5Svk/24/2025

1. Žalobca e-mailom žiadal od žalovaného sprístupnenie informácie o životnom prostredí, ktoré by mali byť súčasťou podkladov konkrétneho konania o výrube drevín, vedeného u žalovaného. 2. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov (ako prvostupňový orgán) rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/10089/43289/2024/Reh z 26. augusta 2024 (prvostupňové rozhodnutie) s odkazom na § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie. V zásade dôvodil, že je takéto samostatné konanie nehospodárne, pretože žalobca ako účastník výrubového konania môže nahliadnuť do spisu. 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie dňa 5. septembra 2024. 4. Prednosta Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov listom z 30. septembra 2024 (autorizovaným 2. októbra 2024) predložil spisový materiál spolu s odvolaním starostovi mestskej časti (žalovaného). 5. Prednosta tiež iným listom z 30. septembra 2024 (autorizovaným 2. októbra 2024) upovedomil žalobcu, že predložil odvolanie starostovi mestskej časti ako odvolaciemu orgánu. 6. Starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh z 8. októbra 2024 (rozhodnutie o odvolaní), ktoré bolo autorizované 9. októbra 2024, zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V podstatnom sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, a dodal, že ani žiadosť podľa Aarhuského dohovoru nemení zásady správneho konania. 7. V administratívnom spise sú k rozhodnutiu o odvolaní pripojené dve doručenky - jedna z 9. októbra 2024, kde je ako odosielateľ i adresát uvedená elektronická schránka ico://sk/ 00603155 (teda mestská časť Bratislava - Ružinov) a druhá z 10. decembra 2024, kde je odosielateľ rovnaký ako v prvej doručenke, a ako adresát je uvedená elektronická schránka ico://sk/31820174 (teda žalobca). 8. Administratívny spis obsahuje aj protest prokurátora z 12. decembra 2024 proti rozhodnutiu o odvolaní, a rozhodnutie zo 14. januára 2025, ktorým starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov vyhovel protestu prokurátora a zrušil prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie o odvolaní.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

15. Žalobca (sťažovateľ) sa kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia napadnutého uznesenia, a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 16. Požadoval, aby bol uznaný za experta na environmentálne právo a za zainteresovanú verejnosť. Uvádzal tiež, že je systematicky diskriminovaný, ale bližšie neozrejmil súvis tohto tvrdenia so súdenou vecou. 17. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný ako druhostupňový orgán prostredníctvom starostu nerozhodol v lehote podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Mal za to, že správny súd popiera doktrinálnu podstatu fiktívnych právnych skutočností; a že v skutočnosti dochádza k súbehu viacerých rozhodnutí vo veci samej, teda fiktívneho rozhodnutia ex lege, ktoré bolo podstatou žaloby a oneskoreného reálneho rozhodnutia. Správny orgán podľa sťažovateľa „zdvojil“ fiktívne rozhodnutie o odmietnutí odvolania aj ďalším rozhodnutím. 18. Ďalej tvrdil, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného nemohol podať ani kvalifikované vyjadrenie vo veci výrubu. Odvolával sa aj na Aarhuský dohovor, a zdôrazňoval požiadavku včasnosti podania informácie. 19. Sťažovateľ považoval názor súdu za popretie striktných prekluzívnych lehôt na rozhodnutie vo veci samej, ktoré však nemožno „zvoľňovať“ Správnym poriadkom. Správny súd podľa neho nevychádzal zo systematiky zákona o slobode informácií, a nepodal systematický, teleologický a racionálny výklad práva. 20. Nesprávnosť rozhodnutia správneho súdu videl sťažovateľ aj v nesprávnom vyhodnotení času doručenia odvolania odvolaciemu orgánu, keď toto odvolanie bolo zo strany sťažovateľa doručené starostovi spolu s doručením prvostupňovému orgánu cez elektronickú schránku žalovaného. Podľa sťažovateľa je druhoradé, ako s odvolaním naložila povinná osoba. 21. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že fikcia zamietavého rozhodnutia nemohla vzniknúť, pretože rozhodol v oboch stupňoch riadnymi rozhodnutiami v zákonom stanovených lehotách. Dôvody napadnutého uznesenia považoval za jasné a presvedčivé.

22. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 449 SSP), v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

správnym súdom považoval sťažovateľ pri tejto argumentácii za nesprávne, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Hoci sťažovateľ všeobecne tvrdil, že správny súd nesprávne pripustil subsidiárne použitie Správneho poriadku k zákonu o slobode informácií, rozhodnutie správneho súdu nestojí primárne na aplikácii Správneho poriadku (čo, mimochodom, ustanovuje § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Pre správny súd bolo podstatné zistenie, že rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v rámci 15 dňovej lehoty, počítanej od doručenia (teda, podľa výkladu správneho súdu, predloženia) odvolania prvostupňovým orgánom odvolaciemu orgánu, v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Správny súd vykladal práve tento zákon, konkrétne ten istý odsek zákona, o ktorý sám sťažovateľ opiera tvrdenie o vzniku fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania. 26.

Sťažovateľ nepresvedčil kasačný súd svojou neveľmi rozvinutou argumentáciou k tejto otázke o nesprávnosti právneho posúdenia veci správnym súdom, ktorý navyše svoje úvahy podložil aj odkazom na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

28. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 29. Trovy kasačného konania nepriznal kasačný súd žiadnemu z účastníkov podľa § 467 ods.