5Svk/22/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200400.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/112/2022
- IČS
- 3022200400
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): INDEX CAR, s.r.o., so sídlom Na Zongorke 10, 911 01 Trenčín, IČO: 45975531, právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1 mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54286611, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rak, advokát, so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, 2/ TM real, spol. s r.o., so sídlom Gorkého 10/129, 811 01 Bratislava, IČO: 36758230, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36869724, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, 5/ Q. T., nar. XX. P. XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2022/037197-002 zo dňa 28. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/112/2022 zo dňa 19. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Mesto Trenčín, ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie (ďalej len „prvostupňový orgán") rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38958/113034/DUD, MSÚ 79993/2022 zo dňa 19. augusta 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie", alebo „stavebné povolenie") rozhodlo, že stavba: „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA GEN. M.R. ŠTEFÁNIKA", stavebné objekty: SO 201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia), SO 202 Úprava miestnej komunikácie, umiestnená podľa katastrálnej mapy na pozemkoch registra „C", parc. č.: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, katastrálne územie: S., obec: S., pre stavebníka Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, sa podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon") povoľuje. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2022/037197-002 zo dňa 28. októbra 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že odvolanie žalobcu (a odvolanie ďalšieho účastníka konania v rade č. 5) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania a priznania odkladného účinku správnej žalobe. 4. Na základe § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel
z Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Banskej Bystrici.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") rozsudkom sp. zn. TN-11S/112/ 2022 zo dňa 19. decembra 2024, rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú.
6. Správny súd v rámci svojho právneho posúdenia uviedol, že predmetom stavebného povolenia v administratívnom konaní boli stavebné objekty - SO 201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia) a SO 202 Úprava miestnej komunikácie. Uviedol, že v podanej správnej žalobe žalobca síce označil ako predmet konania tieto identifikované stavebné objekty, ktorých sa týka administratívne konanie, avšak samotné námietky žalobcu, podľa správneho súdu, v prevažnej časti smerovali k stavbe týkajúcej sa iného stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb., a to „SO úprava okružnej križovatky na ceste I/ 61 v Trenčíne" (ďalej aj ako „okružná križovatka", prípadne „kruhový objazd").
Správny súd uviedol, že ide o dve samostatné administratívne konania, pričom predmetom prejednávaného sporu bolo napojenie na existujúce cestné komunikácie, resp. existujúcu okružnú križovatku, ktorá bola toho času na základe ohlásenia v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. právoplatne daná do užívania.
7. Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávny postup stavebného úradu pri úprave okružnej križovatky, ktorý bol medzičasom i napadnutý protestom prokurátora, uvedené konanie nemá podľa správneho súdu vplyv na toto administratívne konanie, nakoľko stavebné povolenie bolo stavebníkovi - ďalšiemu účastníkovi konania v rade č. 1 vydané v súlade so zákonom na predmetné stavebné objekty - SO 201.1 Dopravné napojenie ul.
Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia) a SO 202 Úprava miestnej komunikácie, pričom následne malo prebiehať kolaudačné konanie. 8. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti, ktorú vzniesol v administratívnom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Z administratívneho spisu a predovšetkým z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemal správny súd preukázanú dôvodnosť podanej žalobnej námietky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu vyplynulo, že žalovaný sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu vznesenými v administratívnom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Hoci žalovaný v závere rozhodnutia uviedol svoj záver o nepreukázaní nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia všeobecným spôsobom vo vzťahu k obom odvolateľnom, teda žalobcu i ďalšieho účastníka konania v rade č. 5, to neznamená, že tieto odvolania účastníkov administratívneho konania neposudzoval osobitne vo vzťahu k jednotlivým namietaným dôvodom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia.
Správny súd mal z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného preukázané, že orgány verejnej správy sa vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami žalobcu vznesenými v administratívnom konaní.
9. Vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, sa správny súd stotožnil s tvrdením, že žalobca nebol oboznámený s vyjadrením stavebníka - ďalšieho účastníka konania v rade č. 1 zo dňa 9. augusta 2022. Správny súd však dospel k záveru, že dôvodom zrušenia rozhodnutia by nemala byť taká vada, ktorá má za následok len formálne zopakovanie konania pred orgánom verejnej správy bez toho, aby výsledok rozhodovacieho procesu pred orgánom verejnej správy mohol byť iný (pre účastníka konania priaznivejší). Uvedený záver podľa správneho súdu potvrdzuje aj zaužívaná súdna prax, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 2. februára 2022, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019. 10.
Správny súd naviac dodal, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal nedodržanie tohto procesného postupu (čo samo o sebe nepredstavuje preukážku pre to, aby takúto námietku predniesol v správnej žalobe), avšak nie je zrejmé ako mohol byť žalobca v tomto konaní dotknutý na svojich subjektívnych právach, keďže celá jeho argumentácia smerovala k úprave okružnej križovatky. Žalobca však podľa správneho súdu nie je vlastníkom pozemkov pod povoľovanými stavebnými objektami, ani nie je vlastníkom pozemkov, ktoré by mali spoločnú hranicu so stavebnými pozemkami, na ktorých majú byť povoľované stavebné objekty. Pokiaľ žalobca namietal len závery prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní, pričom v tejto súvislosti správny súd uviedol, že žalobca nenamietal závery prvostupňového rozhodnutia aj vo vzťahu k ochrane svojich subjektívnych práv, potom nie je táto vada v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Správny súd nedospel k záveru, že by v dôsledku uvedeného postupu orgánov verejnej správy bol nedostatočne zistený skutkový stav, že by skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy bol v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nemal v nich oporu, alebo že by vec bola nesprávne právne posúdená.
11. Správny súd v tomto kontexte zdôraznil, že žalobca je vlastníkom pozemkov pod okružnou križovatkou na ceste I/61 v Trenčíne, pričom táto bola predmetom riešenia v samostatnom administratívnom konaní, v ktorom bol žalobca oprávnený uplatňovať prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
12. Správny súd zároveň nevzhliadol za dôvodné odmietnutie správnej žaloby, ako navrhol žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe a ďalší účastník konania v rade č. 1 vo vyjadrení zo dňa 17. marca 2022. Správny súd nemal za to, že žalobca podanou správnou žalobou naplnil skutkovú podstatu § 28 SSP, ktorá by mala zjavný šikanózny charakter alebo by sledoval zneužitie práva či bezúspešné uplatňovanie práva. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že orgány verejnej správy oboch stupňov so žalobcom konali ako s účastníkom administratívneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol odvolacie námietky žalobcu, vysporiadal sa s nimi, pričom odvolanie žalobcu preskúmal v celom rozsahu v súlade so správnym poriadkom a uviedol dôvody, pre ktoré odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené nevidel dôvod ani na odmietnutie správnej žaloby, keďže žalobca bol v zmysle § 32 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP oprávnený podať všeobecnú správnu žalobu, nakoľko vydaním rozhodnutia v administratívnom konaní mohol byť dotknutý na svojich subjektívnych právach.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
13. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania. 14. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, keďže sa nevysporiadal s kľúčovými argumentmi správnej žaloby, ktorými namietal vnútornú rozpornosť a protirečivosť argumentov prvostupňového orgánu. Protirečivosť podľa sťažovateľa nastala v záveroch prvostupňového orgánu, keď na jednej strane tento uviedol, že Slovenská správa ciest nie je kompetentná k posúdeniu rozhodnej otázky, preto prvostupňový orgán nebude jeho názor akceptovať (str. 57 prvostupňového rozhodnutia), a na druhej strane prvostupňový orgán uviedol, že je stanoviskom Slovenskej správy ciest viazaný (str. 58 prvostupňového rozhodnutia). 15. Sťažovateľ ďalej vnímal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tom, že sa správny súd opomenul zaoberať žalobnou námietkou vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaného k podmienkam vydania prvostupňového rozhodnutia. Podľa sťažovateľa Slovenská správa ciest v rámci administratívneho konania stanovila pre vydanie prvostupňového rozhodnutia podmienku vydania kolaudačného rozhodnutia k prestavbe kruhového objazdu, pričom správny súd sa vo vzťahu k tejto námietke nevyjadril. 16. Sťažovateľ taktiež namietal, že sa správny súd nevysporiadal so žalobným bodom v časti
Ad (i) v bode 14. správnej žaloby, kde namietal nemožnosť vydania rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu, že stavebné objekty stavby nemali zabezpečené dopravné napojenie. 17. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, keď tento dospel k záveru, že porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku neprestavovalo vadu spôsobilú privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa predstavuje nedoručenie vyjadrenia stavebníka účastníkom stavebného konania závažné procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré neumožnilo účastníkom konania vyjadriť sa k jeho obsahu, a tak obsah vyjadrenia stavebníka nemohol sťažovateľ pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietať a rovnako nemohol navrhovať dôkazy k tomu, aby mohol poprieť tieto tvrdenia. Sťažovateľ mal pritom za to, že správny súd má poskytovať ochranu nie len hmotným právam, ale aj procesným.
18. Vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti podal ďalší účastník konania v rade č. 1 vyjadrenie, v ktorom sa stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu, a preto navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.
19. Vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti podal ďalší účastník konania v rade č. 2 vyjadrenie, v ktorom sa v podstatnej časti argumentácie stotožnil s právnym posúdením zo strany správneho súdu. Zastával však názor, že sťažovateľ nemal byť účastníkom predmetného stavebného konania, keďže (i) nie je vlastníkom pozemkov pod povoľovanými objektmi, (ii) nie je vlastníkom susediacich pozemkov, ktoré by mali spoločnú hranicu so stavebnými pozemkami, na ktorých mali byť Povoľované objekty umiestnené, a (iii) ani nie je vlastníkom žiadnej susediacej stavby, teda nespĺňa podmienky účastníctva v predmetnom stavebnom konaní, v dôsledku čoho by nemal mať ani aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby. Navrhol preto zamietnuť podanú kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.
20. Vo vzťahu k podanej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti podal viaceré vyjadrenia aj ďalší účastník konania v rade č. 3, v ktorých prezentoval množstvo teoretických východísk bez zrejmého prepojenia na prejednávanú vec a obsah kasačnej sťažnosti.
V rámci svojej argumentácie polemizoval, či sa sťažovateľ nedopustil zneužitia práva podľa § 28 SSP. Rovnako podľa jeho názoru nie je zrejmé, či sťažovateľ podal žalobu na ochranu individuálnych subjektívnych záujmov, alebo žalobu ako zainteresovaná verejnosť, a nie je zrejmé, aký oprávnený subjektívny záujem chráni, pričom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 19SVs/7/2024. Zároveň v rámci tohto podania priložil množstvo nesúvisiacich príloh (okrem iného aj bakalárske a diplomové práce), bez toho aby ozrejmil ich význam pre samotný predmet konania. V závere vyjadrenia navrhol zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu nesprávneho ustálenia právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k ostatným účastníkom.
21. Následne podal sťažovateľ doplňujúce podanie, v ktorom chcel oboznámiť kasačný súd, že po podaní kasačnej sťažnosti nastali podstatné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Konkrétne uviedol, že Najvyšší správny súd SR vydal uznesenie sp. zn. 3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025, v ktorom malo byť ustálené, že prestavba kruhového objazdu bola skutočne nezákonná, pretože vo veci malo prebehnúť riadne stavebné konanie, čím došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa, keďže mal byť účastníkom tohto konania, ktoré
neprebehlo. Uvedené je podľa sťažovateľa dôkazom, že stavba nemala v čase vydania stavebného povolenia zabezpečené dopravné napojenie, a preto bola povolená nezákonne.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
23. Kasačný súd hneď na úvod, zhodne so závermi správneho súdu, podotýka, že podstatná časť sťažovateľovej argumentácie uplatnenej v podanej správnej žalobe, a rovnako aj v kasačnej sťažnosti, smerovala vo vzťahu k stavbe „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne", a to napriek tomu, že uvedená stavba nebola predmetom stavebného povolenia v preskúmavanom administratívnom konaní. Sťažovateľ tak žalobnými námietkami rozporoval predovšetkým skutočnosti, ktoré presahujú predmet preskúmavaného administratívneho
konania. Tento presah bezprostredne súvisí s opakovaným poukazovaním sťažovateľa na stanovisko Slovenskej správy ciest č. SSC/8694/2021/2310/4418 zo dňa 10. februára 2021 - bod 15 (ďalej len „stanovisko Slovenskej správy ciest"), v ktorom Slovenská správa ciest ako dotknutý orgán v administratívnom konaní uviedla: „Uvedenie stavby „Obchodné centrum Trenčín, ulica Gen. M. R. Štefánika" do prevádzky podmieňujeme vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne".
24. Pre účely súdneho prieskumu je však potrebné zdôrazniť, že výsledkom preskúmavaného administratívneho konania bolo vydanie stavebného povolenia pre stavbu „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ul. Gen. M.R_ Štefánika", stavebné objekty: SO 201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia) a SO 202 úprava miestnej komunikácie. Úlohou správneho súdu bolo preto posúdiť, v rozsahu žalobných námietok, zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vydaných v rámci takto stanoveného predmetu administratívneho konania.
25. Po zohľadnení uvedených skutočností, podrobil kasačný súd svojmu prieskumu napadnutý rozsudok správneho súdu a vysporiadal sa s podstatnými námietkami uplatnenými v kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v rámci uplatnenej argumentácie namietal, že sa správny súd nezaoberal žalobnou námietkou vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaného k podmienkam vydania prvostupňového rozhodnutia. V tomto smere sťažovateľ v bode 15. kasačnej sťažnosti namietal, že v stanovisku Slovenskej správy ciest bola stanovená podmienka k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v podobe vydania kolaudačného rozhodnutia k prestavbe kruhového objazdu („SO úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"). Kasačný súd považuje predmetné tvrdenie sťažovateľa za zavádzajúce, keďže má z administratívneho spisu za preukázané, že predmetná podmienka Slovenskej správy ciest sa nevzťahuje k povoleniu uskutočniť stavbu vydaním stavebného povolenia na stavbu, ale k uvedeniu stavby do prevádzky, teda ku kolaudačnému konaniu, a následne kolaudačnému
rozhodnutiu. Uvedená podmienka Slovenskej správy ciest teda bezpochyby nesmerovala k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo stavebné povolenie pre stavbu „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ul. Gen. M.R_ Štefánika", tak ako sťažovateľ argumentoval v podanej kasačnej sťažnosti.
26. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že vyššie uvedená časť argumentácie sťažovateľa je v porovananí s argumentáciou uvedenou v správnej žalobe vnútorne rozporná, keďže v správnej žalobe sťažovateľ naopak dôvodil, že žalovaný nemal vydať stavebné povolenie na stavebné objekty, keďže vedel, že nikdy nebude možné stavbu skolaudovať. Hoci správny súd k danej námietke podal pomerne stručné stanovisko, nie je možné dospieť k záveru, že by sa s uvedenou žalobnou argumentáciou vôbec nevysporiadal. Správny súd v tomto smere precízne vymedzil predmet súdneho prieskumu, pričom ozrejmil, že podstata žalobných námietok smerovala opätovne k stavbe „SO úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne", ktorá bola predmetom samostatného administratívneho konania. 27. Ďalej správny súd k predmetnej žalobnej námietke v bode 48. napadnutého rozsudku prezentoval v rozsahu žalobných bodov jasný záver, že namietaný nesprávny postup stavebného úradu pri úprave okružnej križovatky („SO úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"), nemá vplyv na toto administratívne konanie, nakoľko stavebné povolenie
bolo podľa správneho súdu stavebníkovi vydané v súlade so zákonom na stavebné objekty, ktoré boli súčasťou preskúmavaného stavebného povolenia, pričom následne malo prebiehať kolaudačné konanie. 28. Je pritom možné doplniť argumentáciu správneho súdu, že kolaudačné konanie nebolo preskúmavaným administratívnym konaním v prejednávanej veci.
Zohľadnenie a vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov ku kolaudácií posudzuje stavebný úrad v osobitnom administratívnom konaní, ktorého výsledkom je kolaudačné rozhodnutie podľa § 82 ods. 1 a nasl. stavebného zákona. Sťažovateľove všeobecné domnienky, že stavbu nebude možné skolaudovať, tak bezprostredne nesúvisia s preskúmavaným stavebným povolením, ale naopak môžu byť relevantné pri potenciálnom prieskume budúceho kolaudačného rozhodnutia k danej stavbe. Vzhľadom k uvedenému, kasačný súd nezistil potrebu detailnejšieho vysporiadania sa s takto vecne nesúvisiacou argumentáciou.
29. Kasačný súd v kontexte uvedenej argumentácie dodáva, že obdobne nevzhliadol dôvodnosť sťažnostnej námietky uplatnenej v bode 19. podanej kasačnej sťažnosti (zabezpečenie dopravného napojenia stavby), keďže už ako bolo uvedené, kolaudácia prestavby kruhového objazdu („SO úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"), nebola predmetom preskúmavaného administratívneho konania, k čomu sa aj správny súd v napadnutom rozsudku (body 47. a 48.) vyjadril. Je pritom zrejmé, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, bolo podkladom tohto rozhodnutia, v tom čase stále právoplatné ohlásenie stavebných úprav vo veci stavby „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne". Sťažovateľova argumentácia, že stavebné objekty nemajú zabezpečené dopravné napojenie, je vzhľadom na uvedené, nerelevantná.
30. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že sa správny súd nevysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou (Ad ii) bod 9. správnej žaloby), namietajúcou nepreskúmateľnosť spôsobenú na vnútorným logickým rozporom argumentov prvostupňového
rozhodnutia. 31. Vnútornú rozpornosť vnímal sťažovateľ vo vysporiadaní sa s podmienkou Slovenskej správy ciest v bode č. 15 stanoviska Slovenskej správy ciest v tom, že prvostupňový orgán na jednej strane uviedol: „Na základe vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona stavebný úrad konštatuje, že kompetenciu posudzovať nutnosť viesť stavebné konanie, či naopak posudzovať či postačuje ohlásenie stavby, má iba príslušný stavebný úrad. SSC je dotknutým orgánom a nie stavebným úradom. SSC nie je kompetentné posúdiť, či bude konanie vedené ako riadne stavebné konanie alebo či bude postačovať ohlásenie stavby." (strana č. 57 prvostupňového rozhodnutia), pričom prvostupňový orgán naproti tomu konštatoval, že „stavebný úrad je stanoviskom SSC viazaný" (str. 58 prvostupňového rozhodnutia).
32. Podľa kasačného súdu nemožno uvedené citácie vytrhávať z ostatného kontextu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Kasačný súd vníma vyššie uvedenú citáciu na str. 57 prvostupňového rozhodnutia ako konštatovanie prvostupňového orgánu, bez toho, aby bolo možné prijať záver o jeho nerešpektovaní stanoviska Slovenskej správy ciest.
Napokon, aj kasačný súd v rámci svojho uznesenia (sp. zn. 3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025), na ktoré poukazuje aj sám sťažovateľ, sám uviedol, že nespochybňuje, že voľba zodpovedajúceho procesného postupu (konanie o ohlásení alebo konanie o stavebnom povolení) prináleží v konečnom dôsledku príslušnému stavebnému úradu. Relevancia tejto sťažovateľovej argumentácie je však opätovne bezdôvodná, keďže otázka, či malo byť pri stavbe „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne" realizované riadne stavebné konanie, alebo postačovalo ohlásenie stavby, nebola predmetom preskúmavaného administratívneho konania, keďže táto stavba bola povolená na základe ohlásenia stavby ako samostatná stavba na to príslušným špeciálnym stavebným úradom (Okresný úrad Trenčín v sídle kraja, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) písomným oznámením č. OU-TN-OCDPK-2021/ 027094-004 zo dňa 10. septembra 2021. Išlo teda o administratívne konanie realizované odlišným správnym orgánom v porovnaní s prvostupňovým správnym konaním v
prejednávanej veci. 33. Kasačný súd preto konštatuje zmätočnosť uvedenej sťažovateľovej argumentácie, keď značne dezinterpretuje zistený skutkový stav a snaží sa zahŕňať opakovane do súdneho prieskumu vecne nesúvisiace skutočnosti. Vzhľadom k tomu namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, v sebe zahŕňala výlučne vecne nesúvisiace námietky, nemožno vnímať nevysporiadanie sa s takouto žalobnou argumentáciou ako tak závažné pochybenie, ktoré by bolo spôsobilé prijať záver o nezákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd v tomto kontexte dodáva, že nie je úlohou správneho súdu a ani žalovaného dávať odpoveď na každú vecne nesúvisiacu námietku, zvlášť pokiaľ správny súd vysvetlí, prečo na určitú skupinu žalobných námietok nemohol prihliadať.
34. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď správny súd dospel k záveru, že nezaslanie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade č. 1 zo dňa 9. augusta 2022 (ďalej len „namietané vyjadrenie stavebníka") ostatným účastníkom administratívneho konania nepredstavuje tak závažnú procesnú vadu, aby bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia skutočne neupovedomil účastníkov administratívneho konania (a teda ani sťažovateľa), aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k všetkým podkladom pre rozhodnutie.
K porušeniu práva vyplývajúceho z § 33 ods. 2 správneho poriadku tak preukázateľne došlo. Pre vyhodnotenie intenzity porušenia procesných práv sťažovateľa, však považoval kasačný súd za potrebné vychádzať predovšetkým z toho, či skutočnosti uvedené v namietanom vyjadrení stavebníka boli podstatnými okolnosťami pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, na ktoré nemal sťažovateľ možnosť reagovať.
35. Kasačný súd po preštudovaní podkladov administratívneho spisu konštatuje, že namietané vyjadrenie stavebníka reagovalo predovšetkým na predchádzajúce námietky sťažovateľa, ktoré v podstatnej časti opätovne nesúviseli s preskúmavaným stavebným povolením v rozsahu povoľovaných stavebných objektov. Sťažovateľ totiž opätovne namietal predovšetkým viaceré aspekty týkajúce sa stavby okrúhlej križovatky „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne" a jej (ne)kolaudácie a stavby „SO 201 Areálové komunikácie, parkoviská a spevnené plochy".
Pozornosti kasačného súdu zároveň neuniklo, že ďalší účastník konania v rade č. 1 v namietanom vyjadrení stavebníka rozporoval sťažovateľovo účastníctvo v administratívnom konaní. Z priebehu administratívneho konania je však zrejmé, že správne orgány so sťažovateľom riadne konali a preto ani jeho ďalšia procesná obrana vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam ďalšieho účastníka konania v rade č. 1, by nebola schopná priznať mu viac práv, ako mal v postavení účastníka konania.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že ani prípadná realizácia namietaných procesných práv sťažovateľa, by nemala zásadný význam pre administratívne konanie, keďže namietané vyjadrenie stavebníka reagovalo v nosnej časti na argumentáciu sťažovateľa, ktorá vecne nesúvisela s preskúmavaným administratívnym konaním.
Z tohto dôvodu je možné stotožniť sa aj so závermi správneho súdu, že intenzita tohto hoc konštatovaného procesného pochybenia je nesporne menšia, keďže nebolo zrejmé, ako mal byť sťažovateľ dotknutý na svojich subjektívnych právach, keď podstatná časť argumentácie smerovala k iným ako povoľovaným stavebným objektom.
37. Kasačný súd zároveň dodáva, že v rámci svojho právneho posúdenia neopomenul ani sťažovateľovu argumentáciu, v ktorej tento poukazoval na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025, tvrdiac, že v danom rozhodnutí bolo konštatované, že prestavba kruhového objazdu bola nezákonná, keďže vo veci malo prebehnúť riadne stavebné konanie. Napriek tomu, že predmetná námietka opätovne presahovala rámec predmetu administratívneho konania, kasačný súd vzhľadom na opakovane namietanú absenciu dopravného napojenia stavby, preskúmal namietané uznesenie Najvyššieho správneho súdu, pričom však dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s ďalšou sťažovateľovou argumentáciou obsiahnutou v tomto vyjadrení. Z obsahu a povahy daného uznesenia je zrejmé, že Najvyšší správny súd zrušil druhý výrok uznesenia Krajského súd v Trenčíne č. k. 13S/ 112/2021-293 zo dňa 7. februára 2023, ktorým bola správna žaloba odmietnutá z dôvodu jej podania zrejme neoprávnenou osobou (§ 98 ods. 1 písm. e) SSP).
Najvyšší správny súd tak tak nerozhodoval vo veci samej. I keď je pravdou, že Najvyšší správny súd vytkol krajskému súdu, že sa nezaoberal žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia druhu konania, nie je možné dospieť k záveru, že Najvyšší správny súd týmto vyslovil meritórny záver o nezákonnosti konania o ohlásení stavebných úprav týkajúcich sa stavby „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne".
38. Kasačný súd zároveň dodáva, že nepovažoval za potrebné venovať bližšiu pozornosť ani argumentácii ďalšieho účastníka konania v rade č. 3, ktorý v jednotlivých replikách prezentoval široké spektrum všeobecných teoretických východísk a tvrdení bez zrejmého prepojenia na samotné dôvody podanej kasačnej sťažnosti a vyjadrení ostatných ďalších účastníkov konania. Opakovane prezentované úvahy, či žalobcovi svedčí žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti, a či podal správnu žalobu podľa § 61 písm. c) SSP neboli predmetom správneho súdneho konania. Správny súd už v rámci bodu 45. napadnutého rozsudku jasne vymedzil, že žalobca bol opravený podať všeobecnú správnu žalobu, jeho postavenie zarámcoval s odkazom ust. § 178 ods. 1 SSP, pričom sťažovateľ voči tomuto záveru nebrojil. Kasačný súd preto túto argumentáciu vyhodnotil ako vecne nesúvisiacu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
39. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že výzvu na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nemožno považovať za uloženie povinnosti ďalšiemu účastníkovi konania, keďže nebola vydaná uznesením a ani z nej nevyplýva žiadne sankcionovateľné uloženie povinnosti ďalším účastníkom konania. Predmetnú výzvu je preto potrebné vnímať ako upozornenie na procesné právo ďalšieho účastníka konania a možnosť konania bez vyjadrenia (§ 450 ods. 3 SSP). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. februára 2026