5Svk/24/2022

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1.) B. C., bytom U. R. XXX/XX, XXX XX K. K., právne zastúpený Aequitas, s.r.o., advokátska kancelária, Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, 2.) V. A., bytom B. XXXX/ X, XXX XX O., 3.) STAVMAXBB s.r.o., so sídlom M. Rázusa 22, 974 01 Banská Bystrica, 4.) V. C., bytom Z. XXX/XX, XXX XX C., 5.) C. A., bytom XXX XX O. č. X, 6.) J. U., bytom Z. XXXX/XXK., XXX XX K. K., 7.) B. K., bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z., 8.) B. I., bytom L. XXX/XX, XXX XX G., 9.) Q. Z., bytom R. XXX/XX, XXX XX A. E., 10.) B. O., bytom A. R. XXXX/X, XXX XX A., 11.) CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, 12.) O. K., bytom P. XXX/XX, XXX XX K. K., 13.) M. C., bytom C. XX, XXX XX . C., 14.) M. I., bytom A. R. XXXX/XX, XXX XX A., 15.) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 16.) O.. O.. W. C., O.., bytom I. XXXX/ XX, XXX XX K. K., 17.) B. C., bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. K., 18.) T.. C. A., bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. K., ďalší účastníci 17.) až 18.) ako právni nástupcovia po neb. Z. C., zomr. XX.XX.XXXX, . naposledy bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. K., 19.) Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 20.) FORESPO 1 a.s., so sídlom Karloveská 34, 841 04 Bratislava, 21.) EMERALD REGINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Ventúrska 7, 811 01 Bratislava, 22.) AOS Real s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, 23.) ELEKTRO RECYCLING, s.r.o., so sídlom Príboj 549, 976 13 Slovenská Ľupča, 24.) KOVOD, a.s. „v konkurze", so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, 25). STEFE SK, a.s., so sídlom Na troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, 26.) M. B., bytom A. F. XXX/X I. K., 27.) J. B., bytom A. F. XXX/X,. I. K., o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/013316-002 zo dňa 31.03.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/1/ 2020-120 zo dňa 30.06.2021 takto

1. Dňa 17.05.2019 spoločnosť Ekolumi, s.r.o. (od 01.01.2021 podnikajúca pod obchodným menom Greentech Slovakia s.r.o.), so sídlom Partizánska cesta 4634, Banská Bystrica, IČO: 45366977 (ďalej aj ako „stavebník“) podala žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“.

že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákona) v znení neskorších predpisov o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry; v tomto smere požadoval predložiť stanovisko, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné; - Žiadal preukázať splnenie záujmov ochrany vôd predložením rozhodnutia podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“ alebo „zákon č. 364/2004 Z. z.“); - Žiadal preukázať dodržanie zákonom chránených záujmov podľa § 18 ods. 5 a/alebo § 65 vodného zákona vyjadrením orgánu štátnej vodnej správy a správcu dotknutého povodia; - Žiadal predložiť projekt preventívnych a kompenzačných environmentálnych opatrení podľa § 3 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z. z.“);

zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“ alebo „zákon č. 79/2015 Z. z.“). 4. Žalobca s realizáciou stavby vyjadril súhlas, ktorý podmienil: - Vykonaním sadových úprav v zmysle metodiky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí, Bratislava 2010, tak, aby budované prvky pre obnovu biodiverzity v rámci sadových a terénnych úprav znižovali tepelné napätie a podporovali mikroklímu v areáli; - Dokladovanie ekologickej stability a odtokových pomerov v území základnými výpočtami vodohospodárskych stavieb tak, aby projekt súčasne spĺňal metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné

farba). 5. Záverom svojho vyjadrenia požiadal žalobca v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho častí v rozsahu ním uplatnených námietok.

7. Mesto Banská Bystrica (ďalej aj ako „stavebný úrad“) vydalo rozhodnutie č. OVZ- SU-196634/24571/2019/NEU, Ev. č.: 38/2019 zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolilo stavbu „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“ v rozsahu stavebných objektov: SO 01 Hala, SO 05 Prípojka NN a prevádzkových súborov PS 01/01 Recyklačná linka, PS 02/01 Prevádzkový rozvod silnoprúdu, PS 03/01 Rozvod stlačeného vzduchu, PS 04/01 Výroba pary.

- Stavebné povolenie nemalo pripojenú žiadnu stavebnú dokumentáciu, čo je v rozpore s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), pričom nebolo jasné, podľa akej stavebnej dokumentácie sa stavba má zrealizovať;

Rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona nie je možné nahradiť odkazom na vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona; - Stavebný úrad zamietol požiadavku žalobcu na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcich

- Odvolaciemu orgánu navrhol doplniť dokazovanie doplnením zjednocujúcich stanovísk podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona od orgánu štátnej vodnej správy, orgánu ochrany prírody, od cestného správneho orgánu k dopravnému napojeniu a dopravno-kapacitnému posúdeniu na cestnú infraštruktúru. 9. Žalobca v odvolaní požiadal, aby ho odvolací orgán pred rozhodnutím o odvolaní oboznámil s podkladmi pre vydanie druhostupňového rozhodnutia.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia možno poukázať na nasledovné úvahy a argumenty: - K námietke absencie projektovej dokumentácie, ktorá nebola pripojená k stavebnému povoleniu, žalovaný uviedol, že jedno overené vyhotovenie projektovej dokumentácie sa zasiela stavebníkovi a druhé si ponechal stavebný úrad ako súčasť spisu.

- K námietke absencie postupu podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, keď nemalo dôjsť k vyhodnoteniu splnenia podmienok určených v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, žalovaný poukázal na to, že dňa 23.11.2018 vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v zisťovacom konaní rozhodnutie č. 10432/2018-1.7/bj, v ktorom rozhodlo, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobca podal rozklad. Dňa 17.04.2019 vydal minister životného prostredia rozhodnutie č. 4580/ 2019-1.1 16059/2019, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stavebný úrad spolu s oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zaslal Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky aj doklady podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, a to žiadosť o dodatočné povolenie stavby, písomné vyhodnotenie plnenia opatrení a podmienok vypracované žiadateľom, projektovú dokumentáciu a rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. Následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. záväzné stanovisko č. 2820/2019-1,7/bj 58811/2019 zo dňa 08.11.2019, v ktorom skonštatovalo, že návrh na začatie povoľovacieho konania vo veci dodatočného povolenia na stavbu Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“ je v súlade so zákonom EIA, rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami; - K námietke nedostatočnej ochrany verejného záujmu v oblasti vôd žalovaný uviedol, že otázka splnenia podmienok ochrany vôd a zákonom chránených záujmov podľa vodného zákona je preukázaná kladným vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, ako príslušného orgánu štátnej vodnej správy podľa ustanovenia § 28 zákona o vodách vydaným pod č. OU-BB-OSZP3-2019/033442-002 zo dňa 07.10.2019 k predmetnej stavbe pre účely vydania dodatočného stavebného povolenia. Podmienky z uvedeného vyjadrenia sú zapracované do podmienok pre dokončenie stavby; - Námietku proti zamietnutiu požiadavky na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcich environmentálne aspekty žalovaný označil ako nepodstatnú, pretože povoľovaná stavba je lokalizovaná v existujúcom priemyselnom areáli; - K námietke porušenia práva účastníka konania na kópiu (časti) spisu podľa správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť oboznámenia sa s ním požadovanými dokladmi formou nahliadnutia do spisu. Nevyužitie tohto práva z jeho strany nie je možné interpretovať tak, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Stavebný zákon ani správny poriadok neupravujú povinnosť zasielania kópií podkladov rozhodnutia účastníkom konania; - Námietku zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú, keďže prvostupňové rozhodnutie zodpovedá kritériám ustanoveným v § 47 správneho poriadku.

11. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) správnu žalobu. Poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Uviedol konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieval, že majú a môžu prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov. Tieto však neboli prijaté.

Uvedený nedostatok žalovaný nenapravil. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa podľa žalobcu zákonné kvalitatívne požiadavky na formu a obsah, je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, absentuje vlastná úvaha správneho orgánu, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov.

Postup správnych orgánov je v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese.

žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.

správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou environmentálnych cieľov, obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia.

Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je aj navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Správny súd tu zopakoval, že žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto tak námietka, ako bola formulovaná v žalobe, mala len všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená. Pre úplnosť správny súd dodal, že v prípade, že ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia obsiahnutého v § 16 ods. 10 vodného zákona, tak potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, že či takáto navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6, písm. b) vodného zákona, teda činnosťou, ktorá stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšovanie. 14. Žalobnú námietku spochybňujúcu obsahové náležitosti a dostatočnosť odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad skúmal, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a zistil, že predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, boli predložené doklady a prílohy v súlade s § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Ďalej zistil, že dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia určeným stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z. K dokumentácii sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, ktoré v rozhodnutí stavebný úrad vymenoval. Stavebný úrad v priebehu stavebného konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu predmetnej stavby. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že preskúmal súlad prvostupňového rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi stavebného zákona a súvisiacimi predpismi a súlad konania s procesnoprávnymi ustanoveniami správneho poriadku, pričom zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia, pretože stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade s § 47 správneho poriadku dostatočne v plnom rozsahu s

15. Posudzujúc námietku proti nesprístupneniu spisu formou zaslania kópie (skenu) spisu správny súd uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ako sa správca dane s požiadavkou žalobcu o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho časti vysporiadal, a to tak, že v spise nie sú predložené doklady v elektronickej forme a že žalobca bol v oznámení o začatí stavebného konania o dodatočnom povolení stavby upozornený, že do podkladov rozhodnutia môžu účastníci nahliadnuť na stavebnom úrade vo vyhradených hodinách konzultačných dní stavebného úradu. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktorý z ním požadovaných dokladov tvoril obsah správneho spisu. Táto námietka je podľa správneho súdu nedôvodná nielen pre svoju absolútnu všeobecnosť, ale aj obsahovo, nezodpovedá obsahu správneho spisu a nemá ani právny základ. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Správny orgán neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že sa obhajoval,

Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu. Teda žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho

16. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov poukázal správny súd na závery judikatúry, podľa ktorej za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu alebo keď chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne.

Takýmito chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak, majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

C-461/13, ktorý stanovuje členským štátom povinnosť nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody. Okrem toho správny súd vec nesprávne právne posúdil, ak aproboval postup stavebného úradu, ktorým bolo porušené právo sťažovateľa na prístup k informáciám podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru ako aj právo účastníka byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie tým, že mu neboli zaslané podklady, ktoré žiadal zaslať. V celom konaní je prítomná vada nedostatočného vysporiadania sa s námietkami, pripomienkami a právnou argumentáciou sťažovateľa. Tejto vady sa dopustil najskôr prvostupňový správny orgán, potom žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam a napokon aj správny súd vo vzťahu k žalobným bodom. Úvahy krajského súdu sú formalistické, nereagujú na potrebu eurokonformného výkladu práva. Záver kasačnej sťažnosti venoval sťažovateľ úvahám o potrebe položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, túto však bližšie nekonkretizoval. 19. Ku kasačnej sťažnosti sa ako ďalší účastník vyjadrilo písomne Mesto Banská Bystrica, ktoré ju navrhlo zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých skutkových dôvodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, dostatočne vysvetlil právne dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, t. j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje jeho preskúmateľnosť. Za procesnú vadu nie je možné považovať to, že správny súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa, keďže do práva na spravodlivý proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v zhode s jeho právnymi názormi a požiadavkami.

„(30) . . .V súlade s § 5 ods. 1 a § 25 SSP sa na konanie pred správnym súdom okrem základných zásad, princípov a ustanovení priamo vyplývajúcich zo Správneho súdneho poriadku, primerane použijú aj zásady a ustanovenia prvej a druhej časti CSP. Použitie CSP však zostáva iba v rovine subsidiárnej aplikácie a teda iba za predpokladu, že Správny súdny poriadok určitú procesnú otázku neupravuje inak. Ak správny súd nariadi pojednávanie, na ktorom nedochádza k vykonávaniu dokazovania, postupuje v ňom v súlade s § 111 a nasl. SSP, ktorý upravuje postup správneho súdu komplexne a subsidiárna aplikácia § 181 ods. 2 CSP je v tejto otázke preto vylúčená.

Až následne súd pristúpi k vyjadreniu predbežného právneho posúdenia. Ak by malo byť predmetné ustanovenie aplikované aj v konaní pred správnym súdom, muselo by byť aplikované v celku, nie len jeho časť. S ohľadom na účely správneho súdnictva musí byť však zrejmé, že vyššie uvedený postup súdu (určenie sporných otázok; určenie, ktoré dôkazy sa vykonajú) neprichádza pred správnym súdom do úvahy, pretože skutkový stav v zásade zisťuje a ustaľuje orgán verejnej správy a nie správny súd. Aplikácia ustanovenia § 181 ods. 2 CSP aj preto v správnom súdnictve neprichádza do úvahy a nie je preto možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správny súd opomenul povinnosť vysloviť predbežné právne posúdenie. (32) Kasačný súd sa pred vyslovením nedôvodnosti žalobcovej námietky zaoberal tiež účelom inštitútu predbežného právneho posúdenia veci. Jeho cieľom je umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Ide o zásadný inštitút, ktorého

Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 724, marg. č. 6.) Keďže správne súdnictvo je ovládané prísnou koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 a § 183 SSP, je vylúčené, aby sťažovateľ po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby akokoľvek prehodnocoval svoju procesnú situáciu a nad rámec skutočností a argumentov uvedených v správnej žalobe tieto rozširoval, menil alebo dopĺňal. Ak by tak aj urobil, správny súd na ne prihliadať nemôže. Ani účel inštitútu vyslovenia predbežného právneho posúdenia teda nesvedčí žalobcovej argumentácii. (33) Na záver posúdenia prvej námietky kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že rovnakou námietkou žalobcu sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zaoberal už v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca 2023, kde vyslovil právny záver:

25. K námietke porušenia práv sťažovateľa neakceptovaním jeho požiadavky na zaslanie označených častí administratívneho spisu, ktorú požiadavku oprel o ustanovenie § 23 ods. 1 správneho poriadku, kasačný súd uvádza, že taktiež ide o námietku, ktorá sťažovateľom nie je vznesená prvýkrát v rámci kasačného konania a bola už predmetom iných konaní pred kasačným súdom (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/8/2021 zo dňa 29.11.2022, rozsudok sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023). Postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje kasačný súd na body č. 26. až 28. rozsudku Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné: „(26.) Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov.

V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov].

podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.

In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)“ 26. K námietke, že sťažovateľovi priamo v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru vzniká právo na poskytnutie informácií z konania bez toho, aby musel preukazovať záujem, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na body 34. a 35. rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné: „(34) Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovateľ poukazoval na?povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Stavebný úrad ani žalovaný nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu a nesprístupnenie elektronickej kópie spisu nepostavili na tomto dôvode. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru kasačný súd poukazuje na to,

rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (sp. zn. 5Sžik/3/2020, sp. zn. 3 Svk 12/2021). (35) Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa infozákona, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale sťažovateľ neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez infozákon), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru.“

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024, body 27. až 28., s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Kasačný súd uviedol v citovanom rozsudku nasledovné: „(27) .

vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov (§ 2 písm. f/ Vodného zákona). Uvedená požiadavka bola do slovenského právneho poriadku vložená transpozíciou čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode. (28) Po preskúmaní veci aj s?akcentom na zmysel a?účel Vodného zákona ako aj Rámcovej smernice o vode, environmentálne ciele nimi chránené, kasačný súd na rozdiel od sťažovateľa konštatuje, že rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona nie je možné považovať za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv

Je preto úlohou príslušných správnych orgánov posúdiť, či navrhovaná stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať. Ak sa predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/ potenciálu vôd, potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa § 16a Vodného zákona a čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode a projekt môže byť schválený (Common implementation strategy for the Water Framework Directive and the Floods Directive, Guidance Document No. 36 Exemptions to the Environmental Objectives according to Article 4(7), Document endorsed by EU Water Directors at their meeting in Tallinn on 4-5 December 2017, str.

28. Na doplnenie kasačný súd poukazuje na to, že ani v správnej žalobe ani v kasačnej sťažnosti nie sú uvedené a konkretizované vecné argumenty, prečo by v prejednávanej veci malo byť vyžadované rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona.

Kasačný súd dáva do pozornosti vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2019/033442-002 zo dňa 07.10.2019, vydané podľa § 28 zákona o vodách, ktorým orgán štátnej vodnej správy súhlasil s vydaním dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“ za nasledovných podmienok:

VII. K odvedeniu dažďových odpadových vôd cez prípojku dažďovej kanalizácie do existujúcej areálovej dažďovej kanalizácie je potrebný súhlas vlastníka a správcu existujúcej areálovej dažďovej kanalizácie.

VIII. K odvedeniu dažďových odpadových vôd cez areálovú dažďovú kanalizáciu do vodného toku je potrebný súhlas správcu vodného toku.

IX. Príslušným stavebným úradom na stavbu je Mesto Banská Bystrica.

X. Stavebné objekty SO 02, SO 03, SO 04, SO 06 a SO 07 sú vodnými stavbami.

XI. Príslušným stavebným úradom pre vodné stavby je Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie. Je potrebné, aby investor požiadal tunajší úrad o vydanie dodatočného stavebného povolenia.

Súčasťou výroku uvedených rozhodnutí neboli žiadne podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie v zmysle § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., čo správne orgány odôvodnili tým, že vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu a intenzity hodnotiť ako v zásade porovnateľné pri predkladanej zmene navrhovanej činnosti ako pri pôvodne posudzovanej navrhovanej činnosti, kde výsledkom tzv. povinného hodnotenia bolo záverečné stanovisko č. 4430/201-1.7/ bj zo dňa 30.06.2016. Aj napriek tomu však kasačný súd identifikoval v prvostupňovom rozhodnutí konkrétne, zrozumiteľné a vykonateľné podmienky uložené navrhovateľovi (stavebníkovi), ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, či už pri odvádzaní splaškových vôd, prečistených priemyselných odpadových vôd, ako aj vôd z povrchového odtoku zo striech a spevnených plôch v areáli (porovnaj str. 10 prvostupňového rozhodnutia), pri napojení na verejnú kanalizáciu cez areálovú kanalizáciu (str. 9 prvostupňového rozhodnutia), v oblasti vodného hospodárstva (str. 12 prvostupňového rozhodnutia), pri

30. Sťažovateľ správnemu súdu tiež vytkol, že „celková úvaha krajského súdu je od počiatku nesprávna v tom, že nereagovala na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupuje pri preskúmavaní zákonnosti formalistickým spôsobom.“ Kasačný súd uvedenú konštatáciu nevedel vyhodnotiť inak ako všeobecnú námietku, nakoľko sťažovateľ na jednej strane neidentifikoval konkrétne normy práva Európskej únie alebo konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré správny súd nemal vziať pri svojom rozhodovaní zreteľ, na strane druhej neoznačil konkrétne sporné otázky, pri ktorých vyriešení správny súd nemal prihliadnuť na európske právo.

Európskej únie v konkrétnej veci. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 06.10.201, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná, alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti.

34. Pre možnosť priznať ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko im kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by

V Bratislave dňa 28. marca 2024