5Svk/23/2025

1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 22. februára 2019 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 737/2019/2-rozh. (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým povolil užívanie stavby „Novostavba rodinného domu", postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území S.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že pri miestnom šetrení bolo zistené, že stavba je dokončená a že nebola splnená podmienka č. 12 stavebného povolenia pre realizáciu stavby, a to nevybudovaním prístupovej komunikácie. Zároveň uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, pričom existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje na prístup k rodinnému domu. V kolaudačnom konaní stavebníci podľa žalovaného preukázali, že uvedenú stavbu je možné užívať a že jej užívaním nebude ohrozený život a zdravie ani životné prostredie. 2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 3. januára 2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd 202/21/6611-7 zo dňa 30. decembra 2021 (ďalej aj „protest") dôvodiac, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok") v nadväznosti na § 81b písm. c) a § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon"). Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to najmä v spojitosti s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď zákonnou podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia je, že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod - napojenie na verejnú komunikáciu, ktorý musí byť aj bezpečný. Uviedol, že zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže byť vydané len v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), čo bolo uvedené aj pod bodom 12 podmienok stavebného povolenia k uvedenej stavbe. Prokurátor tiež uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, ktoré sa v samotnom administratívnom spise SÚ 737/2019 nenachádza. 3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a postupom podľa ust. § 24 ods. 6 zákona č. 153/ 2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre") protest predložil Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010684-4-SA zo dňa 3. marca 2022 protestu prokurátora tiež nevyhovel a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. 4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal prokurátor odvolanie, ktoré Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 26528/2022/SSSVP/63496 zo dňa 16. júna 2022 zamietlo.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP" alebo „Správny súdny poriadok"). 7. Správny súd za kľúčové identifikoval žalobné námietky, ktorými žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia porušil § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, nakoľko vydal kolaudačné rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal problematikou prístupovej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a bez toho, aby zisťoval zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe rodinného domu napriek tomu, že v zmysle podmienky číslo 12 predchádzajúceho stavebného povolenia bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia naviazané na „skolaudovanie technickej infraštruktúry v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej

Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd žalobcovu námietku, že v administratívnom spise žalovaného č. j. SÚ 737/2019 sa predmetné stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch nenachádza.

kolaudačného rozhodnutia. Nie je tak podľa správneho súdu zrejmé, odkiaľ žalovaný čerpal informáciu, ktorú uviedol v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia, že „stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu".

Listinná dokumentácia obsahujúca predmetné stanovisko bola žalovanému vrátená Okresným úradom Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy listom č. OU- BB-OVBP2-2024/001716-8 SA zo dňa 21. marca 2024 v inej veci, než vo veci kolaudačného konania rodinného domu ďalších účastníkov konania, a to vo veci podanej žaloby zo strany osoby v preskúmavanom konaní vystupujúcej ako osoba zúčastnená na konaní.

Správny súd pre úplnosť uviedol, že predmetná listina ani nepredstavuje stanovisko, ktoré by obsahovalo záver vzťahujúci sa ku konkrétnej stavbe, a to k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, o ktorého kolaudáciu sa jedná. Uzatvoril, že predmetné Stanovisko č. CSO - 3444/2018 nielen z dôvodu, že nie je zrejmé, či toto mal žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého kolaudačného rozhodnutia na mysli, nie je súčasťou administratívneho spisu vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania, neviaže sa ku konkrétnej stavbe rodinného domu a nie je ani adresované ďalším účastníkom konania, ale i z dôvodu jeho samotného obsahu vylučujúceho pripojenie obslužnej panelovej komunikácie na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici, nemohlo nahradiť splnenie podmienky číslo 12 v zmysle stavebného povolenia, ktoré vo vzťahu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania počíta s dopravným pripojením na budúcu miestnu komunikáciu.

Nijako nezohľadňuje ani právny stav obslužnej komunikácie vedúcej k súkromnému penziónu, ktorá je vo vlastníctve osoby zúčastnenej na konaní. Sporným naďalej ostalo to, či bolo v kolaudačnom konaní preukázané, že predmetná účelová komunikácia bola skolaudovaná tak, ako to ustanovuje podmienka číslo 12 stavebného povolenia.

Zároveň skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ kolaudačného rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené, keď žalovaný bližšie nezdôvodnil, aké úvahy a na základe akých konkrétnych a v obsahu administratívneho spisu sa nachádzajúcich podkladov ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup.

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), zároveň ten, kto v konaní vystupoval, nemal právnu subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP) a nakoniec tým, že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu alebo aby tento zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil.

12. Naplnenie kasačného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vzhliadol sťažovateľ v tom, že na rozdiel od názoru správneho súdu podľa neho postupoval správne, keď sa s podmienkou č. 12 zo stavebného povolenia vysporiadal tak, že pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a tiež na základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorej bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová komunikácia. Správne akceptoval existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru stavebného úradu dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup

13. Sťažovateľ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu na mieste stavby a v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o stavbe z administratívneho spisu, obhliadky na mieste a z dokladov, ktoré mu boli poskytnuté účastníkmi konania rozhodol, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup k stavbám. Správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky rozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť považoval nedostatočné odôvodnenie toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za dostatočne bezpečnú a prístupnú príjazdovú cestu.

Považoval za dôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, a preto aj orgán oprávnený o ňom rozhodnúť by podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení mal postupovať podľa pravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí.

14. Sťažovateľ argumentoval, že v prípade zrušenia kolaudačného rozhodnutia by zo strany vlastníkov/účastníkov konania došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia a na základe podnetu stavebnému úradu by mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a osobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by mohol byť trvalý pobyt zrušený.

Z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva, že by zrušenie kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie kolaudačného rozhodnutia je tak neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva účastníkov konania a narúša princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 Ústava

Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). V nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne

2007). Citujúc rozhodnutie ústavného súdu - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že ústavný súd poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti ochranu práve princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv." Sťažovateľ poukázal na § 67 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

správny súd v súlade so zákonom a zopakoval zistenia správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zopakoval, že ochrana subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou v správnom konaní. Stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania účelovej alebo miestnej cesty a ak s ním nesúhlasili, mali podať odvolanie voči stavebnému povoleniu. Stavebníci naviac vedeli, že v dotknutej lokalite došlo k prerušeniu kolaudačného konania k inej stavbe, a to práve z dôvodu, že k nej nebola vybudovaná prístupová komunikácia. Z týchto dôvodov potom žalobca poprel námietku sťažovateľa, že by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov. 17. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa stotožnili s obsahom podanej kasačnej sťažnosti mesta Zvolen zo dňa 14. novembra 2024 majúc za to, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Žalovaný reálne posúdil skutočný stav v mieste stavby rodinného domu a mal za to,

zamietnuť.

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 zo dňa 10. februára 2025 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/33/2024 zo dňa 26. marca 2025. Všetky tri kasačné sťažnosti smerujú voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia žalovaného - kolaudačné rozhodnutia a veci boli vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Kolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali vo všetkých troch prípadoch z rovnakého skutkového stavu v situácii, že boli vydané stavebné povolenia ďalším účastníkom konania, v ktorých sa nachádza rovnaká podmienka pre kolaudáciu, v totožnom znení a rovnako vysporiadanie sa s ňou v napadnutých rozhodnutiach žalovaného je v rovnakom znení.

25. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/23/2024 zo dňa 10. februára 2025. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „61.

62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [. . .] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje, že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa iných zákonných ustanovení [.

Túto svoju právomoc pritom nevykonáva (v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.

. .]. 65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.

67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky správny súd neposúdil správne.

Správny orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok právoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.

. .]. 70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani nie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať možnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení.

71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať" nesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia [. . .] postačuje k prístupu k rodinnému domu.") neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr. uvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného konania).

72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu (vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných mimo správneho konania, resp. správneho aktu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Rovnako, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [.

73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie, resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický) stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie nevenuje, a to ani v náznakoch.

. .]. 75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu, že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v priebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych nedostatkov správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje" nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12) robí tak na základe listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia postačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne rozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim, režim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia má viesť) a pod.

77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali v konaní použiť najmä samotní stavebníci.

79. I keď kasačný súd - vo všeobecnosti - zdieľa názor sťažovateľa, že pri takýchto postupoch je potrebné prihliadať na okolnosti veci [. . .], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania" nezákonného stavu vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym súdom.

. .], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali vedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto smere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili. 81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia), ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo.

82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia neboli len formálne vady rozhodnutia, resp. správneho konania, ale množstvo podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom konania v tejto veci je správna žaloba podaná prokurátorom, ktorá je koncipovaná na iných východiskách (k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [.

. .]. 83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval", ale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi. Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky - v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a technickej „dostatočnosti" (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím ku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná

[. . .] 85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [. . .]"