto mieste v súvislosti s námietkou, že neboli splnené ostatné podmienky podľa § 32 ods. 2 StavZ, odkazuje na rozsudok sp. zn. 7 Svk 13/2022 z 31. mája 2023, ktorý uvedenú právnu otázku v bode 20 a 21 vyriešil, a to spôsobom, že ustanovenie § 32 ods. 2 StavZ treba vykladať tak, že ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ale ani pre žiadnu stavbu v zmysle § 1 ods. 11 písm. b) citovaného zákona, ktorá bude v tomto strategickom parku umiestnená, a to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu.
51. Pokiaľ sťažovateľ namietal riešenie dopravnej kapacitnosti a dopravného napojenia areálu, kde sa nachádzajú predmetné vodné stavby, na cestu I/64, ako aj počty parkovacích miest v predmetnom areáli, kasačný súd uvádza, že tieto námietky s práve posudzovanou vecou nijako nesúvisia a prípadné vady v iných procesoch a konaniach môžu byť riešené a vyriešené len v týchto osobitných konaniach a v následnom správnom súdnom konaní. Kasačný súd dodáva, že zákonnosť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa ZEIA vo vzťahu k predmetnému areálu bola potvrdená rozsudkom sp. zn. 3 Svk 12/2022 z 27. júna 2023, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá.
52. Námietka sťažovateľa k tomu, že celý areál strategického parku nebol predmetom posudzovania podľa ZEIA, je tiež nedôvodná. Táto jeho námietka sa netýkala zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia.
Týmito rozhodnutiami bolo totiž stavebníkovi vydané povolenie pre predmetné vodné stavby a súčasne bolo vydané povolenie pre osobitné užívanie vôd. Je úplne zrejmé, že predpokladom takéhoto rozhodnutia nebolo absolvovanie zisťovacieho konania. Otázka, či malo alebo nemalo prebehnúť zisťovacie konanie v rámci strategického parku, je preto na účel preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v danom prípade právne irelevantná (pod. rozsudok sp. zn. 6 Sžk 19/2021 z 29. septembra 2022).
53. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že zisťovaciemu konaniu „PROLOGIS PARK NITRA“ predchádzalo zisťovacie konanie na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever pod názvom „Priemyselný park Nitra sever“ a v danej veci bolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR pod č. 1423/05-1.6/tč zo dňa 15. augusta 2005.
V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 1 ZEIA, kapitola 9 Infraštruktúra, položka č. 13 „Projekty rozvoja priemyselných zón“. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, ZEIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť Projekty rozvoja priemyselných
zón. 54. Zisťovacím konaním prešla aj navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 8. novembra 2016, vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého sa táto navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré bolo zmenené (vo výrokovej časti a v časti odôvodnenie) rozhodnutím Okresného úradu odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. februára 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. februára 2017. Aj v tomto rozhodnutí príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 ZEIA, kap. 9 Infraštruktúra, pol. č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Strategický park prešiel teda zisťovacím konaním aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
55. Je potrebné dodať, že kasačná sťažnosť sťažovateľa vo veci zisťovacieho konania na celý areál strategického parku bola zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1 Svk 15/2022 z 31. mája 2023. 56. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu nebol sprístupnený administratívny spis na základe žiadosti podľa InfZ, kasačný uvádza, že konanie podľa InfZ je osobitným konaním od stavebného konania posudzovaného v tejto veci. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do administratívneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, konanie teda nie ja zaťažené žiadnou procesnou vadou.
Navyše mal kasačný súd obsahom administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že fotokópia administratívneho spisu bola sťažovateľovi sprístupnená dňa 21. júla 2017 pod č. OU-NR- OSZP3-2017/013602-10-F49, teda ešte pred podaním jeho odvolania.
57. Na tomto mieste však kasačný súd dodáva, že niektoré právne úvahy krajského súdu k interpretácii InfZ uvedené v napadnutom rozsudku nie sú vo svetle judikatúry Najvyššieho správneho súdu správne, keď s ohľadom na rozsudok sp. zn. 1 Sžik 3/2021 z 29. septembra 2022 je zrejmé, že možnosť získať informácie ešte aj v inom konaní (napr. správnom konaní titulom účastníctva) nevylučuje použitie InfZ, a rovnako že žiadosť formálne označenú ako podanú podľa InfZ nie je možné proti vôli žiadateľa právne prekvalifikovať na iný typ podania, resp. žiadosti.
58. Napokon musí kasačný súd uviesť, že argumentácia ďalšieho účastníka konania 1/ o neprípustnosti kasačných bodov, resp. kasačnej sťažnosti ako celku (poukazom na § 439 ods. 3) nie je správna, keď s výnimkou novoty, ktorú kasačný súd vyššie identifikoval, sťažovateľ svoje kasačné body riadne vymedzil tak, že sa nimi kasačný súd mohol zaoberať. Nesúhlas ďalšieho účastníka konania 1/, resp. jeho neporozumenie argumentácii sťažovateľa, alebo podľa mienky tohto účastníka konania absurdnosť či nezmyselnosť argumentácie v kasačnom konaní, ešte nevyvoláva prísne účinky v podobe neprípustnosti kasačných bodov, resp. kasačnej sťažnosti ako celku
V. Záver
59. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody nepovažoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol, odkazujúc na závery svojej judikatúry, a tým napĺňajúc princíp právnej istoty a dôvery v ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu podľa § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. 60. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania v tejto veci, právo na náhradu trov konania si výslovne uplatnil len ďalší účastník konania 1/. Najvyšší správny súd o práve ďalších účastníkov konania, a to i napriek požiadavke ďalšieho účastníka konania 1/, rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, keď týmto účastníkom konania nebola súdom v konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť. V tejto veci kasačný súd nezistil a účastníci konania netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. novembra 2023