5Svk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1) QUIX, s.r.o., so sídlom Ladislava Osvalda 1256/3, 966 81 Žarnovica, 2) Mesto Žarnovica, Nám. SNP 33, 966 81 Žarnovica, 3) PEM-Haly s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, 4) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, 5) I.. S. N., bytom D. XX/XX, XXX XX D. Y., 6) D. I., bytom S. R. XXX/XX, XXX XX F. T. R., 7) Berndorf Immobilien AG, Löbersdorfer Straße 26, 025 60 Berndorf, Rakúsko, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/010533-003 zo dňa 02.03.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/65/2020-95 zo dňa 16.06.2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Mesto Žarnovica ako stavebný úrad vydalo dňa 15.01.2020 stavebné povolenie pod č. 2715/2020/OVIŽP SP-01/2020 (ďalej aj ako „stavebné povolenie“), ktorým stavebníkovi - spoločnosti QUIX s.r.o. - povolilo časť stavby pod názvom „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“ v rozsahu stavebných objektov: „SO 01 Budova pre obchod a služby“, „SO 04 Splašková kanalizácia, žumpa“, „SO 08 Vnútroareálové rozvody NN“, v katastrálnom území F. na pozemkoch X. parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve stavebníka. 2. „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“ je riešená v blízkosti regionálnej cesty č. II/ 428, prístup na pozemok je plánovaný priamo z uvedenej cesty novým vjazdom, napojenie elektrickej energie NN k objektu je riešené z existujúcich verejných rozvodov NN.

3. Stavebnému konaniu predchádzalo konanie o umiestnení stavby, v rámci ktorého stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 4419/2019 ÚR-08/2019 zo dňa 20.08.2019 pre navrhovateľa - spoločnosť QUIX, s.r.o. - na umiestnenie stavby „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“ v rozsahu stavebných objektov:

Na odvolanie účastníka konania - Združenia domových samospráv o.z. - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/034544-002 zo dňa 05.11.2019 potvrdil rozhodnutie Mesta Žarnovica č. 4149/2019 ÚR-08/2019 zo dňa 20.08.2019.

- Stavebný objekt „SO 08 Vŕtaná studňa“ ako vodná stavba bol povolený Okresným úradom Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP/2019/001234-MD VP 6/ 2019 zo dňa 11.10.2019; - Stavebné objekty „SO 10 Napojenie elektrickej energie NN“ a „SO 11 Oplotenie“ boli riešené ako drobné stavby na základe samostatných ohlásení drobných stavieb, ku ktorým Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - Dočasnej elektrickej prípojke NN na pozemok parc. č. XXXX/ XX v k. ú. F. a Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - Oplotenia vydalo Mesto Žarnovica dňa 27.06.2019 pod č. sp. 3842/2019, resp. dňa 14.06.2019 pod č. sp. 3860/2019; - Stavebný objekt „SO 02 Spevnené plochy“ je dopravnou stavbou, pre ktorú vydá stavebné povolenie špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie, a to Mesto Žarnovica na základe samostatnej žiadosti stavebníka;

5. Stavebný úrad v stavebnom povolení okrem iného rozhodol aj o námietkach žalobcu. Tento vo svojich námietkach a pripomienkach poukázal na to, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“ alebo „zákon o posudzovaní vplyvov“ alebo „zákon č. 24/2006 Z. z.“), v ktorom si žalobca tiež uplatnil rôzne námietky a pripomienky. Tieto definujú environmentálne práva a záujmy žalobcu priamo dotknuté umiestňovanou stavbou. V nadväznosti na povinnosť stavebného úradu overiť v konaní aj splnenie záujmov životného prostredia žalobca: a) Požadoval osobitne vyhodnotiť splnenie podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. 8 týkajúcej sa spevnených plôch v okolí stavby, t. j. či budú riešené materiálmi, ktoré majú vlastnosť pre možnosť vsiaknutia dažďových vôd do pôdneho podlažia, b) Požadoval vyhodnotiť splnenie podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. 17, týkajúcej sa zabezpečenia dodržania regulatívu z územného plánu R86 - realizovať dostatok izolačnej, vyhradenej a okrasnej zelene,

e) Požadoval predložiť projekt preventívnych a kompenzačných environmentálnych opatrení podľa § 3 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“), f) Požadoval preukázať splnenie všeobecnej požiadavky na projekciu stavieb podľa § 47 písm. e) a písm. i) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), t. j. aby stavba dosiahla nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky a aby dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo, g) Požadoval preukázať splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho častí v rozsahu týkajúcom sa ním uplatnených pripomienok. Išlo o nasledovné dokumenty:

6. Námietkam, pripomienkam a požiadavkám opísaným v bode 5. písm. a) až k) tohto rozsudku stavebný úrad nevyhovel. Pripomenul, že povoľovaná stavba bola predmetom zisťovacieho konania podľa zákona EIA a Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal rozhodnutie č. OU-ZC-OSZP-2019/000437-25 zo dňa 23.04.2019, právoplatné dňa 10.07.2019, podľa výroku ktorého „Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere navrhovanej činnosti „Budova pre obchod a služby“, umiestnená v Banskobystrickom kraji, v okrese Žarnovica, k. ú. F., na pozemkoch X. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

8. K požiadavke opísanej v bode 5. písm. a) tohto rozsudku stavebný úrad uviedol, že spevnené plochy, ako je prístupová komunikácia a parkovisko - stavebný objekt SO 02 - je dopravnou stavbou, ktorá je predmetom samostatného povoľovacieho konania, kde stavebné povolenie vydá špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie.

10. K námietkam a pripomienkam opísaným v bode 5. písm. c) až k) tohto rozsudku stavebný úrad uviedol, že o nich už bolo rozhodnuté v konaní o umiestnení stavby, pričom v rámci územného konania prebehlo na základe odvolania žalobcu aj odvolacie konanie (bližšie viď bod 3. tohto rozsudku). Stavebný úrad poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného konania boli účastníci upozornení, že stavebný úrad neprihliadne k pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní.

Vo zvyšku požiadavke opísanej v bode 5 písm. l) tohto rozsudku stavebný úrad nevyhovel a zamietol ju, pričom uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu doručovať účastníkom konania kompletný spisový materiál. Poukázal na § 23 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov iným spôsobom. Ak sa chcel žalobca oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, mohol v lehote určenej stavebným úradom nahliadnuť do spisu.

úradu. K požiadavke na splnenie podmienok ochrany vôd uviedol, že toto je splnené kladným vyjadrením Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktoré bolo podané pre účely stavebného konania podľa § 28 vodného zákona. K požiadavke na riešenie stavby v intenciách § 47 stavebného zákona žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia spĺňa požiadavky podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ako aj vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a je vypracovaná v súlade s ustanovením § 47 stavebného zákona.

13. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozhodol tak, že ju rozsudkom č. k. 24S/65/ 2020-95 zo dňa 16.06.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol.

týchto rozhodnutí. Správny súd uviedol, že nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo včas podanej

15. Námietku nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej činnosti a jej vplyvu na vody, vyhodnotil správny súd ako čiastočne zmätočnú, keď žalobca namieta, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom prieskumu nebolo územné rozhodnutie, ale rozhodnutie o stavebnom povolení potvrdené odvolacím orgánom.

systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona uvedeného v § 1, a to najmä jeho odseku 3, podľa ktorého vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou environmentálnych cieľov, obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia.

využívaní. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Podľa správneho súdu žaloba neobsahovala žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto tak námietka, ako bola formulovaná v žalobe, mala len všeobecný charakter a nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená.

nedôvodná. 17. Žalobca namietal porušenie ustanovenia § 40 ods. 1 správneho poriadku, keď správne orgány boli viazané rozhodnutím zo zisťovacieho konania, ktoré obsahovalo podmienku, že povrch parkovacích státí osobných automobilov má byť zhotovený z vodopriepustných materiálov. Projekt však počíta s vodonepriepustným betónovým parkoviskom.

Námietka sa netýkala predmetu tohto konania a bola vyhodnotená ako nedôvodná. 18. Žalobca namietal, že správne orgány nevyhoveli jeho požiadavke o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby. Podľa správneho súdu uvedené nemalo oporu v žalobcovej žiadosti, ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené. Žalobca vo svojich námietkach uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t. j. “: i) koordinačná situácia, ii) sprievodná správa, iii) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok a rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, iv) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, v) sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, vi) sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, vii) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity

Táto námietka je nedôvodná nielen obsahovo, nezodpovedá obsahu správneho spisu, ale nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „(ďalej len „NS SR“) sp. zn. 10Sžp/3/2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Správny orgán neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že sa obhajoval, že veď predsa môžu nahliadnuť do správneho spisu. V tomto prípade tomu tak podľa správneho súdu nebolo. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, žiadosť stavebníka bola zverejnená na webovom sídle aj na úradnej tabuli správneho orgánu a

Ani tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 23 ods. 1 správneho poriadku, nemá podľa správneho súdu oporu v správnom spise. Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu. Teda žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli by odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho spisu. V preskúmavanom stavebnom konaní stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu podať námietky v stanovenej lehote. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 305/2013 Z. z. treba podľa správneho súdu uviesť, že ustanovenie § 17 ods. 1, písm. c) o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. 19. K námietke nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia, keď sa žalovaný nemal vysporiadať náležite so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, správny súd uviedol, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa správneho súdu netrpia. Naopak, majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

20. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. V postupe správneho súdu identifikoval vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Uvedená povinnosť vyplýva pritom z ustanovenia 25 SSP odkazujúceho na subsidiárne použitie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 21. Správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), ak sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého nebolo potrebné pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť od špecializovaného orgánu štátnej vodnej správy rozhodnutie o primárnom posúdení vplyvov na vody podľa § 16a ods. 13, 21, 23 vodného zákona. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci C-461/13, ktorý stanovuje členským štátom povinnosť nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody.

Správny súd vec nesprávne právne posúdil tiež tým, že neidentifikoval závažné porušenie procesných práv sťažovateľa, ktorého sa správne orgány dopustili vo vzťahu k právu sťažovateľa na prístup k informáciám podľa Aarhuského dohovoru, ako aj právu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ak neakceptovali jeho požiadavku na zaslanie príslušných kópií z administratívneho spisu formou skenu. Správne orgány aj správny súd dôvodili, že iba do spisu nahliadajúci účastník má právo vyžiadať si kópie zo spisu, do ktorého nahliada.

25. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ kasačnému súdu, aby podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie inicioval pred Súdnym dvorom Európskej únie prejudiciálne konanie položením nasledovnej otázky: Je v súlade s právom EÚ aplikácia práva správnymi orgánmi vo veci poskytovania informácie iba nazretím do spisu bez odoslania podkladov, na základe ktorých správny orgán rozhoduje? Je alebo nie je takýto postup ukrátením práva verejnosti na informácie podľa Aarhuského dohovoru. 26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

29. Ako prvé musel kasačný súd vyhodnotiť sťažovateľom tvrdenú nespreskúmateľnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý sťažovateľ označil až za arbitrárny. V prípade, že by tomu tak bolo, tvorilo by to zásadnú prekážku pre vykonanie prieskumu podľa ostatných sťažnostných bodov. S poukazom na skoršiu judikatúru (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžfk/ 23/2018 zo dňa 21.01.2020, sp. zn. 1Sžfk/3/2019 zo dňa 27.07.2020) zastáva kasačný súd názor, že tvrdená nepreskúmateľnosť rozsudku musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor (najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, resp. neskôr García Ruiz proti Španielsku z roku 1999), t.j. že súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

31. Po konštatácii preskúmateľnosti napadnutého rozsudku sa kasačný súd v ďalšom zaoberal námietkou týkajúcou sa odmietnutia vysloviť predbežné právne posúdenie správnym súdom. Keďže je kasačnému súdu známe, že táto námietka bola už sťažovateľom vznesená aj v iných konaniach, kde o nej bolo rozhodnuté, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na body č. 30. až 33. rozsudku Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/ 5/2022 zo dňa 22.08.2023, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné:

(31) Kasačný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že ustanovenie § 181 ods. 2 CSP neupravuje len uvedenie predbežného právneho posúdenia veci, ale aj ďalšie úkony súdu. Konkrétne stanovuje, že po prednesoch strán sporu konajúci súd najprv určí, ktoré skutkové otázky sú medzi stranami sporné resp. nesporné a ktoré dôkazy vykoná resp. nevykoná.

účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. (SEDLAČKO, František. § 181 [Prednesy strán na pojednávaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.

Treba však zdôrazniť, že porušenie citovaného ustanovenia sa ani v civilnom sporovom konaní nepovažuje za takú vadu, ktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 56/2020, judikát R 60/ 2021).

32. K námietke porušenia práv sťažovateľa neakceptovaním jeho požiadavky na zaslanie označených častí administratívneho spisu, ktorú požiadavku oprel o ustanovenie § 23 ods. 1 správneho poriadku, kasačný súd uvádza, že taktiež ide o námietku, ktorá sťažovateľom nie je vznesená prvýkrát v rámci kasačného konania a bola už predmetom iných konaní pred kasačným súdom (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/8/2021 zo dňa 29.11.2022, rozsudok sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023). Postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje kasačný súd na body č. 26. až 28. rozsudku Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné: „(26.) Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov.

V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov].

podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.

In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)“ 33. K námietke, že sťažovateľovi priamo v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru vzniká právo na poskytnutie informácií z konania bez toho, aby musel preukazovať záujem, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na body 34. a 35. rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné: „(34) Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovateľ poukazoval na?povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Stavebný úrad ani žalovaný nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu a nesprístupnenie elektronickej kópie spisu nepostavili na tomto dôvode.

si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (sp. zn. 5Sžik/3/2020, sp. zn. 3 Svk 12/2021). (35) Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa infozákona, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale sťažovateľ neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez infozákon), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru.“

. .V?tomto smere kasačný súd uvádza, že kľúčovým pojmom na účely možného postupu a?splnenia podmienok podľa § 16a Vodného zákona je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a?ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a?jednak pre chránené územia (§ 5 ods. 1 Vodného zákona). Vodný zákon v?§ 16 ods. 10 definuje navrhovanú činnosť ako trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pod „útvarom povrchovej vody“ treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieku alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody (§ 2 písm. e/ Vodného zákona) a?pod „útvarom podzemnej vody“ vymedzené množstvo podzemnej

na vody. Rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.

No. 36 Exemptions to the Environmental Objectives according to Article 4(7), Document endorsed by EU Water Directors at their meeting in Tallinn on 4-5 December 2017, str. 16). V citovanom dokumente sa príkladmo uvádzajú aj navrhované činnosti, ktoré stanovené podmienky spĺňajú. Medzi ne patria napr. vodné elektrárne, systémy protipovodňovej ochrany či budúce plavebné projekty alebo odbery (str. 20). Rovnako dôvodová správa k Vodnému zákonu za projekty, ktoré je potrebné posúdiť v súlade s čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode, považuje projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom napr. úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, vodné elektrárne, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, alebo veľké stavby ako prístavy, cesty, diaľnice, mosty, tunely či železnice.“ 35. Na doplnenie kasačný súd poukazuje na to, že ani v správnej žalobe ani v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené a konkretizované vecné argumenty, prečo by v prejednávanej veci malo byť vyžadované rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona. Sťažovateľ len všeobecne poukazuje na zákonné ustanovenia ako aj na ustanovenia Rámcovej smernice o vode, ale tieto žiadnym spôsobom neaplikuje na tu posudzovanú stavbu. Sťažovateľ neuviedol napr., či navrhovanú stavbu považuje za činnosť, ktorá má mať vplyv na útvary pozemnej či povrchovej vody, či ide o činnosť, ktorá zhorší stav útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý, akého konkrétneho útvaru podzemnej či povrchovej vody sa má týkať, či ako má k prípadnému vplyvu/zmene dôjsť. Kasačný súd dáva do pozornosti vyjadrenie Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-/2019/001308 zo dňa 30.09.2019, vydané podľa § 28 zákona o vodách, ktorým orgán štátnej vodnej správy súhlasil s vydaním stavebného povolenia na stavbu „BUDOVA PRE OBCHOD A SLUŽBY“ v k. ú. F. za nasledovných podmienok:

VII. Spevnené plochy musia byť po stavebnej a technickej stránke zrealizované tak, aby boli zabezpečené proti úniku škodlivých látok a počas ich prevádzky nedochádzalo k ohrozovaniu alebo zhoršovaniu kvality podzemných vôd.

VIII. Realizáciou prác nesmie dôjsť k porušeniu vodných pomerov v predmetnej lokalite a k porušeniu ostatných ustanovení vodného zákona.

37. Ku kasačnej námietke, že správny súd aproboval neakceptovanie požiadavky sťažovateľa na inkorporovanie podmienok sadových a parkových úprav do stavebného povolenia, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2019/000437-25 zo dňa 23.04.2019. Sťažovateľ dôvodil, že ak rozhodnutie zo zisťovacieho konania obsahovalo podmienku realizácie sadových a parkových úprav, bolo povinnosťou správneho orgánu preniesť túto podmienku do všetkých konaní a rozhodnutí, ktoré vychádzali z rozhodnutia v zisťovacom konaní.

Zo spôsobu, akým rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní formulovalo požiadavky na sadové a parkové úpravy, vyplýva, že tieto sú formulované negatívne, t. j. určuje sa nimi, čo nesmie alebo nemá stavebník robiť. K žiadnej proaktívnej činnosti nie je zaväzovaný a neurčujú sa mu v súvislosti so sadovými a parkovými úpravami žiadne lehoty. Správne orgány preto neporušili žiadnu z podmienok (požiadaviek) stanovených rozhodnutím Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2019/000437-25 zo dňa 23.04.2019 vydanom v zisťovacom konaní, ak v rámci stavebného povolenia vydaného na stavebné objekty „SO 01 Budova pre obchod a služby“, „SO 04 Splašková kanalizácia, žumpa“, „SO 08 Vnútroareálové rozvody NN“ nezahrnuli do podmienok stavebného povolenia sadové alebo parkové úpravy. 38.

Otázka formulovaná sťažovateľom je navyše nekonkrétna v tom smere, že neuvádza ustanovenie Aarhuského dohovoru, ktoré má byť podrobené prejudiciálnemu konaniu pred SD EÚ, t. j. či sa má týkať čl. 4 Aarhuského dohovoru alebo čl. 6 Aarhuského dohovoru, resp. iného článku uvedeného dohovoru, nakoľko z časti kasačnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ venoval všeobecným úvahám o potrebe položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, to nie je možné zistiť.

Pre možnosť priznať ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko im kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. februára 2024