5Svk/23/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): I.. I. U., T.. X. G. XXXX, H. M. Č.. XXX/XX, Š., zastúpenej JUDr. Petrom Árendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: Obec Močenok, so sídlom Sv. Gorazda 629/82, Močenok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 z 29. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/49/2021-120 z 11. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/49/2021-120 z 11. januára 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalobou z 06.04.2021, označenou ako „Všeobecná správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018“, sa žalobkyňa v navrhovanom petite domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.11.2018 č.750/2018/SÚ/4318 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že žalovaný rozhodnutie zo dňa 29.11.2018 doručoval iba mestu Šaľa a Slovenskému pozemkovému fondu a nebolo doručované jej ako vlastníčke nehnuteľností susediacich s pozemkom, na ktorom bola stavebným povolením zo dňa 08.12.2016 povolená vyššie uvedená jednoduchá stavba v zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona. Žalovaný so žalobkyňou nekonal ako s účastníčkou v konaní o povolení stavby ani v konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia a žalobkyňa sa tak považuje za opomenutého účastníka, ktorému boli odopreté jeho základné práva.

Po zrealizovaní stavby z vykonaných meraní hluku a podľa vypracovaného akustického posudku vyplývajú závery svedčiace o výraznom znížení zvukového komfortu na pozemkoch okolitých rodinných domov a hladina A zvuku, generovaná prevádzkou ihriska MAJK vo vonkajšom prostredí priľahlej obytnej zóny presahuje prípustnú hodnotu hluku v referenčnom intervale dňa.

4. Uviedla, že pri rozhodovaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia išlo o samostatné konanie a stavebný úrad bol povinný o začatí daného konania upovedomiť všetkých účastníkov konania, čo sa v danom prípade nestalo. 5. Namietala, že v spojenom územnom a stavebnom konaní konal a rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia vydal nepríslušný stavebný úrad - obec Močenok, keď v administratívnom spise absentuje rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona o tom, ktorý orgán má vo veci rozhodnúť ako príslušný stavebný úrad, ak mesto Šaľa je zároveň stavebníkom aj stavebným úradom.

Stavebné povolenie vydané v intenciách stavebného zákona zo dňa 08.12.2016, ktorým bola stavebníkovi povolená stavba: ,,Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“ nestratilo platnosť a z dôvodu realizácie príprav stavby zo štrukturálnych fondov EÚ požiadal stavebník o predĺženie jeho platnosti. Žalovaný ako správny orgán opätovne nerozhodoval o podmienkach uskutočnenia a užívania stavby, tieto boli určené právoplatným stavebným povolením a s výnimkou lehoty na dokončenie stavby ostali platné a záväzné. V zmysle § 69 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Žalovaný predmetnú zákonnú podmienku splnil v intenciách vyššie uvedeného ustanovenia zákona, konal so všetkými účastníkmi správneho konania a rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia sa doručovalo (oznamovalo) rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní.

7. Pokiaľ žalobkyni vyplývali v čase začatia stavebného konania a vydania stavebného povolenia akékoľvek práva byť účastníčkou konania, zákon jej priznával spôsoby, ako svoje práva uplatniť. Skutočnosť, že účastník, resp. opomenutý účastník, túto svoju možnosť nápravy nevyužije, nemôže byť kladené na ťarchu iným osobám, resp. štátnym orgánom.

nenamietali. Rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom určovali podmienky stavby (priestorového umiestnenia, výškového osadenia stavby) a nie je zrejmé, akým spôsobom takéto rozhodnutie zasiahlo do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, čo je obligatórna podmienka na podanie správnej žaloby o vzťahu k žalobnej legitimácii v zmysle § 178 ods. 1 SSP. 8.

9. V kontexte so žalobkyňou uvedenou argumentáciou o nulitnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že 28.01.2004 Krajský stavebný úrad v Nitre pod číslom konania 2004/00078-002 na základe žiadosti mesta Šaľa určil obec Močenok v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona za príslušný stavebný úrad, ktorý vykoná konania vyplývajúce zo stavebného zákona a vydá príslušné rozhodnutia v prípadoch, keď mesto Šaľa bude stavebníkom, navrhovateľom alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré budú predmetom konania.

12. Súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018 podala žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou predmetného administratívneho konania (§ 178 ods. 1 SSP), z obsahu administratívneho spisu a z ochrany jej subjektívnych práv vyjadrených v žalobe nevyplýva, že je žalobkyňa v postavení zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP), a s prihliadnutím na petit žaloby, túto nie je možné posúdiť ako žalobu opomenutého účastníka konania, keďže žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nie doručiť. Vzhľadom k tomu, že predmetné stavebné konanie už bolo právoplatne ukončené, stavba bola právoplatne skolaudovaná (rozhodnutie o povolení užívania stavby č. OcUMOC-539/2019/3102 zo dňa 24.09.2019) a odovzdaná do užívania, bolo by podľa správneho súdu bezpredmetné posudzovať zákonnosť procesného rozhodnutia o predĺžení právoplatného stavebného povolenia k uvedenej stavbe.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko účastníkov

Správny súdny poriadok (ďalej aj ,,SSP“), kasačnú sťažnosť, navrhujúc uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľka poukázala na to, že z dotknutých ustanovení SSP vyplýva, že všeobecnou správnou žalobou sa opomenutý účastník domáha preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a ak sa v takej žalobe uvádza, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa účastník domáha, mu nebolo doručené, súd túto skutočnosť overí, ako aj to, či od napadnutého rozhodnutia neuplynula doba viac ako tri roky. Ak tieto dve podmienky sú splnené, súd bez toho, aby to účastník musel navrhovať rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Sťažovateľka má zároveň za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože správny súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe ktorého procesného ustanovenia SSP alebo ustanovenia hmotného práva zaujal stanovisko, že je bezpredmetné preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak stavebné konanie bolo právoplatne skončené, stavba postavená a právoplatne skolaudovaná.

18. Správny súd podľa sťažovateľky vo svojom rozhodnutí nijak nezdôvodňuje, že je v súlade so zákonom, že žalobkyňa nemala byť účastníčkou konania o predĺženie platnosti stavebného povolenia len preto, že s ňou ako účastníčkou nekonal stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebné povolenie ako aj rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia boli doručované tým istým účastníkom a ak stavebný úrad nekonal s každým, kto účastníkom mal byť, nemôže byť prekážkou toho, aby sa ten, kto bol opomenutý ako účastník nemohol domáhať preskúmania stavebného povolenia alebo rozhodnutia o predĺžení stavebného povolenia, ak na podanie žaloby mal zachovanú zákonnú lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby čo len v jednom z týchto prípadov.

na to nebol zo zákona oprávnený. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodnutie správneho súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť v ďalšom sa pridržiavajúc svojho vyjadrenia predloženého k správnej žalobe.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté

uznesenie

správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti považuje za relevantné pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vysporiadať sa s otázkou, či je správny právny záver správneho súdu, ktorý žalobu sťažovateľky vychádzajúc iba z navrhovaného petitu neposúdil ako žalobu opomenutého účastníka, ale túto kvalifikujúc ju ako všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol s odôvodnením, že sťažovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby a nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP. Kasačný súd poznamenáva, že hoci sťažovateľka formálne označila ako dôvod kasačnej sťažnosti § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, kasačná sťažnosť svojím obsahom smerovala proti formalistickému výkladu zákona správnym súdom a voči jeho záveru o nutnosti odmietnutia žaloby sťažovateľky. 23. Sťažovateľka v žalobe aj v kasačnej sťažnosti konzistentne argumentuje, že sa považuje za opomenutú účastníčku konania o predĺžení stavebného povolenia vyúsťujúceho do vydania napadnutého rozhodnutia č. 750/2018/SÚ/4318 z 29.11.2018 o predĺžení platnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia na stavbu ,,Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“, v ktorom administratívnom konaní mal s ňou žalovaný ako s účastníčkou konať. 24. Správna žaloba opomenutého účastníka je normatívne vymedzená ako osobitná súčasť všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je obsiahnutá v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe, predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.

25. Za opomenutého účastníka sa podľa § 179 ods. 1 SSP považuje ten, kto mal byť účastníkom administratívneho konania, ale orgán verejnej správy s ním nekonal. Ak takáto osoba podá správnu žalobu, už z jej znenia musí byť zrejmé, že ide o tento prípad.

Ak sú tieto podmienky splnené, správny súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi doručiť. SSP pri posudzovaní správnej žaloby opomenutého účastníka ustanovuje tri možné procesné výsledky - rozhodnutie o povinnosti doručiť (§ 179 ods. 1 SSP), zastavenie konania (§ 179 ods. 4 SSP) a pokračovanie v konaní (§ 179 ods. 7 SSP), čo poväčšine končí odmietnutím žaloby alebo zastavením konania z iných dôvodov.

Ako už bolo uvedené, žaloba opomenutého účastníka je normatívne vymedzená ako osobitná súčasť všeobecnej správnej žaloby. Žaloba sťažovateľky obsahovala náležitosti správnej žaloby definované v § 182 ods. 1 SSP a z jej obsahu i v súvislosti s § 182 ods. 1 písm. d/ bolo zrejmé, že ide o žalobu opomenutého účastníka, keď sťažovateľka vo viacerých bodoch (bod 4, 6, 8, 11) žaloby uviedla, že sa považuje za opomenutého účastníka administratívneho konania. Správny súd preto podľa kasačného súdu mal vo veci konať ako o žalobe opomenutého účastníka a v prípade existencie pochybností o tom, čo podanou žalobou sťažovateľka sleduje, ju mohol vyzvať na ich odstránenie postupom podľa § 59 SSP.

Na základe uvedeného je možné zhrnúť, že správny súd nesprávne iba formalisticky podľa navrhovaného výroku rozhodnutia a nie podľa obsahu žaloby vyhodnotil žalobu sťažovateľky ako všeobecnú žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a túto následne nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

29. Kasačný súd v tomto štádiu konania vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu nepovažuje za relevantné venovať sa zvyšným sťažnostným bodom sťažovateľky.